Starostlivosť o duševné zdravie je na Slovensku čoraz viac v popredí záujmu. Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky pracuje na budovaní moderného systému, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu a následnú starostlivosť. Jedným z kľúčových prvkov tohto systému sú psychiatrické stacionáre, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v komunitnej zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu psychiatrických stacionárov na Slovensku, ich financovanie, dostupnosť a plány do budúcnosti, pričom využíva dostupné štatistiky za roky 2023 a 2024.
Aktuálny stav a rozmiestnenie psychiatrických stacionárov
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií je v súčasnosti na Slovensku v prevádzke 27 psychiatrických stacionárov v 17 mestách. Tieto zariadenia poskytujú ambulantnú zdravotnú starostlivosť s odborným zameraním na psychiatriu a detskú psychiatriu.
Ministerstvo zdravotníctva identifikovalo na mape Slovenska oblasti s nedostatočným pokrytím psychiatrickými stacionármi. Ide najmä o územia:
- Medzi Liptovským Mikulášom a Prešovom (vzdialenosť 133 km)
- Medzi Michalovcami, Košicami a juhom východného Slovenska (vzdialenosť približne 100 km)
- Medzi Bratislavou a Rimavskou Sobotou na západnom Slovensku (vzdialenosť 271 km)
Tieto zistenia poukazujú na potrebu posilnenia siete psychiatrických stacionárov, aby bola zdravotná starostlivosť v oblasti duševného zdravia dostupnejšia pre všetkých občanov. Ministerstvo zdravotníctva predložilo na rokovanie vlády návrh nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu.
Cieľ a význam psychiatrických stacionárov
Psychiatrické stacionáre predstavujú dôležitý článok v systéme starostlivosti o duševné zdravie. Dochádzanie do denného stacionára je v mnohých prípadoch ideálnym pokračovaním v liečbe po ukončení psychiatrickej hospitalizácie. Liečbou pacientov v denných stacionároch možno účinnejšie predchádzať hospitalizáciám. Cieľom je zabezpečiť udržateľnosť a rozvoj siete psychiatrických stacionárov v rámci komunitnej zdravotnej starostlivosti. V rámci Plánu obnovy a odolnosti (POO) je vyhradená pomerne vysoká čiastka na budovanie komunitného typu psychiatrickej starostlivosti.
Napríklad, denný stacionár pre pacientov s poruchami príjmu potravy vybudovaný v októbri 2022 v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave ukázal, že liečba v ňom sa javí podľa lekárov ako efektívnejšia, komplexnejšia a individuálnejšia. Podľa predbežných zistení sa ukazuje, že pacienti navštevujúci denný stacionár v porovnaní s liečbou v ambulancii obvykle dosahujú úpravu hmotnosti a výsledky v liečbe rýchlejšie.
Financovanie psychiatrickej starostlivosti
Zariadenia poskytujúce akútnu psychiatrickú starostlivosť na Slovensku končia v strate, ukázal prieskum Slovenskej psychiatrickej spoločnosti (SPsS), o ktorom informovala na svojom webe. SPsS dotazník zaslala 60 zariadeniam poskytujúcim ústavnú psychiatrickú starostlivosť, pričom údaje poskytlo desať z nich. Zber dát sa týkal hospodárenia, počtu lôžok, hospitalizácií a dĺžky liečby za rok 2024. Z výsledkov vyplýva, že všetky zariadenia poskytujúce akútnu starostlivosť skončili v roku 2024 v strate.
„Financovanie ústavných psychiatrických zariadení v súčasnosti nepokrýva akútnu ústavnú psychiatrickú starostlivosť.“ Objasnila, že zatiaľ čo liečebne dokázali v rôznej miere vyprodukovať zisk alebo dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, zariadenia poskytujúce akútnu starostlivosť skončili za rok 2024 v strate od približne 200 000 do necelých troch miliónov eur na jedno zariadenie. SPsS spresnila, že ročná strata na jedno lôžko je približne 15 000 eur a na jednu hospitalizáciu približne 1038 eur. Ako hlavný problém sa podľa spoločnosti javí poddimenzované financovanie zo strany zdravotných poisťovní, ktoré nereflektuje rast nákladov.
„Nezdá sa, že by príčinou stratovosti boli vysoké náklady na oddeleniach či nízka efektivita, hoci sme ich podrobnejšie nerozoberali.“ Upozornila aj na rozdiely v úhradách medzi poisťovňami. Z prieskumu podľa nej vyplýva, že akútne hospitalizácie sú po prepočítaní na ošetrovací deň najlepšie hradené štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, v priemere sumou 162,38 eura, zatiaľ čo súkromná zdravotná poisťovňa (ZP) Dôvera uhrádza približne 108,75 eura a súkromná Union ZP 94,60 eura. SPsS zároveň poznamenala, že rozdiely v úhradách medzi poisťovňami nemajú jasné pravidlá. „Odlišné platby VšZP a Dôvery pre akútne a chronické lôžka majú zrejme ešte zložitejšie pozadie.“ Minister zdravotníctva pre TASR pripustil, že ide o širší problém financovania psychiatrickej starostlivosti. Ako žiaduce sa podľa SPsS javí dorovnať platby za akútnu zdravotnú starostlivosť na úroveň iných akútnych odborov. „Potrebné je vychádzať z ceny ošetrovacieho dňa, nie z platby za ukončenú hospitalizáciu (tzv. paušál),“ ozrejmila.
Plány financovania a pripomienky
Podľa návrhu nariadenia sa počíta s ročnými výdavkami vo výške 1,75 milióna eur v rokoch 2026 - 2028. Pôjde o zvýšené výdavky zdravotných poisťovní. Ministerstvo zdravotníctva pri tomto výpočte vychádzalo z toho, že predpokladané úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v psychiatrickom stacionári z verejného zdravotného poistenia pre 27 existujúcich psychiatrických stacionárov, zriadených do roku 2023 na základe úhrad zo zdravotného poistenia je vo výške 3,16 milióna eur na každý ďalší rok.
Ministerstvo zdravotníctva dostalo k návrhu zákona 13 pripomienok, z toho zásadné boli dve. Akceptovalo ich 11, z toho jednu zásadnú. Neakceptovalo napríklad zásadnú pripomienku Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré navrhovalo doplniť vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 1,75 milióna eur aj na rok 2025. Ministerstvo to odôvodnilo tým, že materiál sa predkladá v nadväznosti na budovanie psychiatrických stacionárov z Plánu obnovy a odolnosti. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení však uviedla: „Tieto stacionáre však budú v mnohých prípadoch dobudované a uvedené do prevádzky už v roku 2025, nie až v roku 2026. Nariadenie vlády je navrhnuté s účinnosťou od 1. januára 2025. Vplyv na rozpočet verejnej správy je však uvažovaný nie od roku 2025, ale až od roku 2026. V praxi tak budú mať poisťovne povinnosť plniť normatív od roku 2025, ale nebudú mať na to finančné krytie.“
Akceptovaná bola zásadná pripomienka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré navrhlo počty verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - psychiatrických stacionárov vyjadrovať celým číslom bez desatinného miesta. „Financovanie zvýšených výdavkov z verejného zdravotného poistenia na doplnenie siete psychiatrických stacionárov pokryté zo štátneho rozpočtu a financovanie bude zabezpečené v rámci rozpočtu verejného zdravotného poistenia, ktoré je zahrnuté v pláne na rok 2026.“
Štatistika duševného zdravia na Slovensku za roky 2023 a 2024
Ambulantná starostlivosť
Štatistika venovaná duševnému zdraviu Slovákov za rok 2024 poukazuje na jednu z najvyšších hodnôt vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009. V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2024 vyšetrených 404 752 osôb so stanovenou diagnózou, čo je o 5,4 percenta menej ako rok predtým. Pacienti sa najčastejšie liečili pre afektívne poruchy (31 percent všetkých vyšetrených), nasledujú neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (27 percent).
V roku 2023 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 427 764 osôb (788,6 na 10 000 obyvateľov) so stanovenou diagnózou, čo bolo zároveň najviac od roku 2009. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prišlo k nárastu o 2,5 %. Pacienti sa najčastejšie liečili pre afektívne poruchy (31,3 % všetkých vyšetrených osôb; 246,8 na 10 000 obyvateľov), neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (26,3 % osôb; 207,7 na 10 000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,8 %; 156,2 na 10 000). Pri týchto diagnózach prevažoval počet vyšetrených žien.
Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 59 438 osobám v roku 2024, čo predstavovalo pokles o 6,7 % oproti predchádzajúcemu roku. Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy. Najviac osôb vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov, nasledovali mladí vo veku 15 až 19 rokov.
Hospitalizácie
Na psychiatrických oddeleniach bolo v roku 2024 pre duševné poruchy a poruchy správania zaznamenaných 41 427 hospitalizácií, z ktorých väčšinu (56 percent) tvorili muži. V porovnaní s rokom 2023 počet hospitalizácií narástol o 1107 prípadov. „Najčastejšou príčinou hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej starostlivosti boli až v štvrtine prípadov poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (26 percent),“ približuje Krčová. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19 percent).
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 40 320 hospitalizácií (74,3 na 10 000 obyvateľov), muži tvorili 56,4 %. Najčastejšou príčinou hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej starostlivosti boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27,2 % zo všetkých hospitalizácií). Viac ako trojnásobne pri nich prevyšovali muži (31,5 mužov oproti 9,4 ženám na 10 000 obyvateľov daného pohlavia). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Pri afektívnych poruchách (13,9 % hospitalizácií) dominovali hospitalizácie žien.
Tabuľka 1: Porovnanie hospitalizácií podľa diagnóz a pohlavia (2023 vs. 2024)
| Diagnóza | 2023 (Muži) | 2023 (Ženy) | 2024 (Muži) | 2024 (Ženy) |
|---|---|---|---|---|
| Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu | 31,5 na 10 000 | 9,4 na 10 000 | 30,6 na 10 000 | 9,3 na 10 000 |
| Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi | - | najčastejšia príčina u žien | - | najčastejšia príčina u žien |
| Afektívne poruchy | - | dominovali hospitalizácie žien | - | dominovali hospitalizácie žien |
V posledných rokoch podľa NCZI kontinuálne rastie celková úhrada liekov na nervový systém. V roku 2024 medziročne vzrástla spotreba v skupine iné analgetiká a antipyretiká, medziročne narástla aj spotreba antidepresív. Stúpla takisto spotreba hypnotík a sedatív. „Práve tieto látky sú spomedzi ‚drog‘ (kontrolovaných látok) podľa hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu až v 67 percentách prípadov hlavnou príčinou negatívnych dôsledkov: akútnych intoxikácií na urgentoch či úmrtí z predávkovania,“ dodala Krčová.
Aktivity Ministerstva zdravotníctva SR v oblasti duševného zdravia
Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť. Medzi aktivity ministerstva patria:
- Spustenie Národnej linky na podporu duševného zdravia (0800 193 193, www.nlpdz.sk)
- Vyčlenenie 5,5 milióna eur z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti na vznik 11 psychosociálnych centier po celom Slovensku
- Podpora budovania psychiatrických stacionárov prostredníctvom dvoch výziev (4,3 milióna eur rozdelených medzi 10 prijímateľov)
- Investície do vzdelávania zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov (viac ako 300-tisíc eur)
- Modernizácia psychiatrických oddelení (viac ako 4,8 milióna eur investovaných do rekonštrukcie v ôsmich nemocniciach)
- Rozvoj špecializovaných pracovísk pre deti a mládež (napr. Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave)
Ministerstvo zdravotníctva identifikuje na mape Slovenska pokrytie siete psychiatrických stacionárov v rámci jednotlivých krajov s určením nedostupnosti psychiatrických stacionárov medzi Liptovským Mikulášom a Prešovom, čo predstavuje vzdialenosť 133 kilometrov, medzi Michalovcami, Košicami a juhom východného Slovenska, čo je vzdialenosť asi 100 kilometrov a medzi Bratislavou a Rimavskou Sobotou na západnom Slovensku, čo je vzdialenosť 271 kilometrov. Pre samosprávny kraj s menším alebo väčším počtom obyvateľov v súlade s princípom dostupnosti sa odporúča proporcionálny prepočet počtu denných miest. Napríklad pri počte 4,8 stacionára v bratislavskom kraji pri počte obyvateľov 728-tisíc je plný počet miest 144 pri norme 30 miest na jeden psychiatrický stacionár. „To znamená, že zdravotná poisťovňa by mala dodržať plný počet miest v psychiatrických stacionároch vrátane miest uvedených ako desatinné čísla napr.“
Psychiatrická klinika ako súčasť systému
Psychiatrická klinika poskytuje ústavnú psychiatrickú starostlivosť pacientom s akútnymi duševnými poruchami, ktorým nie je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť ambulantne, respektíve ktorých zdravotný stav si vyžaduje ústavnú starostlivosť. Vykonáva komplexnú diagnostickú, terapeutickú a čiastočne aj posudkovú činnosť pre pacientov z vymedzeného spádového územia. Okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti je psychiatrická klinika zároveň výučbovou základňou Lekárskej fakulty SZU v Bratislave. Na klinike robia diagnostiku a komplexnú liečbu (psychofarnakoterapiu, psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu) všetkých psychiatrických diagnóz v dospelosti, okrem dlhodobej odvykacej liečby závislostí od psychoaktívnych látok. V starostlivosti majú aj pacientov s pridruženými somatickými ochoreniami a pacientky v gravidite a popôrodnom období. Psychiatrickú starostlivosť poskytujú aj gerontopsychiatrickým pacientom. Rozvíjajú také štandardy terapeutických postupov, ktoré odrážajú aktuálny stav poznatkov a hľadajú spôsoby, ako ich zavádzať do praxe.
tags: #psychiatricke #stacionare #na #slovensku #statistika