Prvá pomoc (PP) je súbor opatrení, alebo liečenie, ktoré sa pri poranení, alebo náhlom ochorení poskytne postihnutému ešte pred príchodom špecializovanej pomoci. Pretože predmety a materiály potrebné na prvú pomoc nie sú zväčša k dispozícii, treba často improvizovať. Prvá pomoc je bezprostredná, zväčša laická pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe. Nenahradzuje lekárske ošetrenie, ale je predpokladom jeho úspešnosti. Niekedy aj zdravotnícky pracovník (lekár, sestra, záchranár) v teréne poskytuje prvú pomoc na laickej úrovni ak nemá pri sebe žiadne vybavenie, alebo iba autolekárničku. Povinnosť poskytnúť základnú prvú pomoc má každý, podľa svojich možností a schopností.
Kurz prvej pomoci je dôležitou podmienkou na získanie vodičského preukazu a neposkytnutie prvej pomoci zranenému je trestné. Nikto z nás nevie, kedy bude musieť druhému človeku zachraňovať život. Takéto situácie nastávajú nečakane, a preto je potrebné byť na ne čo najlepšie pripravený. Poskytnutie prvej pomoci môže zachrániť život v kritických situáciách. Je dôležité vedieť, ako správne reagovať na rôzne núdzové situácie a byť pripravený poskytnúť prvú pomoc, keď je to potrebné.
Medzinárodne uznávaným znakom prvej pomoci je biely kríž na zelenom pozadí.

Základné princípy poskytovania prvej pomoci
Postupnosť krokov pri poskytovaní prvej pomoci je potrebné prispôsobiť situácii. V život ohrozujúcich situáciách sme pochopiteľne v strese a nie každý z nás si vie spomenúť na rozdiel medzi KPR pre dospelých a KPR pre deti. Dôležitý je pokoj, rozvaha a hlava na pleciach.
Základné kroky pri poskytovaní prvej pomoci:
- Zabezpečenie miesta udalosti: Uistite sa, že ste vy aj zranená osoba v bezpečí - bezpečnosť je na prvom mieste. Hľadajte čokoľvek, čo by mohlo byť nebezpečné, ako sú požiarne signály, padajúce úlomky alebo agresívni ľudia. Ak je vaša bezpečnosť ohrozená, opustite miesto a vyhľadajte pomoc.
- Posúdenie stavu postihnutého: Skontrolujte vedomie - deťom do jedného roka zatlieskajte pri tvári, staršie dieťa oslovte, poprípade dieťaťom zatraste. Ak dieťa nereaguje, znamená to, že je v bezvedomí. Ak osoba nereaguje, otočte osobu na chrbát a zakloňte jej hlavu, čím sa spriechodnia dýchacie cesty.
- Zistenie dýchania: Jednu ruku položte osobe na čelo, druhú pod bradu a jemne jej zakloňte hlavu. Týmto záklonom hlavy umožníte spriechodnenie dýchacích ciest. Priložte ucho k ústam človeka v bezvedomí a zároveň pri tom pozorujte hrudník. Takýmto spôsobom dokážeme počuť, či osoba dýcha, zároveň cítime prievan na uchu a vidíme zdvihy hrudníka - platí pravidlo vidím-cítim-počujem. Dávajte si však pozor na abnormálne dýchanie, teda chrčanie či hlasné a nepravidelné lapanie po dychu.
- Privolanie pomoci: Povedzte blízkej osobe, aby zavolala sanitku alebo miestne číslo záchrannej zdravotnej služby, ak máte pocit, že chorá alebo zranená osoba vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Ak ste na poskytovanie prvej pomoci sám, najskôr zavolajte na číslo tiesňového volania, hovor dajte na hlasitý odposluch a položte mobil vedľa seba.
- Poskytnutie prvej pomoci: V závislosti od situácie a typu zranenia poskytnite adekvátnu prvú pomoc.
Záchranná reťaz
Záchranná reťaz je súbor záchranných činností, ktoré sa navzájom prelínajú a dávajú obeti väčšiu šancu na prežitie. Je to veľmi dôležité pri poskytovaní prvej pomoci.
- Prevencia: Výučba zásad prvej pomoci na teoretickej aj praktickej úrovni.
- Včasné rozpoznanie a privolanie pomoci: Veľmi dôležitý krok, ktorý zvyšuje šancu obete na prežitie a zotavenie.
- Včasné začatie KPR (kardiopulmonálnej resuscitácie): Začnite okamžite, ak sa zistí, že postihnutý nedýcha.
- Včasná defibrilácia: Defibrilátory sú umiestnené napríklad na staniciach metra.
- Poresuscitačná starostlivosť: Súbor činností vykonávaných už v nemocnici, ktoré pomáhajú obnoviť zdravie obete a rýchlo sa vrátiť do normálneho života a funkcií.
Správny záchranný reťazec umožňuje plynulý prechod od jednej činnosti k druhej, čím sa znižuje riziko ohrozenia života.
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) je život zachraňujúca technika, ktorú treba použiť, ak osoba prestala dýchať alebo nemá pulz. Na kardiopulmonálnej resuscitácii je najzložitejší jej názov. Trochu to zjednodušíme a budeme používať skratku KPR. Ide o kombináciu stláčania hrudníka vdychov postihnutému. Pomocou KPR viete postihnutému, ktorý je v bezvedomí a nedýcha zachrániť život.
Postup pri KPR pre dospelých:
- Zabezpečenie a kontrola dýchania: Ako bolo popísané vyššie.
- Privolanie pomoci: Zavolajte na číslo tiesňového volania 112 alebo 155.
- Masáž srdca: Postihnutého uložte na rovnú a pevnú podložku. Hrudníka sa smie dotýkať iba spodná časť dlane jednej ruky. Dlaň a prsty ruky musia byť zdvihnuté aby sa nedotýkali hrudníka. Druhá ruka sa opiera o prvú. Stlačenie hrudníka musí byť prudké a krátke (zatlačiť a hneď uvoľniť). Hĺbka stlačenia je u dospelých spravidla 5 - 6 cm. Počas stláčania hrudníka musia byť obe ruky vystreté v lakťoch a smerovať kolmo na hrudník. Človek, ktorý stláčania hrudníka vykonáva musí kľačať nad postihnutým tak, aby boli stlačenia dostatočne silné. Pri správnych stláčaniach hrudníka sa môže stať že sa rebrá zlomia. Ak k tomu dôjde, poznať to podľa menšieho odporu hrudného koša a potom je potrebné prispôsobiť silu stláčaní - opäť len do hĺbky 5 cm, nie viac ako 6 cm (tlačiť o niečo slabšie, lebo hrudník už má menšiu pevnosť). Aplikujte 30 stlačení, s rýchlosťou 100 - 120 stlačené za 1 minútu.
- Umelé dýchanie: Po aplikácii nasledujú 2 vdychy. Jednou rukou mu pridŕžame hlavu zaklonenú a prstami mu upcháme nos. Druhou rukou pridržíme bradu, aby ostali ústa otvorené a vydýchneme objem normálneho nádychu do jeho úst (t.j. cca 500 ml vzduchu). Pri vdychovaní pozorujeme, či sa postihnutému dvíha hrudník. Po vdýchnutí vzduchu do pľúc sa vzpriamime a odkloníme hlavu postihnutého mierne nabok, aby mohol vzduch voľne unikať. Výdych je pasívny dej, ktorému nie je potrebné pomáhať. Hneď ako hrudník postihnutého klesne, opakujeme vdýchnutie.
- Pokračovanie: V realizácii KPR pokračujte dovtedy, pokiaľ nemáte istotu, že sa pacient zotavuje a dýcha normálne.
Pri KPR začíname masážou srdca - 30 stlačení približne v strede hrudníka. Hrudník stláčame dolnou hranou dlane jednej ruky (druhá ruka je položená na nej) a dbáme na to, aby sme pri jednotlivých stlačeniach mali vystreté lakte. Po 30 stlačeniach hrudníka nasledujú 2 vdychy - osobe mierne zakloníme hlavu, stlačíme nos a dvakrát po sebe vdýchneme cez ústa do hrudníka. Sledujeme pri tom pohyby hrudníka - hrudník sa zdvíha. Prvá pomoc sa môže podávať aj bez umelého dýchania (poskytuje sa iba masáž srdca). Ak máte poruke resuscitačné rúško, použite ho.
KPR pre deti:
Postup je formálne zhodný s poskytovaním prvej pomoci dospelému. Resuscitáciu však začíname 5 iniciálnymi vdychmi. Pri dýchaní z úst do úst ale vdychujeme do pľúc menší objem vzduchu (podľa veľkosti dieťaťa). Malým deťom do pľúc vdychujeme iba obsah úst. Nepriama masáž srdca detí sa vykonáva tlakom jednej ruky, malých detí dvoch prstov.
KPR pre deti vo veku do jedného roka:
- Hlava dojčiat nezakláňame ako u dospelých, ale nechávame ju v neutrálnej polohe.
- Začíname piatimi vdychmi do úst aj nosa naraz. Sledujeme pri tom zdvihy hrudníka.
- Po piatich vdychoch pozorujeme, či dieťa začne dýchať.
- Ak nezačne dýchať, pokračujeme 15 stlačeniami hrudníka - stláčame hrudník v oblasti tesne pod líniou bradaviek dvoma prstami (ukazovákom a prostredníkom), frekvenciou asi 100 - 120 stlačení za minútu, do hĺbky približne 1/3 hrudníka.
- Po 15 stlačeniach nasledujú 2 vdychy. KPR v pomere 15:2 opakujeme 1 minútu.
KPR pre deti vo veku od jedného roka:
- Začnite 5 vdychmi do úst (nos vynechajte). Dieťaťu mierne zakloňte hlavu, stlačte mu nos a vdýchnite do úst.
- Skontrolujte, či dieťa po piatich vdychoch nezačalo dýchať.
- Ak dieťa stále nedýcha, pokračujte 15 stlačeniami hrudníka jednou rukou (u starších detí a tínedžerov už použijeme obe ruky, záleží to od veľkosti dieťaťa), do hĺbky asi 1/3 hrudníka.
- Pokračujte v poskytovaní KPR v pomere 15:2 a opakujte 1 minútu.

Zastavenie krvácania
Zastavenie rozsiahleho krvácania je nutným predpokladom pre poskytnutie účinnej prvej pomoci. Postihnutého je nutné obhliadnuť a nájsť prípadné silné krvácanie. Krvácanie zastavujeme priamym tlakom na ranu, a priložením tlakového obväzu. Pokiaľ toto nezastaví krvácanie, je nutné priložiť ešte jednu vrstvu na ranu spolu s eleváciou(zdvihnutím) končatiny nad úroveň srdca. Alternatívna metóda je stlačenie tzv.- tlakových bodov, ktorých je však veľa, preto sa už neučia.
Človek má v tele približne 5 litrov krvi a strata 3 litrov krvi je nezlučiteľná so životom. Aby ste sa ochránili pred stykom s krvou cudzej osoby, nasaďte si ochranné rukavice. Na krvácajúcu ranu je potrebné vyvinúť priamy tlak - rukou zatlačte na ranu a tlačte aspoň 10 minút. Vhodné je aj použitie tlakového obväzu - ranu pevne obviažte a voľnými rukami tak môžete čím skôr privolať pomoc. „Napodobeninu“ tlakového obväzu si môžete vyrobiť pomocou dvoch obyčajných obväzov z autolekárničky - jeden zrolovaný obväz priložte k rane a druhým obväzom pevne omotajte.
Typy krvácania:
- Žily: Krv, ktorá má konštantný prietok a má tmavočervenú farbu, s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo žíl.
- Tepny: Tepny sú najväčšie krvné žily v tele a prenášajú veľa kyslíka. Keď sú zranení, zvyčajne vyteká jasná karmínová krv.
Univerzálnou prvou pomocou pri veľkom krvácaní je tlak v rane prstami alebo dlaňou ruky. Na ranu tlačte bez prestania. Malú ranu ošetrite tlakovým obväzom. Ak obväz preteká, použite ďalšiu vrstvu obväzov. Pri veľkých ranách neprestávajte tlačiť na ranu. Ak môžete, postihnutého dopravte do nemocnice.
Zlomeniny
Nepohybujte s postihnutým miestom - nepokúšajte sa narovnať končatinu alebo nastavovať kosť do pôvodnej polohy, zranenú časť tela je potrebné nechať v polohe, v akej sa nachádza. Znehybnite postihnutú oblasť - znehybnite zlomeninu pomocou dlahy. Ako dlahu môžete použiť pevné predmety, ako napríklad doska, kartón či palica. Dlaha by mala znehybňovať oblasť nad a pod zlomeninou.
Ošetrenie otvorenej zlomeniny: Ak je viditeľná kosť a rana krváca, zastavte krvácanie jemným tlakom sterilnou gázou alebo čistým obväzom okolo rany. Nevyvíjajte tlak priamo na kosť. Aby sa zabránilo infekcii, ranu zakryte sterilným materiálom. Privolajte odbornú pomoc - zavolajte na tiesňovú linku a popíšte situáciu (typ zlomeniny, stav pacienta, miesto).
Prvá pomoc pri zlomenine. Vykonáva sa podľa možnosti na mieste úrazu a spočíva v znehybnení zlomeniny dlahou.

Popáleniny
Poskytnutie prvej pomoci pri popáleninách je kľúčové na zmiernenie bolesti, prevenciu infekcie a minimalizovanie poškodenia kože. Pri miernych popáleninách, teda popáleniny 1. stupňa a povrchové popáleniny 2. Pri závažných popáleninách je potrebné okamžite privolať odbornú pomoc - telefonátom na tiesňovú linku 112. Z postihnutej oblasti neodstraňujte prilepené kúsky látky ani iné predmety. Popáleninu jemne zakryte sterilným obväzom alebo čistou látkou. Uistite sa, že obväz alebo látka na postihnuté miesto netlačí.
Stupne popálenín:
- Popáleniny prvého stupňa: Postihujú iba vonkajšiu vrstvu kože, čo spôsobuje začervenanie a opuch.
- Popáleniny druhého stupňa: Pľuzgiere, začervenanie a opuch sú všetky príznaky popáleniny druhého stupňa, ktorá poškodzuje dve vrstvy kože.
- Popáleniny tretieho stupňa: Postihujú hlbšie vrstvy kože, výsledkom čoho je biela alebo sčernená koža, ktorá je niekedy znecitlivená.
Pomoc pri popálení spočíva v pravidle 3 x 15, čiže po dobu 15 minút, zo vzdialenosti 15 cm, chlaďte miesto vodou s teplotou 15°C. Aká je prvá pomoc pri popáleninách vriacou vodou? Rýchla pomoc pri popáleninách je nutná, ak sa rozvíja šokový stav. Popáleniny okamžite ochlaďte/oplachujte veľkým množstvom studenej vody. Po ochladení prikryte nepriľnavým obväzom.
Zastavenie procesu horenia je prvým krokom pri liečbe popáleniny. S tečúcou vodou musí byť teplo odvádzané.
Dusenie
Dusenie je stav, pri ktorom niečo blokuje dýchacie cesty a bráni dýchaniu. Najskôr je potrebné posúdiť stav a identifikovať dusenie - pri čiastočnom upchatí dýchacích ciest osoba dokáže kašľať, dýchať a sčasti aj rozprávať. Heimlichov manéver je sled brušných ťahov, ktoré možno použiť na uvoľnenie všetkého, čo niekoho dusí. Skôr ako urobíte čokoľvek iné, opýtajte sa osoby, či sa dusí. Dusenie sa nevyskytuje, keď niekto kašle alebo hovorí. V 5 rýchlych prírazoch potiahnite zovretú päsť dozadu a hore pod hrudný kôš.

Iné núdzové situácie
- Srdcový infarkt: Pri srdcovom infarkte je potrebné privolanie záchrannej služby, keďže ide o život ohrozujúci stav. Odborníci odporúčajú v prípade srdcového infarktu rozhrýzť a prehltnúť jednu tabletku Aspirínu, prípadne Acylpyrínu alebo Anopyrínu. Účinnou látkou týchto liekov je kyselina acetylsalicylová, ktorá pomáha riediť krv. Lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej podávajte iba v prípade, ak postihnutý na tieto lieky nie je alergický.
- Úpal alebo vyčerpanie z tepla: Osobu preneste do chladného prostredia, na ochladenie tela môžete použiť mokré uteráky alebo vlažnú sprchu. Ak je osoba pri vedomí, pomaly jej podávajte tekutiny.
- Epileptický záchvat: Pri epileptickom záchvate odstráňte všetky predmety, ktoré by mohli postihnutému ublížiť. Podložte postihnutému hlavu mäkkým predmetom, napríklad mikinou, dekou alebo rukou. Po skončení záchvatu uložte osobu do polohy na boku (zotavovacia poloha) a sledujte jej dýchanie.
- Omrzliny: Postihnutú časť tela ohrievajte postupne, pomocou teplej, nie však horúcej, vody.
- Úraz elektrickým prúdom: Najskôr je potrebné vypnúť prívod elektriny. Nedotýkajte sa postihnutého, pokiaľ si nie ste istý, že je bezpečne odpojený od zdroja elektrického prúdu.
Epileptický záchvat
Tiesňové čísla a komunikácia s operátorom
Ak ide o život, všetko ostatné je nepodstatné. Ihneď si privolajte pomoc, klopte a búchajte na dvere ambulancie. Sú to čísla, ktoré môžu zachrániť život. Možno len na Vás záleží život niekoho iného. Často stačí len ochota ihneď pomôcť.
Ktoré číslo je správne, 112 alebo 155?
- 155 je číslo na zdravotnú záchrannú službu, ktoré môžeme bezplatne použiť len na Slovensku.
- 112 je jednotným európskym číslom tiesňového volania, ktoré môžeme bezplatne použiť kdekoľvek na území Európskej únie.
Ak si nie ste istí tým, na ktoré číslo treba volať, volajte ktorékoľvek. Do príchodu záchrannej služby je operátor mozog záchrannej akcie a vy ste jeho ruky a oči. Preto je potrebné počúvať čo sa vás operátor pýta, presne odpovedať na jeho otázky a vykonávať inštrukcie, ktoré vám dáva.
Dôležité informácie pri volaní na tiesňovú linku:
- Kde sa stalo? - presné miesto hlásenej udalosti - ulica, číslo domu, poschodie, mesto, ak neviete presnú adresu hlásite orientačné body - cintorín, krčma, plaváreň - čokoľvek, čo môže byť pre záchranárov užitočné, aby sa k vám dostali čím skôr.
- Čo sa presne stalo? - dopravná nehoda, bitka, prepadnutie, požiar - aby operátor vedel ihneď privolať aj hasičov, policajtov,... - ďalej operátora zaujíma rozsah poranenia, stav vedomia, dýchanie, krvácanie.
- Kedy sa to stalo?
- Komu sa stalo?
- Kto volá?
To, že operátor s vami hovorí, neznamená, že záchranka nie je na ceste. V čase, kedy s vami operátor komunikuje, už pravdepodobne stihol poslať záchrannú službu priamo k vám.

Ako a kde sa naučiť prvú pomoc?
Náš prvý kontakt s prvou pomocou je už v škole. Na hodinách bezpečnostnej výchovy sa učíme, ako sa správať a aké kroky podniknúť, ak uvidíme osobu, ktorá potrebuje pomoc. Okrem toho existuje mnoho kurzov prvej pomoci, na ktoré sa môžeme prihlásiť. Okrem právnych otázok a informácií o číslach tiesňového volania sa môžeme dozvedieť, ako bezpečne evakuovať ľudí a ako postupovať v prípade ohrozenia života. Teoretická časť je vždy len jednou stranou mince, preto majú kurzy prvej pomoci aj praktickú časť. Viete, že 11. september je Svetovým dňom prvej pomoci? A dostali ste sa už niekedy do situácie, kedy ste prvú pomoc museli poskytnúť? Veď so základnými zásadami prvej pomoci sa oboznamujú už žiaci základnej školy.
Je dobré mať doma a v aute dobre zásobenú lekárničku pre prípad núdze. Nikdy neviete, kedy môže byť potrebná základná prvá pomoc. Majte preto doma a v aute dobre zásobenú lekárničku, aby ste sa pripravili na nečakané. Je tiež dobré mať v kancelárii lekárničku. Mnohé skupiny prvej pomoci, lekárne a predajcovia rekreácie v prírode predávajú vopred zmontované súpravy prvej pomoci.

V prípade núdze, ak neviete ako poskytnúť prvú pomoc, vám môže pomôcť karta prvej pomoci. Majte ju vždy pri sebe!