Prohuman sociálny pracovník: Komplexný pohľad na postavenie a výzvy profesie

Sociálna práca je dynamická a rozsiahla oblasť, ktorá sa neustále vyvíja, aby reagovala na meniace sa potreby spoločnosti. V príspevku sa venujeme postaveniu sociálneho pracovníka v oblasti sociálnoprávnej ochrany, niektorým podmienkam pre ich prácu a indikátorom pracovnej spokojnosti. Význam sociálnej práce v súvislosti so starnúcim a globalizujúcim svetom narastá. Postaveniu sociálnej práce by mohlo napomôcť koordinované konanie na národnej aj svetovej úrovni v spoločných profesijných organizáciách.

Globálna definícia sociálnej práce

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW), ukončili diskusiu o novej globálnej definícii sociálnej práce. Táto definícia, ktorá bola predložená členom oboch organizácií v júli 2014 na konferencii v Melbourne, Austrália, znie:

„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, ktorý podporuje sociálnu zmenu a rozvoj, sociálnu súdržnosť a posilnenie práv a slobody ľudí. Sociálny pracovník s prohuman orientáciou sa zameriava na:

• Empatiu a porozumenie: Snaží sa pochopiť situáciu klienta z jeho perspektívy.
• Rešpektovanie autonómie: Podporuje klienta v jeho rozhodnutiach a rešpektuje jeho právo na sebaurčenie.
• Podporu a posilňovanie: Pomáha klientovi mobilizovať jeho vlastné zdroje a schopnosti na riešenie problémov.
• Spravodlivosť a rovnosť: Bojuje proti diskriminácii a nerovnostiam, ktoré ovplyvňujú život klienta.
• Zodpovednosť a etiku: Dodržiava etické princípy sociálnej práce a koná v najlepšom záujme klienta.

Osobnosť a kompetencie sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník by mal spĺňať určité osobnostné požiadavky a disponovať špecifickými kompetenciami, aby mohol efektívne vykonávať svoju prácu. Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a pod. K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu.

Kľúčové osobnostné požiadavky a kompetencie:

• Všeobecné a odborné vedomosti: Poznanie teórií sociálnej práce, legislatívy, sociálnych systémov a služieb.
• Sociálne zručnosti: Komunikačné zručnosti, schopnosť empatie, riešenia konfliktov, tímovej práce.
• Osobnosť: Humánnosť, iniciatívnosť, dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia.
• Jazyk: Zrozumiteľný a vecný jazyk, prispôsobený klientovi. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
• Schopnosť práce v tíme: Táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo.
• Schopnosť inštrumentalizácie: Schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.
• Empatické chápanie situácie: Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
• Reflexívna kompetencia: Schopnosť zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. „Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.“ (Levická, 2004)
• Sociálna kompetencia: Schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na odborný rast: Neustále vzdelávanie a zlepšovanie svojich kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu a prekonávať životné a pracovné problémy.

Výzvy a problémy v sociálnej práci

Sme svedkami toho, že sociálna prax nie len u nás, ale aj v mnohých štátoch Európy, ale i zámoria odhaľuje výrazné problémy v dosahovaní deklarovaných cieľov sociálnej práce. Autori ako Asquith, Clark, Waterhouse označujú sociálnu prácu za profesiu v kríze. Podľa nich sociálna práca v Británii stratila smer a poukazujú najmä na tieto sporné oblasti:

• Kríza profesijnej identity: Nedostatok jasného smerovania a uznania profesie. Aj napriek dvadsaťročnej existencii v profesijnej príprave sociálnych pracovníkov sa stretávame s otázkami, ktoré dosiaľ neboli riešené. Tieto pretrvávajúce anomálie profesijnej identity sa najčastejšie prejavujú v oblasti sociálnej pomoci, konkrétne pri riešení problémov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
• Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov: Nedostatočný nábor a vysoká fluktuácia. Uvedení autori kladú otázku, či sociálna práca trpí krízou profesijnej identity - alebo sa len nachádza v procese pokračujúcich zmien a adaptácie na meniace sa sociálne potreby, politické vyhliadky a priority služieb.
• Pracovné podmienky: Nedostatok zdrojov, vysoká pracovná záťaž, neadekvátne finančné ohodnotenie. Organizácie čelia fluktuácii pracovníkov, ktorá ročne prevyšuje 50-percentnú úroveň.
• Vnímanie spoločnosťou: Negatívne vnímanie sociálnej práce verejnosťou.
• Legislatívne nedostatky: Nejasné vymedzenie kompetencií a chýbajúce systémové ukotvenie niektorých oblastí sociálnej práce (napr. sociálna práca v školskom prostredí).
• Nízke sociálne investovanie: Nedostatočné financovanie sociálnych služieb a programov. Child Welfare League of America zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok v riešení týchto problémov, pokračujúce negatívne vnímanie oblasti sociálnoprávnej ochrany detí verejnosťou, ako aj neochota investovať verejné zdroje do detí, rodín a tých, ktorí s nimi pracujú, si vyžaduje multiúrovňový prístup.
• Nedostatočná znalosť cudzích jazykov: Obmedzuje možnosti uplatnenia sa v medzinárodnom kontexte.

Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

Pri výkone činností sociálnej práce má sociálnoprávna ochrana detí osobitné postavenie. Mohli by sme povedať, že na sociálnoprávnu ochranu detí sa nazerá ako na prestížnu odbornosť v sociálnej práci. Úlohou sociálnoprávnej ochrany je aj na Slovensku zameranie na preventívne pôsobenie v rámci jej jednotlivých úrovní a na intervenciu s tým súvisiacu. Pozornosť sa koncentruje najmä na deti, ktoré sú, alebo môžu byť ohrozené rizikom zanedbávania alebo zneužívania, na deti so špeciálnymi zdravotnými potrebami, na delikventné deti a na deti, ktoré nemajú riadnu starostlivosť.

Child Welfare League of America prezentovala v roku 2002 výsledky výskumu, podľa ktorého verejné i súkromné neziskové organizácie referujú, že v oblasti starostlivosti o dieťa je evidentný narastajúci počet detí, vyžadujúcich ich služby a popri tom nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Práve úbytok kompetentnej a stabilnej pracovnej sily je činiteľ, ktorý má najvýraznejší vplyv na schopnosť systému sociálnoprávnej ochrany účinne slúžiť zraniteľným deťom a rodinám.

Z výskumu bolo ďalej zrejmé, že rozhodujúce pripomienky odborných zamestnancov v oblasti sociálnoprávnej ochrany smerovali k narastajúcemu komplexu požiadaviek na služby a zvyšujúcu sa pracovnú záťaž, nedostatok zdrojov pre klientov, neadekvátne finančné ohodnotenie, oblasť bezpečnosti a zodpovednosti, biedne fyzikálne a organizačné pracovné podmienky.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo informatívny materiál, ktorého snahou bolo zmapovať podmienky výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvádza sa v ňom, že zmenami v legislatíve Slovenská republika zaznamenala za posledné roky výrazný kvalitatívny posun a právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na Slovensku je porovnateľná so sociálnymi politikami krajín Európskej únie. Za legislatívnymi možnosťami výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately však zaostávajú reálne podmienky ich výkonu, a to najvýraznejšie v oblasti personálneho zabezpečenia. Autori vyhodnotili, že priemerný počet riešených prípadov, pripadajúcich na jedného zamestnanca ročne je 248.

Z toho vyplýva, že priemerný pracovný čas zamestnanca, ktorý môže pri súčasnej situácii venovať jednému prípadu je necelý 1 pracovný deň ročne, čo nemôže byť čas postačujúci ani na minimálny výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí v zdanlivo jednoduchých prípadoch sociálnoprávnej ochrany detí. Riešené prípady si však vyžadujú individuálny prístup a časovo náročné úkony. Podľa informácií z diskusií na rôznych odborných medzinárodných fórach je napr. počet rodín pripadajúcich na jedného sociálneho pracovníka v Anglicku alebo Švédsku približne 15.

Sociálna práca v kontexte civilizačných ochorení

Nepretržitý nárast civilizačných ochorení si vyžaduje komplexné riešenia a nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti. Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti.

V súčasnosti však existuje nedostatok vzdelávacích programov pre sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení.

Sociálna práca v školskom prostredí

Pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin je neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí.

Pracovná spokojnosť sociálnych pracovníkov

Kvalifikovaná a skúsená pracovná sila je cennou devízou pre každého zamestnávateľa. Cestou k stabilnému a oddanému pracovnému tímu môžu byť aj opatrenia na zvýšenie pracovnej spokojnosti. To potvrdzujú aj výskumy, ktoré indikujú, že u zamestnancov, ktorí sú spokojní so svojou prácou, je vyššia pravdepodobnosť, že ostávajú na svojich pracovných pozíciách (4).

Celková spokojnosť s prácou zahŕňa rôzne čiastkové spokojnosti. Medzi oboma javmi je vzťah vzájomného ovplyvňovania. Celková spokojnosť významne určuje mieru spokojnosti s jednotlivými stránkami práce a spokojnosť s čiastkovými faktormi práce podporuje celkovú spokojnosť. Teórie pracovnej spokojnosti poukazujú na činitele vzťahujúce sa k vonkajším podmienkam práce, ktoré sú od pracovníka nezávislé. Zodpovedajú tzv. hygienickým faktorom z dvojfaktorovej teórie pracovnej spokojnosti Herzberga, Mausnera a Snydermana, ktorí k nim zaraďujú: medziľudské vzťahy, dozor, pracovné podmienky, plat a bezpečie a firemnú politiku. Druhú, samostatnú skupinu tvoria faktory, ktoré sa dotýkajú obsahu práce. Pomenovali ich motivačnými faktormi, pričom ich existencia či naplnenie ovplyvňuje spokojnosť.

Franěk - Večeřa tvrdia, že situačný model pracovnej spokojnosti navrhuje, že pracovná spokojnosť je odvodená od pracovných podmienok. K situačným faktorom patria napr. Vieme, že vo všeobecnosti platí fakt, že pracovné prostredie ovplyvňuje zamestnancov hlavne prostredníctvom ich postojov, a opačne, tieto postoje formujú zamestnanecké ciele a správanie. Pracovné prostredie predstavuje viac ako len hmotnú, fyzikálnu stránku, vyznačuje sa svojou sociálnou a psychologickou štruktúrou. Podmienky pracovného prostredia a podoba konkrétnych pracovných charakteristík ako je spôsob riadenia, komunikácia, variabilita pracovných úloh, stres, pracovná záťaž, miera zodpovednosti, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, únosnosť rizika a mnohé ďalšie, majú značný vplyv na výkon praktickej sociálnej práce.

Podľa Allena pracovníci nemôžu byť úspešní vo svojom poslaní, ak nie sú motivovaní, oddaní, spokojní a skúsení. Ich zlyhanie sa dotýka klientov, rodín, spolupracovníkov, organizácie i spoločnosti. Výskumy preukázali, že existuje významnejšia súvislosť medzi charakteristikami práce a pracovnou spokojnosťou, než medzi osobnostnými charakteristikami (vek, pohlavie, farba pleti, vzdelanie) a pracovnou spokojnosťou.

Výskum pracovnej spokojnosti v Rumunsku a Anglicku

Autori Dickens a Serghi upozorňujú aj na iný výskum, ktorého cieľom bolo zvýšiť porozumenie štruktúry pracovnej sily v štátnych sociálnych službách s vnímaním stresu a úrovňou spokojnosti, ktorú zažívajú sociálni pracovníci. Výsledky výskumu upozorňujú na túto kombináciu situácie v Rumunsku a v Anglicku, keď skúmali názory respondentov, ktorí pochádzali zo štyroch skupín: manažérov, terénnych sociálnych pracovníkov, pracovníkov v domácich a pracovníkov v rezidenčných podmienkach.

Analýza údajov, získaných dotazníkovou technikou, priniesla zistenia, podľa ktorých celková pracovná spokojnosť sociálnych pracovníkov v Rumunsku je jednoznačne vyššia ako v Anglicku. Len v dvoch faktoroch vyjadrili rumunskí sociálni pracovníci nižšiu úroveň spokojnosti - rozmanitosť pracovných úloh a možnosti využiť v práci svoje schopnosti.

Skupinová sociálna práca

Skupinová sociálna práca je metódou sociálnej práce, v ktorej sa malé množstvo osôb zdieľajúcich podobné záujmy alebo problémy, pravidelne stretáva a venuje aktivitám zameraným na dosiahnutie zvolených cieľov s podporou, sprevádzaním alebo facilitovaním sociálneho pracovníka. Z hľadiska dejín patrí ku klasickým metódam tejto profesie a vednej disciplíny. Na Slovensku je skupinová sociálna práca integrálnou súčasťou vzdelávania študentov sociálnej práce na viacerých vysokých školách.

Typológia skupín a ich využitie

V pomáhajúcich profesiách, vrátane sociálnej práce, sa pracuje predovšetkým s malými sociálnymi skupinami. Cieľom skupinovej práce je zlepšenie kvality života celej skupiny a podpora individuálnych potrieb členov skupiny, napr. navodzovanie zmeny správania, rozvoj sociálnych zručností, posilnenie sebavedomia a pod. (por. Matoušek, 2008, s. 190), pričom k očakávanej zmene má dôjsť v sociálnom fungovaní skupiny alebo v bežnom živote každého účastníka.

Nemecký sociálny pedagóg Schilling (1999, s. 207) uvádza ako cieľ skupinovej sociálnej práce zabezpečiť pomocou skupinových skúseností jednotlivých jej členov istotu, podporu a pomoc, sprostredkovať im hodnoty a normy a ponúknuť im možnosti na riešenie problémov.

Prehľad typov skupinových prístupov v sociálnej práci

Svojpomocné skupiny

Moderné svojpomocné anonymné skupiny začali svoju históriu 10. júna 1935, keď Bill W. a doktor Bob pomohli jeden druhému zostať triezvy. Založili hnutie Anonymných alkoholikov (AA). V súčasnosti sa odhaduje, že počet AA na svete presiahol jeden a pol milióna, čo z tohto hnutia robí najväčšiu svojpomocnú skupinu na svete (Hartl, 1997, s. 165).

Všetky skupiny spája svojpomocný étos, čo znamená získavanie pomoci z toho, že si pomáhajú navzájom. V skupine nikto nemusí skrývať, napr. že je toxikoman, podelí sa o to s ostatnými a každý pomáha každému. Hlavným kľúčom k ich úspešnosti je schopnosť každého prijať, vtiahnuť ho do vnútra diania a mať hlboké pochopenie pre to, čo predtým bolo skrývaným problémom každého z členov skupiny. Zdieľanie, rovnosť a súdržnosť členov skupiny je to, čo dáva skupinám silu. Vzhľadom na svojpomocné skupiny spočíva úloha sociálnych pracovníkov v poskytovaní „nástrojov a konzultácií“ s cieľom pomôcť ľuďom začať, alebo opätovne sa vzchopiť, keď narazia na problémy, ktoré nedokážu sami vyriešiť (Hartl, 1997, s. 166, 177-178).

Práva sociálnych pracovníkov

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov v Európe (IFSW Europe) predložila chartu práv sociálnych pracovníkov. Sociálni pracovníci vykonávajú rad významných úloh menom ostatnej spoločnosti, vrátane ochrany detí a ohrozených dospelých ľudí pred zneužívaním. Bojujú za práva jednotlivcov a skupín, ktorí sú na okraji a ktorí sú ohrozovaná nespravodlivosťou.

Sociálni pracovníci majú právo na:

• Zdravé a bezpečné pracovisko.
• Podporu pri posilňovaní práv svojich klientov.
• Rozvíjanie svojej profesionality a kariérny rast.
• Primerané množstvo práce a podmienky na zodpovednú prácu.
• Združovanie sa a na primeranú pomoc a ochranu.
• Adekvátne pomery a primerané dôstojné odmeňovanie.
• Vystupovanie a radenie pri sociálnom rozvoji spoločnosti.

Významné dni v sociálnej práci

Vo svete je zvykom pripomínať si rozmanité významné udalosti, okolnosti, profesie a iné spolu dohodnuté významné veci na ktoré chceme upozorniť, resp. nás tešia. Medzi významné dni patria:

• 18. marec: Svetový deň sociálnej práce.
• 20. február: Svetový deň sociálnej spravodlivosti.
• 10. december: Deň ľudských práv.
• 20. december: Medzinárodný deň ľudskej solidarity.
• 1. október: Medzinárodný deň starších.
• 5. december: Medzinárodný deň dobrovoľníctva.

tags: #prohuman #socialny #pracovnik