Rada seniorov Bratislavy zohrávala dôležitú úlohu ako stály poradný orgán primátora hlavného mesta pre otázky týkajúce sa seniorov. Jej činnosť bola zameraná na zlepšovanie kvality života, bezpečnosti a dôstojnosti starších ľudí v Bratislave. Koncom roka 2018 však Rada seniorov Bratislava ukončila svoju činnosť v dovtedajšom formáte. Aké boli dôvody tohto rozhodnutia a aká je vízia mesta pre budúce zapojenie seniorov do správy Bratislavy?
Ukončenie činnosti Rady seniorov v roku 2018
Posledným dňom roka 2018 ukončila svoju činnosť Rada seniorov Bratislavy. Rozhodnutie magistrátu potvrdila vtedajšia koordinátorka rady, Jana Miklovičová. Dôvodom tohto kroku bola potreba zmeny nastavenia Rady seniorov.
Primátor Matúš Vallo uviedol, že cieľom zmeny je nájsť efektívnejší spôsob zapojenia seniorov do správy hlavného mesta. Mesto chce seniorov aktívnejšie zapájať do tvorby politík mesta, než to umožňovala doterajšia Rada seniorov.
Dôvody ukončenia činnosti
Magistrát mesta Bratislavy uviedol dva hlavné dôvody, prečo musela Rada seniorov ukončiť svoju činnosť v predchádzajúcom formáte:
- Náročnosť a nepružnosť pri implementácii Programu aktívneho starnutia: Išlo o celonárodný program s akčným plánom do roku 2020. Magistrát pre TASR zhodnotil, že chýbal konštruktívny a komplexný pohľad na zlepšenie kvality života seniorov v Bratislave.
- Členstvo v rade: Členovia rady, prevažne samotní seniori, dokázali poskytnúť postrehy z ich bežného života a sprostredkovať bežné, ale aj závažné problémy. Avšak pre mesto je dôležité, aby sa do diskusie o kvalite života seniorov mali možnosť okrem členov Rady seniorov zapojiť i odborníci na danú tému či širšia verejnosť.
Klimatomluva: Ropné spoločnosti utajujú globálne otepľovanie od 70. rokov!
Nesúhlas s argumentáciou mesta
S argumentáciou mesta však nesúhlasí bývalá koordinátorka rady Jana Miklovičová. Kategoricky protestuje proti tomu, že Rada seniorov bola neefektívna a že seniorom chýbal konštruktívny a komplexný pohľad na zlepšenie kvality života seniorov v meste. Poznamenala, že nikto zo súčasného vedenia mesta nepreukázal záujem o získanie informácií z pôsobenia rady.
K Národnému programu aktívneho starnutia uviedla, že ako prvý bol rozpracovaný akčný plán na roky 2014 - 2015, do roku 2020 žiadny akčný plán prijatý nebol. Jana Miklovičová je expertkou na seniorov a znevýhodnených ľudí na bratislavskom magistráte, doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa snaží o podporu medzigeneračného dialógu. Je spoluautorkou knihy Záhrebská o spolužití susedskej komunity a ľudí v stacionári pre seniorov.
Vízia mesta pre budúce zapojenie seniorov
V najbližších týždňoch po zrušení rady mal na magistráte vzniknúť prípravný výbor, ktorý mal navrhnúť jasné fungovanie vylepšenej platformy. Do prípravného výboru mali byť prizvaní doterajší členovia a členky Rady seniorov spolu s aktívnymi seniormi a seniorkami vo všetkých mestských častiach.
Mesto chce definovať spôsob a kritériá, na základe ktorých sa budú do platformy prizývať zástupcovia organizácií, odborníci či členovia rady. A to s cieľom využiť expertízy, talenty, vedomosti a skúsenosti v prospech spoločného úsilia. Hlavné mesto chce na realizáciu tohto cieľa získať aj zdroje z Európskej únie, preto sa bude uchádzať o grant Seniori v európskom priestore.
Ciele a priority pre zapojenie seniorov:
- Zvyšovanie kvality života, bezpečnosti a dôstojnosti starších ľudí.
- Presadzovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií v rámci ekonomickej aktivity ľudí a ich sociálnej ochrany v rozličných fázach života v medzigeneračnej rovnováhe.
- Vyvíjanie tlaku na dlhšie zotrvanie starších ľudí v platenom zamestnaní a žiadať tomu zodpovedajúce pracovné podmienky.
- Zlepšovanie prístupu ku komplexným a integrovaným službám dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti poskytovaným v prirodzenom, resp. domácom prostredí.
- Podpora komunitných sietí a dobrovoľníckych aktivít seniorov.
Demografický vývoj a starnutie populácie v Bratislave
Podľa štatistík tvorí takmer štvrtina obyvateľov Bratislavy populáciu v poproduktívnom veku, čo je približne 80-tisíc seniorov. Najstaršou mestskou časťou je druhý obvod, takže Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Najrýchlejšie bude v najbližších rokoch starnúť Petržalka, Dúbravka a Lamač.
Demografický vývoj ukazuje, že do roku 2025 sa počet seniorov zdvojnásobí. Preto je úlohou samosprávy pripravovať koncepcie, ktoré prispejú k aktívnemu zapájaniu seniorov do života v meste. Z výskumu, ktorý v Slovenskej akadémii vied robil sociológ Miloslav Bahna, vieme, že izolácia slovenských seniorov je oveľa výraznejšia ako v iných krajinách. Humánni geografi Slovenskej akadémie vied špeciálne skúmali aj seniorov žijúcich v Bratislave a silu ich sociálnych sietí. Zistili, že zo všetkých 80-tisíc seniorov žije až 35 percent v domácnostiach s jedným členom, teda s veľkou pravdepodobnosťou aj vo výraznejšej izolácii. To je veľmi vysoké číslo.
Aktivity v sociálnej oblasti a služby pre seniorov
Mesto Bratislava realizuje rôzne aktivity v sociálnej oblasti, ktoré sú zamerané na pomoc rôznym skupinám obyvateľov. Okrem iného patrí medzi tieto aktivity aj podpora seniorov. Medzi iniciatívy mesta patrí:
- Zriadenie Rady seniorov ako poradného orgánu: Bratislavská samospráva plánuje zriadiť Radu seniorov ako poradný orgán primátora mesta. Primátor Milan Ftáčnik chcel iniciovať jej zriadenie do konca roka. Členmi rady by mali byť zástupcovia klubov dôchodcov a seniorských organizácií, ktoré pôsobia v jednotlivých mestských častiach hlavného mesta.
- SenioFest 2011: Projekt pre seniorov: Bratislavská samospráva spoločne s mestskými organizáciami a neziskovými združeniami pripravila v roku 2011 projekt SenioFest. Išlo o sériu kultúrnych, spoločenských a vzdelávacích podujatí, ktoré ponúkli spotrebiteľské diskusné fóra, vzdelávacie kurzy zamerané na prácu s počítačom a internetom a historicko-poznávacie prednášky v uliciach Starého Mesta. Súčasťou festivalu bolo oceňovanie bratislavských dôchodcov za ich celoživotnú prácu a koncert absolventov umeleckých škôl venovaný seniorom v priestoroch Primaciálneho paláca.
- Senior Linka: Mesto zriadilo senior linku, ktorá denne prijíma zhruba tridsať až päťdesiat podnetov od seniorov. Najčastejšou témou je rúško, ale cez túto tému sa seniori pýtajú na dostupnosť lekární, obchodov, lekárov, hovoria o svojom strachu a neistote.
- Pomoc so zabezpečením základných potrieb: Po tom, čo úrad verejného zdravotníctva aj členovia vlády odporučili nevychádzať z domu, hrozí, že si niektorí starší občania nebudú vedieť sami zabezpečiť ani základné potreby ako nákup potravín či liekov. Zo začiatku túto službu zabezpečovala mestská polícia, dnes ju ponúkajú v spolupráci so súkromnými firmami.
Denné stacionáre pre seniorov
Denný stacionár pre seniorov je ambulantná forma sociálnej služby určená pre seniorov. Poskytuje sa v ňom sociálna služba pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, ak ich stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3 a sú odkázané na sociálnu službu v dennom stacionári len na určitý čas počas dňa v zmysle Zákona č. V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba len určitý čas počas dňa, iba v pracovných dňoch v čase od 06:30 hod. do 17:00 hod.
Denný stacionár pre seniorov sa nachádza na Plickovej č. 18 v Bratislave (bývalé detské jasle). Kapacita denného stacionára pre seniorov je 25 miest. Po opatreniach zavedených počas predchádzajúcej vlády na Slovensku nie je ich počet taký, aby to bolo významné. Premiér prikázal zavrieť denné stacionáre pre seniorov. Magistrát má jedno takéto ambulantné zariadenie a zavreli ho ešte predtým, ako to urobil štát. Centrum Memory, kam chodia pacienti s Alzheimerovou chorobou, to tiež urobilo skôr.
Opatrovateľská služba
Aktuálne je opatrovateľská služba v Bratislave poskytovaná približne 1600 ľuďom. Mesto má dlhodobý problém nájsť kvalitný opatrovateľský a ošetrovateľský personál. V Bratislave sa mzda pohybuje od 700 do 900 eur, s príplatkami za víkendy a sviatky približne 1100 eur v hrubom. Okrem finančnej stránky je práca opatrovateľky aj veľmi náročná na psychiku.
Po zatvorení hraníc zostali doma mnohé opatrovateľky, ktoré pravidelne cestovali do Rakúska alebo Nemecka. Premiér tvrdil, že to nebude problém, lebo budú mať dosť práce aj na Slovensku - môžu sa starať o slovenských seniorov, ktorí zostanú izolovaní doma. Títo ľudia sa však zvyčajne nevracajú do Bratislavy, ale do regiónov.
Na Slovensku je národný projekt podpory domácej opatrovateľskej služby. Bolo by dobré, aby bol posilnený a správne a bez chýb implementovaný. Bolo by dobré zistiť, či nevieme nejako spolupracovať s agentúrami, ktoré vybavujú zamestnanie pre opatrovateľky v zahraničí, a či vieme túto prácu zatraktívniť aspoň ekonomicky. Možno na to vieme urobiť nejakú kampaň alebo im ponúknuť aspoň bývanie.
Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS)
Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS) má štvrťstoročie existencie a je dôkazom jeho životaschopnosti. Venujú sa vzdelávacím, kultúrnym, športovým, náboženským a sociálnym činnostiam, pričom majú dobrú medzinárodnú spoluprácu, najmä s členmi Európskej únie seniorov (ESU), ktorá zahŕňa 37 organizácií z 27 štátov EÚ.
ZKS sa snaží o zmysluplné prežitie života s vierou, kultúrou, celoživotným vzdelávaním a podporou tvorivých plánov. Ich príbeh je napriek prekážkam úspešný. V postsocialistických krajinách sú najstaršou organizáciou, staršou ako ESU. Slovenských seniorov spájajú na miestnej, regionálnej a celoslovenskej úrovni. Najviac aktivít je na klubovej úrovni, menej na regionálnej, Ústredie organizuje celoštátne akcie.
Cieľom je zvýšenie kvality života seniorov, ich účasť na živote spoločnosti a rozvoj duchovného a hmotného dobra. V predchádzajúcom období mali trojstupňovú štruktúru: predsedníctvo (9 ľudí), ústredie (20), regionálne vedenia (8) a kluby (asi 70 klubov). Majú asi 4400 členov, ich náplňou sú stretania, prednášky, školenia, kultúrne a športové podujatia, púte, semináre a zájazdy. Ich pôvodné pomenovanie bolo Združenie kresťanských dôchodcov (ZKD). Od 1.1.2004 sa zmenilo na Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS).
Od roku 2012 vydávajú 3-4 razy ročne časopis pre seniorov Generácie, 48-stranový farebný časopis A4 s dotáciou na tlač od MPSVaR SR. Výtlačky sú distribuované územným celkom, klubom a členom ZKS. Dávajú v nich priestor seniorským aktivitám a osobnostiam. Obsah redakčne pripravuje Miloš Nemeček a Jozef Mikloško.