Sociálny pedagóg a práca v diagnostickom centre: Zmeny a výzvy v školstve

Nové legislatívne zmeny v školskom zákone a zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch, účinné od 1. januára 2025, prinášajú podstatné úpravy v realizácii sociálnej práce v školách a školských zariadeniach. Tieto zmeny sa dotýkajú predovšetkým postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga, pričom redefinujú ich úlohy a kompetencie v systéme vzdelávania.

Definícia sociálnej práce v školách a zmeny v postavení sociálneho pracovníka

Nový § 152b školského zákona definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V jej rámci sa môže vykonávať sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti, ktoré môžu byť realizované aj terénnou formou, vykonáva sociálny pracovník.

Od 1. januára 2025 už sociálny pracovník nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Musí však spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, ktorým je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení (vrátane zariadení poradenstva a prevencie) bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023.

Úloha sociálneho pedagóga po legislatívnych zmenách

Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Vzhľadom na túto legislatívnu zmenu sú školy a školské zariadenia, v ktorých pôsobí sociálny pedagóg, povinné upraviť náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg realizuje najmä sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov.

Prechodné ustanovenia a nové možnosti zamestnávania

Všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31. decembra 2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, ho od 1. januára 2025 už nebudú zamestnávať v tejto kategórii. Podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie) sa „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.

Ak bude chcieť škola alebo školské zariadenie zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí s ním pracovný pomer. Takýto sociálny pracovník bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. a nebude sa naňho vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má aj naďalej svoje opodstatnenie, keďže počet detí a rodín s rôznymi problémami neustále narastá.

Diagnostika v školskom prostredí a multidisciplinárny prístup

V odbornej literatúre a školskej praxi sa explicitne vymedzuje najmä pedagogická a psychologická diagnostika žiaka, prípadne špeciálno-pedagogická diagnostika. Cieľom pedagogickej diagnostiky je zhromažďovanie informácií o vedomostiach, schopnostiach a zručnostiach žiakov. Diagnostické kompetencie učiteľa sa spájali najmä s procesom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov.

Pedagogické diagnostikovanie podľa P. Gavoru je „zisťovanie, analyzovanie a hodnotenie úrovne rozvoja dieťaťa (skupiny detí) ako objektu a subjektu vzdelávacieho pôsobenia“ (Gavora, 2013, s. 11). Centrom pozornosti sú deti alebo javy, ktoré sa odlišujú od normy v správaní, učení či sociálnej adaptácii, ako aj predchádzanie problémom v učení i sociálno-patologickým javom (Kasáčová a Cabanová, 2013).

Príčiny problémového správania žiakov

Rast sociálno-patologických javov, rizikového či problémového správania žiakov v školách si vyžaduje dôkladné poznanie ich príčin. Pri vonkajších príčinách poukazuje C. Határ (2009) na poruchu sociálnych vzťahov, narušenú sociálnu interakciu a komunikáciu, negatívnu modifikáciu vzorcov správania a neplnenie základných potrieb.

Medzi vnútorné príčiny sa zaraďujú dedičné, vrodené, ale aj získané predispozície, ako sú psychopatie, psychózy, schizofrénia, mentálna retardácia a ľahká mozgová dysfunkcia (Heretik, 1994). Na faktor pohlavia ako vnútorný činiteľ poukazujú O. Matoušek a A. Kroftová (1998). Patria sem aj patogénne psychické činitele, determinované geneticky, odchýlky stavby a funkcie centrálnej nervovej sústavy, nezrelosť alebo choroby centrálnej nervovej sústavy, aktuálny zdravotný stav a pod.

Multidisciplinárny prístup k diagnostike

Diagnostikovanie problémového správania žiakov si vyžaduje participáciu viacerých odborníkov. Sociálny pedagóg realizuje najmä sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov. Na vytvorenie komplexného obrazu o žiakovi je nevyhnutné získať informácie aj od psychológa, prípadne špeciálneho pedagóga. Pri závažných priestupkoch, ako je šikanovanie alebo krádež, je nutné kontaktovať aj políciu. Pri záškoláctve je nutné kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak je charakter problémov závažnejší (týranie, zanedbávanie, zneužívanie), je nutné kontaktovať pediatra.

Inštitucionalizácia školskej sociálnej práce v SR a ČR

Sociálni pracovníci sú odborníkmi na sociálne prostredie a intervencie pri riešení ťažkostí v sociálnom fungovaní. Školské sociálne prostredie predstavuje významné pole ich pôsobenia. Inštitucionalizácia školskej sociálnej práce v podmienkach Českej republiky a Slovenskej republiky je napriek tomu v podstate nediskutovanou témou.

Sociálni pracovníci sú v oboch štátoch zamestnaní v zariadeniach na výkon ústavnej a ochrannej výchovy. V ČR sú to detské domovy so školou, výchovné ústavy a diagnostické ústavy riadené ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy, ako aj detské domovy zriadené krajskými úradmi. V Slovenskej republike sú detské domovy riadené rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Slovenský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci poradenstva aj sociálnu činnosť (napríklad poskytovanie sociálneho poradenstva či socioterapie). Táto je realizovaná pedagogickými a odbornými zamestnancami, medzi ktorých podľa platnej legislatívy sociálny pracovník nepatrí. Podobná situácia je aj v ČR, kde zákon č. 563/2004 Sb., o pedagogických pracovnících, pojem sociálny pracovník nepozná.

Diskusia o inkluzívnom školstve a budúcnosť sociálnej práce

V oboch štátoch sa v súčasnosti diskutuje a pripravuje zákon o sociálnych pracovníkoch. Od tejto právnej normy si sociálni pracovníci na Slovensku i v Českej republike sľubujú kvalitatívny posun v inštitucionalizácii profesie sociálnej práce. Je zrejmé, že sociálni pracovníci by mali nachádzať uplatnenie aj v ďalších rezortoch, prinajmenšom v rezorte školstva a zdravotníctva. Súčasné zákony o sociálnych službách v oboch štátoch explicitne neupravujú pracovnú pozíciu sociálneho pracovníka v škole a činnosti školskej sociálnej práce, avšak neobmedzujú pôsobenie sociálnych pracovníkov a výkon sociálnej práce v školskom prostredí.

V slovenských podmienkach existujú „pozitívne ostrovčeky deviácie“, keďže v mestách Považská Bystrica, Ilava a Trnava už sociálni pracovníci v školách pôsobia. V Ružomberku by mala byť táto pozícia zriadená v najbližšom období. Aktuálne je v oboch štátoch diskutované inkluzívne školstvo, pričom je otázkou, či a v akej miere sa jej zúčastňujú aj sociálni pracovníci a či oni sami vnímajú spoločenskú potrebu zavedenia pracovnej pozície sociálneho pracovníka v škole.

tags: #socialny #pedagog #pracujuci #v #diagnostickom #centre