Prvý máj, inak nazývaný aj Sviatok práce, je dôležitý deň s hlbokými historickými koreňmi, ktorý sa oslavuje na Slovensku i v mnohých krajinách sveta. Tento deň je symbolom solidarity, boja za práva pracujúcich a pripomienkou dôležitosti dôstojných pracovných podmienok. Prvý máj poznáme predovšetkým ako medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. Internacionály.
Vznik a historické korene Sviatku práce
História Sviatku práce siaha do 19. storočia, do obdobia priemyselnej revolúcie, kedy robotníci čelili ťažkým pracovným pod. Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanade vyšli v tento deň do ulíc desaťtisíce ľudí, aby požadovali osem hodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. V roku 1886 sa všade v USA, od New Yorku po San Francisco, zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo prvého mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale tretieho mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením, jeden dostal 15 rokov väzenia. Na šibenici skončil 11. novembra 1887. Následné udalosti viedli k tomu, že sa menovaná pätica stala odborárskymi mučeníkmi. Pochovaní sú na predmestí Chicaga na cintoríne vo Forest Park, kde im postavili aj pamätník, ktorý je od roku 1997 národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 1893 nemecký prisťahovalec John Peter Altgeld, nový guvernér štátu Illinois, odpustil tresty zvyšným obžalovaným a kritizoval súd.
Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za Medzinárodný deň pracujúcich. Prvý máj sa stal po prvý raz dňom boja za skrátenie pracovného času v roku 1890. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, účastníci ktorých požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku, v USA i v ďalších krajinách. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája. Dva roky po nepokojoch, 1. mája 1888, vyšli do ulíc pracujúci v celých USA a celodennými štrajkami a demonštráciami si pripomenuli udalosti spred dvoch rokov. Bola to vlastne prvá oslava Sviatku práce.
Sviatok práce na Slovensku
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. V roku 1919 bol prvý máj vyhlásený za štátny sviatok v Československu. Mimochodom, v Liptovskom Mikuláši demonštrovali sociálnodemokratickí robotníci už 1. mája v roku 1918. Tento sviatok bol v tridsiatych rokoch minulého storočia zároveň aj demonštráciou proti vojne a nacizmu, až ho ľudáci v roku 1939 zakázali, avšak iba na chvíľu.
Po vzniku Československa v roku 1918 sa 1. máj stal legálnym a verejne sláveným sviatkom. Bol to významný deň najmä pre robotnícke vrstvy obyvateľstva, ktoré v ňom videli priestor na vyjadrenie svojich sociálnych a politických požiadaviek. Oslavy organizovali najmä sociálnodemokratické a komunistické strany, pričom niekedy prebiehali oddelene - každá politická skupina mala vlastné zhromaždenie a sprievod. Obsah osláv bol silne ideologický, súčasťou boli prejavy o právach pracujúcich, kritika kapitalizmu, ale aj kultúrny program - koncerty dychoviek, recitácie básní či divadelné predstavenia. V niektorých rokoch sa oslavy niesli v napätom duchu - dochádzalo k slovným aj fyzickým stretom medzi jednotlivými politickými skupinami. Napriek tomu 1. máj zostával každoročne významným dňom v spoločenskom kalendári republiky.
Sviatok práce počas totalitných režimov
Počas druhej svetovej vojny, roku 1939, tento sviatok pre hrozbu demonštrácií zrušili. Vtedajší nacistickí propagandisti si aj na Slovensku adaptovali ako oficiálny "Sviatok nemeckej práce". Formou však už pripomínal masové zhromaždenia sústredené do miest a účasť začala byť kontrolovaná. Radové obyvateľstvo tvorilo len špalier na chodníku. Po februárových udalostiach z roku 1948, keď v Československu zavládla komunistická totalita, sa prvomájové manifestácie zneužívali na propagandistické ciele a účasť na nich bola povinná. Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze i ďalších krajinách vtedajšieho tzv. východného bloku. Po uliciach pochodovali davy, ktoré hlasitými pokrikmi zdravili popredných komunistických funkcionárov stojacich na ozdobených tribúnach. Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili 1. mája 2014. Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce.
Mnohí si ešte pamätajú na jasajúce davy okolo tribún s papalášmi, na alegorické vozy, akýsi karneval komunizmu. V krajinách socialistického bloku sa 1. máj stal najdôležitejším sviatkom roka. Mnohí si pamätajú povinné nacvičovanie zborového vykrikovania na tému Nech žije KSČ a podobne. Vo sviatočný deň mali síce školáci a pracujúci voľno, lenže nemohli ho využiť na relax ako kedysi, ale trávili ho dlhým čakaním na nástup do sprievodu, vláčením hesiel alebo obrovských portrétov Lenina, Marxa či Engelsa, skandovaním pred tribúnou plnou papalášov. Nechýbali ani alegorické vozy jednotlivých podnikov a závodov a večer plno potácajúcich sa, spoločensky unavených pracujúcich, ktorí si museli boj za socializmus a mier trochu uľahčiť nejakým tým pivom vo voskovom pohári. Oslavy sa konali za každú cenu, dokonca aj v roku 1986, päť dní po černobyľskej havárii. Milióny ľudí tak nechtiac v uliciach miest s mávadlami v rukách vychutnali radioaktívny spad.
Sviatok práce po roku 1989
Po revolúcii v roku 1989 sa tento sviatok v mnohých častiach Slovenska stále oslavuje a pripomína ako Sviatok práce. Na druhej strane je však stále veľa ľudí, ktorí si tento sviatok spájajú s predchádzajúcou propagandou a stráca sa jeho prvotný význam - Oslavy v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu sa postavenia pracujúcich. Dnes 1. máj ako Sviatok práce pôsobí dosť rozpačito. Nie je to iba preto, že komunisti jeho význam dokonale „zmagorili“, ale ak si uvedomíme, koľko je v našom štáte nezamestnaných, vyznie skôr ako irónia. Lenže v prvý májový deň sa nemusí oslavovať iba práca, starí Kelti napríklad vtedy s obľubou upaľovali čarodejnice a na rovnaký deň pripadá aj oslava Flóry - rímskej bohyne jari a kvetov.
Po februárových udalostiach z roku 1948, keď v Československu zavládla komunistická totalita, sa prvomájové manifestácie zneužívali na propagandistické ciele a účasť na nich bola povinná. Po novembri 1989 sa oslava Sviatku práce na 1. mája stala záležitosťou ľavicových strán, v posledných rokoch najmä sociálnej demokracie.
Sviatok práce vo svete
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že má korene v USA, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra. Zaujímavé je, že zatiaľ, čo sa sviatok práce oslavuje v Európe 1. mája, Američania ho oslavujú na konci leta a Austrálčania rôzne dni, v závislosti od konkrétneho štátu, a to v mesiacoch marec, máj a október. V Číne dokonca dostávajú zamestnanci až tri dni voľna, na znak uctenia si ich práce.
Hoci má 1. máj ako Sviatok práce svoje korene v Spojených štátoch, tam sa neujal. Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) v septembri - vždy v prvý septembrový pondelok. Začal sa ako prezentácia odborárov, pričom prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Mimochodom, nie všade majú v tento deň Sviatok práce, napríklad v Kanade si ho presunuli na prvý septembrový pondelok, v Austrálii na juhu kontinentu, v Novom a Južnom Walese ho slávia v prvý októbrový pondelok, v západnej Austrálii v prvý marcový pondelok, Tasmánia a Viktória ho majú tiež v marci, ale o týždeň neskôr. V Indii ho volajú Maharashtra, v Číne majú až tri dni voľna a v Japonsku Sviatok práce neoslavujú. Pracujú.
Cirkevný rozmer Sviatku práce
Prvý máj nie je však len Sviatkom práce, ale má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis). V roku 1870 pápež Pius IX. oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna - ochrancu katolíckej cirkvi, a v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil sv. Jozefovi 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce. V roku 1955 zasvätila katolícka cirkev tento deň sv. Jozefovi robotníkovi, patrónovi všetkých pracujúcich.
Tradície a zvyky spojené so Sviatkom práce na Slovensku
Na Slovensku je 1. máj nielen Sviatok práce, ale aj Deň lásky - mnohí si ho spájajú s tradíciou stavania májov a bozkávaním pod rozkvitnutým stromom 🌳❤️. Už od stredoveku sa v predvečer 1. mája stavali máje - vysoké stromy ozdobené stužkami, ktoré mládenci postavili pred domy dievčat, ako prejav náklonnosti. Táto tradícia má svoje korene už v stredoveku, keď sa v Európe začali stavať máje - vysoké stromy, ktoré boli často zdobené farebnými stužkami a papierovými mašľami. Na Slovensku, napríklad, ak mladý muž obdivoval dievča, tajne postavil máj pred jej domom ako znak vážneho záujmu. V našich končinách boli za čias komunizmu tradičné aj tzv. prvomájové sprievody. V posledných rokoch zažívajú prvomájové sprievody akési oživenie s nostalgickým nádychom. Prvomájový sprievod sa konal aj v roku 1986, teda len pár dní po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. Posledný masový prvomájový sprievod na Slovensku sa konal len niekoľko mesiacov pred pádom komunizmu.
Mesiac máj sa vo všeobecnosti považuje za obdobie lásky a zrodu nového života. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch tohto obdobia strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako máj. Máj stavia obyčajne mládenec dievčaťu, o ktoré sa uchádza. Ich stavanie je rozšírené na celom území Slovenska. Ako máj slúžili najmä vysoké rovné stromy (najčastejšie jedle alebo smreky) zbavené kôry. Ich vrcholce sa zdobili pestrofarebnými stuhami. Máje sa stavajú v noci a nasledujúcu nedeľu mládenci obchádzajú domy, pri ktorých stojí máj a vyberajú „poplatky“ na nadchádzajúcu zábavu - majáles. Zvyk stavania májov sa v zmenenej podobe udržal dodnes, stavia sa však zväčša jeden ovenčený strom uprostred dediny alebo hlavného námestia. Prvého mája je niekde udržiavaná aj tradícia bozku zaľúbeného páru pod rozkvitnutou čerešňou, s istotou však nevieme povedať, odkiaľ a ako k nám tento zvyk prišiel. V minulosti naši predkovia sa nemohli spoliehať na predpoveď počasia ako my. Takto vznikali pranostiky, ktoré sa dlhými rokmi upresňovali do podoby, ako ich poznáme dnes. S prvým májom sa okrem pranostík spája aj niekoľko tradícií, ktoré sa dodržiavali aj v našej oblasti.
Význam Sviatku práce v súčasnosti
Sviatok práce nie je len obyčajný deň voľna - je to pripomienka toho, že za súčasné pracovné podmienky museli ľudia bojovať, často aj za cenu osobných obetí. V dnešnom rýchlom svete je zároveň skvelou príležitosťou zastaviť sa, oddýchnuť si a stráviť čas s blízkymi. Či už si ho pripomenieš výletom, tradíciou alebo len relaxom doma, nezabúdaj, čo tento deň skutočne znamená. Aj keď sa podmienky v práci v mnohých krajinách zlepšili, boj za dôstojné zamestnanie, rovnaké príležitosti, spravodlivé mzdy a bezpečné prostredie stále pokračuje. Prvý máj je u nás Sviatok práce. Každopádne je to deň oslavy každej ľudskej práce, bez rozdielu. Osláv aj ty sviatok práce.