Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlasuje „Grantovú schému na podporu poskytovania ranej starostlivosti a ranej intervencie deťom vo veku 0-6 rokov, najmä z prostredia marginalizovaných rómskych komunít a z prostredia generačnej chudoby“.
Táto iniciatíva je realizovaná na základe Plánu obnovy a odolnosti SR, Komponentu 6: Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch.
Hlavným cieľom komponentu je znížiť podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností, znížiť socioekonomický vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov a podporiť rovnosť príležitostí vo vzdelávaní.
Medzi ďalšie ciele patrí zvýšenie podielu detí v predškolskom veku, ktoré sa zúčastňujú na predprimárnom vzdelávaní, zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky so špeciálnym zameraním na zdravotne a sociálne znevýhodnené deti, prispôsobenie vzdelávania individuálnym potrebám každého dieťaťa a zníženie miery preraďovania znevýhodnených detí z hlavného vzdelávacieho prúdu do špeciálneho školstva.
Komponent je taktiež v súlade so Stratégiou rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (prioritná oblasť „Vzdelávanie“).
Cieľom grantovej schémy je podpora služieb a aktivít ranej starostlivosti v marginalizovaných rómskych komunitách (ďalej len „MRK“) a v prostredí viacgeneračnej chudoby zapojením asistentov ranej starostlivosti, ktorí by prácou s rodinami v domácom prostredí pomáhali prekonávať existujúce bariéry, rozvíjali kognitívne a motorické zručnosti detí, pripravovali ich na vstup do formálneho predprimárneho vzdelávania a robili osvetu o jeho prínosoch medzi rodičmi.
Dôraz bude kladený na zapojenie osôb priamo z komunity ovládajúcich jej jazyk a miestne podmienky, ktoré absolvujú kvalitné školenie a mentoring.
Podpora služieb ranej starostlivosti zároveň posilní rovnosť žien a mužov v MRK, a to rozvojom čitateľskej gramotnosti a rodičovských zručností matiek, ktorým sa tým zvýši sebavedomie a odhodlanie uplatniť sa na trhu práce po rodičovskej dovolenke.
Výzva bola otvorená od 17. júla do 25. augusta 2023. Cieľom výzvy je napomôcť zaškoľovaniu detí z týchto komunít do materských škôl a tým prispieť k plneniu Reformy 1 Komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR.
Žiadosti k výzve sa predkladali prostredníctvom elektronického formulára na stránke výzvy v ISPO kliknutím na tlačidlo „Vytvoriť žiadosť k výzve“.
Registrácia do systému ISPO bola povinná, až následne bolo možné podať žiadosť.
Pomocné informácie k podaniu žiadosti o prostriedky mechanizmu k tejto výzve sú uvedené v Manuáli výzvy, ktorý je priložený na web-stránke a na webovej stránke výzvy v systéme ISPO spolu s ostatnými podpornými dokumentmi k podaniu žiadosti.
Počas obdobia predkladania žiadostí MŠVVaŠ SR spracúva najčastejšie kladené otázky, ktoré zverejňuje v dokumente „Často kladené otázky/FAQ“.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako vykonávateľ Komponentu 6 - Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch Plánu obnovy a odolnosti SR zverejnilo dňa 22. 08. 2023 zmenu výzvy 06R01-20-V01 „Podpora poskytovania rannej starostlivosti a rannej intervencie deťom vo veku 0 až 6 rokov z prostredia marginalizovaných rómskych komunít a generačnej chudoby“.
Zmena výzvy bola zverejnená na nasledujúcej stránke.
MŠVVaŠ SR bolo informované o skutočnosti, že dňa 25. augusta 2023 nastal výpadok ISPO a problémy s funkcionalitou, preto niektorí žiadatelia nemohli do termínu 25. augusta 2023 23:59 hod. zaevidovať svoju žiadosť k výzve v systéme.
Títo žiadatelia žiadali podporu od Centra podpory Informačného systému plánu obnovy ISPO (ďalej len „centrum podpory“) po pracovnom čase, keď im už nebola poskytnutá technická podpora.
Kvôli týmto skutočnostiam ministerstvo dočasne opätovne otvorilo prihlasovanie sa do výzvy v dňoch 30. a 31. augusta 2023, aby si žiadatelia, ktorí informovali centrum podpory o technických problémoch spôsobených systémom ISPO, mohli predložiť svoju žiadosť k tejto výzve.
Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a rannej starostlivosti 2022-2030.
Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
Cieľom stratégie je prispieť k rozvoju koordinovaných a integrovaných služieb včasnej intervencie a služieb rannej starostlivosti.
Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a rannej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie.
Napĺňaním cieľov sa prispeje k zabezpečeniu dostupnosti a udržateľnosti služieb, čo v konečnom dôsledku bude mať nielen vplyv na zvyšovanie kvality života detí a ich rodín, ale aj na celú spoločnosť.
V rámci plnenia opatrení a úloh vychádzajúcich z Národnej stratégie rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a rannej starostlivosti 2022-2030 a Akčného plánu na roky 2023-2025 k predmetnej stratégii, bola zriadená pracovná skupina, ktorej členovia pracovali na príprave dokumentu Cesta dieťaťa v ranom veku.
Tento dokument predstavuje zjednocujúci rámec, ktorý slúži tak pre odbornú ako aj laickú verejnosť.
Tento dokument poskytuje prehľad intervencií v prípade, ak sú pre dieťa od 0-7 rokov a jeho rodinu potrebné.
V dokumente je popísaný spôsob, ako sa dieťa a jeho rodina môže v systéme podpory a pomoci dostať k univerzálnym, cieleným, ako aj indikovaným intervenciám v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortu zdravotníctva a školstva.
Pracovná skupina taktiež pripravila Cestu dieťaťa v ranom veku aj v zrozumiteľnej forme (2025 a) (2025 b).
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie.
Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby.
Prostredníctvom tohto dokumentu sa nastavuje aj minimálna kvalitatívna úroveň poskytovania sociálnej služby, pričom cieľom a dôvodom jej vzniku je, aby služba včasnej intervencie bola poskytovaná v rovnakej kvalite na celom území Slovenskej republiky.
Raná starostlivosť o deti je kľúčová pre zabezpečenie ich optimálneho vývinu a sociálneho začlenenia.
Zahŕňa komplexnú podporu a intervenciu zameranú na deti od narodenia do siedmeho roku života, ktorých vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného znevýhodnenia alebo postihnutia.
Cieľom je maximalizovať ich vývinový potenciál a zabezpečiť im rovnaké príležitosti.
Čo je raná intervencia?
Raná intervencia predstavuje odbornú a systematickú pomoc deťom s rôznym stupňom zdravotného postihnutia a ich rodinám.
Jej cieľom je včasná diagnostika a stimulácia vývinu dieťaťa v oblastiach, kde je to potrebné.
Ide o sociálnu službu, ktorá je bezplatne poskytovaná rodinám s deťmi vo veku 0-7 rokov, ktorých vývin je ohrozený.
Kedy začať s ranou intervenciou?
Ideálne je začať s ranou intervenciou čo najskôr, pretože v ranom veku je mozog dieťaťa najviac plastický a reaguje na podnety.
V prípade detí s rázštepom sa odporúča začať s logopedickou starostlivosťou (skorou intervenciou) medzi 12. a 36. mesiacom života, niekedy aj skôr, ak dieťa vykazuje známky ohrozenia.
Raná logopedická intervencia u detí s rázštepom
Raná logopedická intervencia je špecifický typ rannej intervencie zameraný na deti s rázštepom pery a/alebo podnebia.
Jej cieľom je preventívne zamedziť rozvoju palatolálie - poruchy reči u detí s rázštepom.
Ako prebieha raná logopedická intervencia?
Diagnostika:
Začína sa približne mesiac po operácii podnebia, kedy sa zisťuje, či si dieťa začína osvojovať spoluhlásky vyžadujúce tlak v ústach (B, P, D, Ť, K a ďalšie).
Terapia:
Ak diagnostika odhalí rizikové znaky, logopéd určí ciele terapie a naučí rodičov, ako stimulovať vývin reči dieťaťa doma.
Terapia prebieha v pravidelných intervaloch (zvyčajne každé 3 týždne) a môže zahŕňať aj dištančné metódy (telefonicky, cez Skype a pod.).
Spolupráca s rodičmi:
Rodičia sú aktívnymi účastníkmi terapie a učia sa aplikovať rôzne stratégie rozvíjania reči, ktoré im odporučí logopéd.
Prečo je raná logopedická intervencia dôležitá?
Raná intervencia je najúčinnejšia, ak sa začne približne mesiac po operácii podnebia a zvyčajne trvá 1 rok.
Počas nej sa u mnohých detí podarí stimulovať vývin osvojovania zvukov reči a slov tak, že dieťa už neskôr nebude potrebovať žiadnu ďalšiu logopédiu a jeho ďalší vývin reči bude normálny.
Diagnostika v rámci rannej intervencie
Včasná komplexná diagnostika je základom pre úspešnú ranú intervenciu.
Pomáha zistiť aktuálnu vývinovú úroveň dieťaťa a identifikovať špecifické problémy v komunikácii, socializácii a iných oblastiach.
Čo sa sleduje pri diagnostike?
- Poznávacie a mentálne schopnosti
- Príznaky nezrelostí a nerovnomerností vo vývine
- Špecifické problémy v komunikácii a socializácii
- Oblasti zaostávania vo vývine
- Príčiny ťažkostí dieťaťa
Dôsledky neodhalenia problémov v ranom veku:
- Nerovnomernosti vo vývine
- Nezrelosť centrálneho nervového systému (CNS)
- Biologická, percepčno-motorická, emocionálna a sociálna nezrelosť dieťaťa
- Oslabenia čiastkových (dielčích) funkcií
- Deficity čiastkových funkcií
- Nepriaznivé rodinné a sociálne prostredie dieťaťa
- Ťažkosti v zapamätávaní a riadení sa inštrukciami
- Zvýšená dráždivosť a ťažkosti s udržaním pozornosti
- Hyperaktivita
- Problémy v adaptácii medzi deťmi a v kolektíve rovesníkov
Oblasti podpory v rámci rannej intervencie
Raná intervencia sa zameriava na rôzne oblasti vývinu dieťaťa, vrátane:
- Hrubá a jemná motorika: Podpora lezenia, chôdze, behu a manuálnych zručností.
- Reč a komunikácia: Rozvíjanie slovnej zásoby, gramatiky a komunikačných schopností.
- Kognitívne funkcie: Podpora myslenia, pamäti, pozornosti a riešenia problémov.
- Sociálno-emocionálny vývin: Rozvíjanie sociálnych zručností, emočnej inteligencie a schopnosti nadväzovať vzťahy.
Systém podpory ranej starostlivosti na Slovensku
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje dôležitosť ranej starostlivosti a prijala niekoľko dokumentov a opatrení na jej podporu:
- Národná stratégia rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a rannej starostlivosti 2022-2030: Zameraná na zabezpečenie primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci.
- Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii: Realizuje konkrétne opatrenia a úlohy vyplývajúce zo stratégie.
- Dokument Cesta dieťaťa v ranom veku: Zjednocujúci rámec pre odbornú aj laickú verejnosť, ktorý poskytuje prehľad intervencií pre deti od 0-7 rokov a ich rodiny.
- Metodika poskytovania služby včasnej intervencie: Zjednocujúci rámec pre poskytovateľov služby včasnej intervencie, ktorý zabezpečuje rovnakú kvalitu služby na celom území Slovenskej republiky.
Dôležitosť včasnej intervencie pre vývoj mozgu
Grantová schéma na podporu rannej starostlivosti
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlasuje grantovú schému na podporu poskytovania rannej starostlivosti a rannej intervencie deťom vo veku 0-6 rokov, najmä z prostredia marginalizovaných rómskych komunít a z prostredia generačnej chudoby.
Službu včasnej intervencie poskytujeme bezplatne rodinám, ktoré majú dieťa od 0-7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného znevýhodnenia/postihnutia.
Venujeme sa deťom, ktoré majú zrakové, prípadne aj viacnásobné znevýhodnenie.
Pre rodiny, ktoré žijú v Trnavskom alebo Bratislavskom kraji, je naša služba bezplatná.
Poskytujeme ju ambulantne aj terénne priamo v rodine.
Pre rodiny žijúce mimo týchto krajov ponúkame jednorazové konzultácie k zraku.
Cieľom Ranej starostlivosti je nielen podporiť rozvoj zrakových schopností dieťaťa, ale aj poskytnúť rodinám potrebnú oporu a praktické nástroje na zvládanie každodenných výziev súvisiacich so zdravotnými problémami ich dieťaťa.
Pracujeme ako multidisciplinárny tím odborníkov z rôznych oblastí - špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd, fyzioterapeut, sociálny pracovník.
Rodina dostane kľúčového poradcu, s ktorým sa pravidelne stretáva.
Podľa svojich tém a potrieb môže konzultovať aj s inými členmi tímu, ktorí vzájomne spolupracujú.
Oneskorený vývin reči
Na otázku, či existuje príčina oneskoreného vývinu reči, veda žiaľ zatiaľ neposkytla jednoznačnú odpoveď.
Existuje veľa teórií, ktoré vyzdvihujú dôležitosť rôznych faktorov vo vývine reči.
Vývin reči je zložitý proces, ktorý ovplyvňuje mnoho aspektov (napr. genetická predispozícia osvojovať si reč, celkový stav dieťaťa, nervový systém, jeho dozrievanie, spôsoby, akým spracováva podnety z okolia, rečové prostredie, množstvo a kvalita podnetov, pohlavie, charakterové vlastnosti dieťaťa a pod.).
V logopedickej praxi sa u väčšiny detí, ktoré sa oneskorujú vo vývine reči bez zjavného dôvodu, nikdy nezistí príčina oneskorovania.
Primeranou včasnou (a spočiatku intenzívnou) stimuláciou sa dá veľa dosiahnuť.
Narastá počet detí, ktoré sa vo vývine reči oneskorujú?
Odhady počtu detí s poruchami sa rôznia, pohybujú sa v rozmedzí 5 - 10% detí vo veku od narodenia do 3 rokov.
Oneskorená reč je najčastejším prejavom akéhokoľvek zaostávania v celkovom vývine dieťaťa do 3 rokov a preto treba vývinu komunikačných schopností v ranom veku venovať dostatočnú pozornosť.
Príčinou toho, že počet nehovoriacich detí pribúda, je pravdepodobne kombinácia modernizácie medicíny, zmien v chápaní rečových porúch, ich diagnostiky a terapeutických možností, zvyšujúca sa osveta medzi laickou verejnosťou, ako aj samotný prírastok detí s rečovými problémami.
Prečo navštíviť logopéda ešte pred 3. rokom veku dieťaťa?
Tradične sa v logopedickej praxi čakalo, kým sa dieťa rozhovorí.
Táto tradícia sa u nás drží napriek tomu, že výskumy na celom svete ukazujú, že čím skôr sa s dieťaťom začne pracovať, tým lepšie výsledky dosahuje.
Veľa našich odborníkov, vrátane pediatrov, nevie, čo logopéd môže ponúknuť v ranom veku.
V ranom veku, keď má dieťa slovnú zásobu niekoľko slov, nevieme určiť, či ide o jednoduché zaostávanie vo vývine reči, alebo o špecificky narušený vývin reči, pri ktorom dieťa bez cielenej pomoci len ťažko napreduje.
Preto je prístup modernej logopédie založený na včasnej pomoci všetkým deťom, ktoré sa vo vývine reči oneskorujú.
Deti, ktoré sa len jednoducho oneskorujú, si vďaka včasnej stimulácii osvoja rečové schopnosti v krátkom čase.
Deti, ktoré majú narušený vývin reči, dostávajú pomoc od raného veku, kedy je terapia účinnejšia a taktiež pomáha predchádzať neskorším komplikáciám.
Význam práce s rodičmi
Ak vyškolíme rodiča, ako s dieťaťom pracovať v domácom prostredí a dohliadame na to, aby postupy používané rodičom boli správne, frekvencia pomoci dieťaťu sa zvyšuje.
Rodič môže používať niektoré terapeutické princípy každý deň.
Tento prístup zameraný na rodinu a nie len na dieťa je vysoko efektívny a veľmi dôležitý práve v ranom veku.
Ďalšou výhodou je, že dieťa si osvojuje nové schopnosti v prirodzenom prostredí, nie v neznámom štruktúrovanom prostredí logopedickej ambulancie.
Preto dochádza ľahšie k prenosu nadobudnutých schopností do každodenného života dieťaťa.
Nevýhodou tohto prístupu je zvýšená náročnosť kladená na rodiča, ktorý vystupuje ako terapeut.
Ako vyzerá práca logopéda s rodičom?
Okrem priamej práce s dieťaťom, pokiaľ je dieťa ochotné spolupracovať s cudzou osobou v cudzom prostredí, logopéd pracuje aj s rodičom počas individuálnych stretnutí alebo v skupine.
Rodič si osvojuje efektívne komunikačné spôsoby, ktoré stimulujú rečový vývin dieťaťa.
Na individuálnych stretnutiach logopéd predvedie, ako s dieťaťom doma pracovať, rodič a logopéd diskutujú o tom, ako optimalizovať denné aktivity dieťaťa a nakoniec má rodič možnosť vyskúšať si prácu s dieťaťom pod vedením logopéda.
Vysoko efektívne je použitie videozáznamu.
Rodič získa možnosť uvedomiť si a analyzovať svoje komunikačné správanie, ako aj potreby dieťaťa pri sledovaní seba samého počas hrovej aktivity s dieťaťom.
Okrem individuálnych stretnutí majú rodičia možnosť skupinového tréningu.
Terapeut interaktívnou formou predstavuje niekoľko stratégií, o ktorých skupina diskutuje, analyzuje video ukážky a rieši problémy a úlohy.
Raná intervencia a jej aplikácia
Raná intervencia - inými slovami skorá intervencia - je logopedická starostlivosť o deti s rázštepom vo veku od 12 - 36 mesiacov.
Niekedy - ak dieťa vykazuje známky ohrozenia - túto starostlivosť začíname aj skôr, približne od 6. mesiaca.
Raná intervencia je najúčinnejšia, ak sa začne približne mesiac po operácii podnebia a zvyčajne trvá 1 rok.
Počas nej sa u mnohých detí podarí stimulovať vývin osvojovania zvukov reči a slov tak, že dieťa už neskôr nebude potrebovať žiadnu ďalšiu logopédiu a jeho ďalší vývin reči bude normálny.
Takáto skorá intervencia umožňuje preventívne zamedziť rozvoju - palatolálie - poruchy reči u detí s rázštepom.
Začne sa diagnostikou približne mesiac potom, ako dieťaťu zoperujú podnebie.
Ak sa operácia podnebia podarila, dieťa by si malo začať ľahko osvojovať spoluhlásky, ktoré vyžadujú tlak v ústach, napr. B, P, D, Ť, K a ďalšie.
Niekedy si ich deti osvoja samé aj bez logopedickej pomoci, ale často potrebujú aj cielenú stimuláciu.
Už v tomto veku sa dá zistiť, či je dieťa v riziku nesprávneho vývinu reči alebo nie.
Ak sa ukáže, že je všetko v poriadku, dieťa bude iba monitorované.
Ak diagnostika odhalí prvé rizikové znaky, pre dieťa bude lepšie, aby sa s nimi ihneď začalo pracovať.
Logopéd vás požiada o spoluprácu: budete vypĺňať dotazníky o reči dieťaťa a bude potrebné, aby ste s dieťaťom prišli na vyšetrenie.
Po diagnostike sa určia ciele terapie.
Tá prebieha zvyčajne v trojtýždňových intervaloch: logopéd vám vysvetlí, čo sa bude u dieťaťa stimulovať; naučí vás, ako sa to dá stimulovať; vy to potom budete doma aplikovať a cca o 3 týždne sa znova stretnete s logopédom a celý proces zhodnotíte.
Niektoré časti diagnostiky a terapie sa dajú realizovať aj dištančne: telefonicky, korešpondenčne, cez Skype či Whatsup a prostredníctvom videí.
Preto je táto terapia dostupná aj pre deti, ktoré bývajú ďaleko od Rázštepovej poradne.
Niektoré časti terapie sa však musia realizovať priamym kontaktom a stretnutím logopéda a rodiča s dieťaťom.
Raná stimulácia sa musí začať dostatočne skoro: vtedy, keď dieťa ešte len začína tvoriť prvé slová, alebo ešte skôr.
Ak už deti tvoria dvojslovné a viacslovné vety, pre niektoré zložky tejto terapie prudko klesajú šance na úspech.
Logopéd vás bude učiť aplikovať rôzne stratégie rozvíjania reči a niektoré špeciálne metódy, ktoré umožňujú naprávať vývin reči detí s rázštepom.
Podrobný návod a zácvik ako ich aplikovať a ktoré z nich sú vhodné práve pre vaše dieťa vám poskytne váš logopéd.
Nerobte túto stimuláciu bez odborného vedenia.
Avšak, ak nemôžete absolvovať ranú intervenciu, nezúfajte.
Výslovnosť dieťaťa s rázštepom sa dá napraviť aj v predškolskom veku.
V ranom veku je to však jednoduchšie, rýchlejšie a menej prácne, pretože stimulácia je založená na prirodzenej hre rodiča s dieťaťom.
Zdroje:
- ORAVKINÁ Z.: Raná logopedická intervencia u detí s rázštepom pery a/alebo podnebia. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010.
- PETERSON-FALZONE S. J., TROST-CARDAMONE J. E., KARNELL M. P., HARDIN-JONES M. A.: The clinicians guide to treating cleft palate speech. Mosby, 2017, ISBN 978-0-323-33934-6.
- SCHERER N. J., LOUW B.: Early communication assessment and intervention. In: HOWARD, S., LOHMANDER, A. 2011. Cleft palate speech. Assessment and intervention. Wiley-Blackwell, 2011. ISBN: 978-0-470-74330-0.
- SCHERER, J. N.: Early linguistic development and intervention. In: Zajac D. J., Vallino L.: Evaluation and Management of Cleft Lip and Palate. A Developmental Perspective.
Raná intervencia ako sociálna služba
Je to sociálna služba.
Poskytujeme ju bezplatne rodinám, ktoré majú dieťa od 0-7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného znevýhodnenia/postihnutia (podľa 448/2008 Z.z. o sociálnych službách).
Služba je určená pre rodiny, ktoré majú dieťa so zrakovým a viacnásobným znevýhodnením.
Pre rodiny, ktoré žijú v Trnavskom alebo Bratislavskom kraji, je naša služba bezplatná.
Stretávame sa doma v rodine alebo ambulantne u nás v centre.
Rodina si spolu s naším tímom stanoví ciele spolupráce podľa svojich potrieb, ktoré zapracujeme do individuálneho plánu.
Je pre nás dôležité, aby rodina bola v spolupráci s nami partnerom.
Venujeme pozornosť potrebám, obavám rodičov, informujeme ich o našich pozorovaniach a nápadoch, pozývame ich, aby prinášali aj svoj názor a postoj.
V našom centre pracuje tím odborníkov z rôznych oblastí.
Rodina dostane kľúčového poradcu, s ktorým sa pravidelne stretáva.
Podľa svojich tém a potrieb môže konzultovať aj s inými členmi tímu, ako sú psychológ, logopéd, fyzioterapeut, zrakový terapeut a pod.
Tím sa podieľa na mapovaní potrieb rodiny, formulovaní cieľov a plánovaní spolupráce.
Komplexná diagnostika a intervencia
Raná intervencia je smerovaná ku každému druhu a stupňu detí so zdravotným postihnutím od narodenia až do 7 veku dieťaťa.
Predpokladom pre ranú intervenciu a v nej stimulácie vývinu je včasná komplexná interdisciplinárna diagnostika.
Včasná komplexná lekárska, psychologická a špeciálno-pedagogická diagnostika detí pomáha zistiť aktuálnu vývinovú úroveň poznávacích, mentálnych schopností, príznakov nezrelostí, nerovnomerností a oslabení vo vývine, ako aj identifikovať špecifické problémy v komunikácii, socializácii.
Odhalíme oblasti zaostávania vo vývine, rozpoznáme oblasti, v ktorých sa dieťa nerozvíja rovnomerne, dostatočne.
Následne sa spracuje stimulačný program pre oblasť vývinu, ktorý je obmedzený.
Z uvedeného dôvodu je dôležité dôkladne a včas posúdiť príčiny ťažkostí dieťaťa, rozpoznať a definovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
Dôvody a príčiny jednotlivých problémov vo vývine v ranom veku môžu mať rôzne následky ako : nerovnomernosti vo vývine, nezrelosť centrálneho nervového systému (CNS), biologická, percepčno-motorická, emocionálna a sociálna nezrelosť dieťaťa, oslabenia čiastkových (dielčích) funkcií, deficity čiastkových funkcií, nepriaznivé rodinné a sociálne prostredie dieťa, okolnosti v ňom prejavy rôznych telesných, zmyslových, resp.
Precizovaná diagnostika detí už od narodenia dieťaťa, včasná identifikácia jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, včasné a účinné poradenstvo zamerané na prevenciu porúch učenia a správania, školskej neúspešnosti.
- deficit vo vývine jemnej a hrubej motoriky (lezenie, chôdza, beh …),
- oneskorený vývin reči, komunikácie
- problémy v procese automatizácie,
- ťažkosti v zapamätávaní, slabú krátkodobú verbálnu pamäť,
- ťažkosti pri opakovaní nezmyselných slov,
- problémy pamätať si a riadiť sa inštrukciami,
- zvýšenú dráždivosť, ak táto podráždenosť ukazuje na to, že dieťa často prekonáva nejaké ťažkosti,
- ťažkosti s udržaním pozornosti,
- hyperaktivitu, neschopnosť obsedieť, vydržať v kľude,
- vyhýbanie sa určitým aktivitám (kreslenie, skladanie a pod.),
- problémy v odkresľovaní tvarov, písmen, vo vytlieskavaní rytmu, určovaní prvej a poslednej hlásky v slove, zrakovom rozlišovaní obrazcov, skladaní puzzle,
- ťažkosti v začleňovaní sa, v adaptácii medzi deťmi, v kolektíve rovesníkov, resp.
Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sa u detí objavujú už v predškolskom veku.
Už niekoľko rokov sa medzi odborníkmi kladie dôraz na ranú intervenciu (nielen) komunikačnej schopnosti dieťaťa a na aktívny prístup rodičov na terapeutickom alebo stimulačnom procese.
Do prvej skupiny patria deti s už jasnou diagnózou, napr.
Druhú skupinu tvoria najmä predčasne narodené deti, deti s nízkou a extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou, deti s novorodeneckým abstinenčným syndrómom, deti s FAS (fetal alkoholový syndróm), deti s ischémiou a fázou hypoxie počas pôrodu a i.
Vývin dieťaťa v prvých mesiacoch života
Počas prvých troch mesiacov života dieťa reaguje na svoje okolie prevažne reflexívne.
Pomocou vrodených reflexov reguluje svoje okolie, aby uspokojilo svoje základné potreby.
Už v druhom mesiaci sa dieťa začína sústreďovať na sluchové a zrakové podnety z okolia.
Okolo tohto mesiaca sa objavuje úsmev, hrkútanie, cielený pohľad (Horňáková, Kapalková, Mikulajová 2005).
Tieto prejavy dieťaťa sú veľmi silnou spätnou väzbou pre rodiča, aby so svojím dieťaťom komunikoval, aj keď ono ešte nerozumie a neodpovedá.
Problém môže nastať ak dieťatko reaguje málo alebo vôbec, je apatické, neusmieva sa, nerozlišuje hlas rodiča, nevníma ho.
To môže spôsobiť, že rodič zníži svoje komunikačné prejavy voči dieťaťu a málo s ním komunikuje, lebo si myslí že je to zbytočné.
A toto sú situácie, kedy je dobré a potrebné nevzdať sa a naďalej verbálne stimulovať svoje dieťa.
Techniky podpory komunikačného vývinu
Gestá sú pre vývin dieťaťa dôležité, lebo mu umožňujú komunikovať s okolím skôr, ako je pripravené používať slová.
Nasledovanie záujmu dieťaťa - keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné že na to aj myslí.
To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam.
Čakanie na odpoveď/reakciu dieťaťa - dať dieťaťu priestor na jeho reakciu.
Gestá - sú pre vývin dieťaťa dôležité, lebo mu umožňujú komunikovať s okolím skôr, ako je pripravené používať slová.
Slovo, ktoré sprevádza jednoduché gesto, je pre dieťa čitateľnejšie.
Vylaďovanie sa na úroveň reči dieťaťa - spomalíme svoje tempo reči a prispôsobíme dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa (napr.
Interpretácia („viem, čo si myslíš“) - interpretovaním komunikačných pokusov dávame dieťaťu najavo, že ho počúvame a snažíme sa mu porozumieť.
Učíme ho tak porozumieť, že jeho komunikačné prejavy majú vplyv na jeho okolie.
(napr. Dieťa príde za mamou s plačom hovoriac „bum“ a ukazuje na rozbitú stavbu z kociek.
Komentovanie - komentujeme kontext, vlastnú činnosť a činnosť dieťaťa (napr.
Premosťovanie - prepájame význam známeho slova s nepoznaným (napr. Na stole je šálka.
Modelovanie - dávame dieťaťu model správnej reči na všetkých úrovniach.
Môžeme modelovať správne slovo alebo vetu, ak sa dieťa prejaví neverbálne (napr. dieťa si šúcha očká R: „Si unavený, pôjdeme spať“).
Môžeme modelovať správnu výslovnosť (napr. d: „Chebík“ R: „Chlebík“).
Modelujeme používanie správnej gramatiky (napr.
Rozširovanie - rozšírime výpoveď dieťaťa spôsobom o úroveň vyššie ako sa dieťa nachádza.
Tzn. ak rozpráva jednoslovnými vetami, rozšírime jeho výpoveď o jedno max dve slová.
Ak rozpráva jednoduché vety, prehovor rozšírime na súvetie.
(napr.
Otázky - pomôžeme dieťaťu dlhšie zotrvať v spoločnom rozhovore.
Dobré otázky sú úprimné a primerané vývinovej úrovni dieťaťa.
Napr. otázky vyvolávajúce u d. očakávanie (R: „Čo ďalej?“), otázky ponúkajúce výber (napr. R: „Chceš čaj alebo džús?“), otázky podporujúce myslenie (napr. R: „Čo sa stalo?“), otázky týkajúce sa pocitov, názorov (napr. R: „Čo si myslíš?“, otázky podporujúce tvorivosť (napr. R: „Čo dnes budeme robiť?“), otvorené otázky, na ktoré môže dieťa odpovedať rôznymi spôsobmi (napr.
Nápoveda - dieťaťu dávame nápovedu prostredníctvom fonologického kľúča (napovedanie prvej hlásky slova) alebo sémantického kľúča (napovedanie opisom veci, resp. na čo sa používa..)
(napr. Dieťa si nevie spomenúť na slovo hrebeň.
R:„Začína sa to na h.., hr.., hre..
(napr. d:„Sánky dolu“ R: „Sánky dolu.
Toto známe príslovie úplne platí pri rozvíjaní rečových schopností.
Deti sa najlepšie učia nové slová alebo gramatické pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú znova a znova.
Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií sú rutiny.
Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohokrát opakovať, má pre dieťa viacero výhod.
Dieťa vie časom predpokladať, čo bude nasledovať.
Rozhovor počas rutinnej činnosti sa točí okolo ústrednej témy napr. okolo jedenia, obliekania, pobytu vonku, hry a i.
tags: #rana #starostlivost #o #deita