Morálne princípy sociálneho pedagóga: Etický kompas v meniacej sa spoločnosti

Etika je filozofická veda o mravnosti ako stránke života spoločenského človeka, o pôvode a podstate morálneho vedomia a jednania. Etické súdy vznikajú, ak oceňujeme svoje alebo cudzie jednanie po mravnej stránke. Morálnymi princípmi sa zaoberá etika, veda o morálke, ktorá reflektuje morálku a ktorá si kladie otázky typu: Čo je dobré a čo je zlé? Aký je zmysel môjho správania a konania? Ako mám správne konať? Etika sa zaoberá konaním človeka a jej predmetom skúmania sú: dobro a zlo v ľudskom úsilí a konaní; hodnoty a princípy a ich realizácia. Etika je potom filozofická disciplína, predmetom ktorej sú hodnotiace súdy, ktoré sa týkajú rozlišovania toho, čo je dobré a čo je zlé, správne a nesprávne. Etika sa prejavuje v každodennom ľudskom živote, a preto by nám mala pomáhať pri rozhodovaní a konaní v ťažkých zložitých životných situáciách. Etika reguluje naše správanie tak, aby bolo morálne správne. Etiku teda môžeme vnímať ako nástroj na skúmanie toho, čo je pre človeka v praktickom živote nesmierne dôležité a zároveň aj morálne správne. Etika je aj teóriou morálky a mravnosti. Úlohou morálky je zasa určovať mieru určitých rysov správania, vymedziť, ktoré druhy správania, poprípade stupne konkrétneho správania sú alebo nie sú prijateľné tak pre jednotlivca, ako aj pre spoločnosť.

Etika je v úzkej spojitosti s morálkou. Z ich vzťahu vyplýva, že etika je formou morálky a morálka je obsahom etiky. Práve ich úzke spojenie vytvára pravidlá správania sa. Morálku potom môžeme charakterizovať ako spoločenský jav, ktorý odráža medziľudské vzťahy a ľudskú činnosť z pohľadu dobra a zla presahujúci do všetkých ostatných oblastí života. Nájdeme ju napríklad v politike, v práve, v umení, vo filozofii, v náboženstve, ba dokonca v praktickom konaní človeka. Morálka poukazuje na vzťah človeka k svetu, k druhým ľuďom, k prírode a k spoločnosti. Morálka je komplikovaný spoločenský jav. Mravnosť je potom súhrn zmýšľaní, resp. súvisiacich správaní človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám. Mravnosť je súbor mravných pravidiel a noriem pre konanie človeka. Etika je potom akýsi návod na konanie ľudí v živote, rieši otázky ľudskosti a humanity. Morálka hodnotí ľudské správanie z hľadiska dobra a zla, a to v porovnaní s ľudským svedomím. Morálne alebo morálne dobré je to konanie, ktoré je v zhode so svedomím konajúceho.

Z tohto pohľadu nehovoríme o morálke, ale o mravnosti konkrétneho človeka. Mravnosť nie je možné objektívne posudzovať, pretože žiadny človek nie je schopný nahliadnuť do svedomia iného človeka. Ak má byť konanie človeka posudzované, potom je ho možné len z hľadiska dodržiavania daných noriem, teda morálky. Morálka tak plní regulatívnu funkciu, hodnotiacu-normatívnu funkciu, poznávaciu funkciu, prognostickú funkciu, motivačnú, informatívnu a komunikatívnu funkciu a výchovnú funkciu.

Funkcie morálky

• Regulatívna funkcia: Morálna regulácia smeruje k usmerňovaniu správania jedinca v sociálnej skupine, ktorej je členom.
• Hodnotiaca-normatívna funkcia: Vyznačuje sa svojou dvojrozmernosťou (hodnotenie - norma, resp. imperatív), pretože hodnotenie automaticky prechádza do normy a imperatív je svojim spôsobom hodnotením.
• Poznávacia funkcia: Vychádza z mienky, že hodnotenie je svojim spôsobom poznaním významu, že imperatív vychádza zo skúsenosti, a teda z poznania. Ide hlavne o nájdenie adekvátneho, t. j. správneho konania.
• Prognostická funkcia: Pomocou ideálov umožňuje odhaliť želateľnú líniu správania sa. Jej projekcia je založená skôr na citových dynamických stereotypoch, na citových väzbách, a preto nemá vedecky pojmovo presne vyjadrený charakter. Plynie skôr z morálnej intuície ako z teoretických analýz, ale v spoločenskom procese zohráva nesmierne dôležitú úlohu, hoci dosiaľ málo docenenú.
• Motivačná funkcia: Smeruje k motivovaniu ľudského správania. Správnosť správania sa človeka sa podľa tejto funkcie posudzuje z motívov a nie z činov.
• Informatívna a komunikatívna funkcia: Morálka musí svoj bohatý arzenál prostriedkov sprostredkovávať od človeka k človeku.
• Výchovná funkcia: Všetky uvedené funkcie ústia do výchovnej funkcie. Morálka potom predstavuje hodnotové hierarchie a z nich plynúce imperatívy, učí človeka mravnému konaniu, stáva sa podstatným výchovným momentom pri formovaní človeka.

Etika v sociálnej práci

Etika sociálnej práce je súbor noriem, požiadaviek a pravidiel správania na sociálneho pracovníka. Jej základom sú humanistické hodnoty a postoje spoločnosti k človeku, ktoré sa vyvíjali v priebehu ľudského spolunažívania. Etika sociálnej práce hovorí o konaní dobra pre človeka s konkrétnym zameraním tohto konania na: vytváranie predpokladov na zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin jedinca (prevencia sociálnej nerovnováhy); eliminovanie alebo aspoň zmierňovanie príčin a dôsledkov vzniknutej sociálnej nerovnováhy medzi jednotlivcom, skupinou a spoločnosťou navzájom. Etika je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce, ktorá presahuje rámec etických kódexov, vzdelávania a výskumu. Bez etiky by sociálna práca nemohla existovať. Tento článok sa zaoberá etickými princípmi sociálneho pedagóga, pričom niektoré z nich môžu byť považované za teoretické princípy (napr. holistický prístup, empowerment) alebo právne predpoklady (napr. rešpektovanie ľudských práv, ochrana súkromia).

Medzinárodný etický kódex

Etika sociálnej práce sa utvárala v procese jej profesionalizácie a je zhrnutá v Medzinárodnom etickom kódexe pre profesionálnych sociálnych pracovníkov, ktorý bol spracovaný Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov v roku 1976, bol doplnený a schválený v roku 1990 v Buenos Aires. Medzinárodný etický kódex a početné národné kódexy vykazujú istú jednotnosť, ktorá môže byť považovaná za časť teórie sociálnej práce. Formulovanie etického kódexu je základnou požiadavkou profesionality. Hoci etický kódex sám o sebe negarantuje etické správanie, má veľký význam pre sociálnu prácu, profesionálov a užívateľov služieb. Aktuálny medzinárodný etický kódex sociálnej práce (IFSW/IASSW, 2004) zdôrazňuje princípy sociálnej spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a dôležitosti medziľudských vzťahov. Na Slovensku platí od roku 2015 nový Etický kódex sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorý zdôrazňuje etické povedomie ako zásadnú súčasť profesionálnej činnosti.

Etický kódex sociálneho pracovníka v Slovenskej republike a medzinárodný etický kódex (IFSW) sa skladá z nasledujúcich častí:

1. Preambula: Sociálni pracovníci sa pri svojej práci riadia Medzinárodným etickým kódexom a inými medzinárodne uznávanými normami a tiež normami, ktoré sami formulujú a prijímajú, aby vytvorili národný rámec svojej činnosti v príslušnom kultúrnom, sociálnom, právnom a ekonomickom kontexte na všetkých úrovniach. Ich poslaním je podporovať blaho všetkých ľudí a pomáhať, podporovať samostatnosť, adaptabilitu a vývoj. Podporujú spravodlivé sociálne stratégie, služby a alternatívne riešenia k existujúcim socio-ekonomickým zdrojom a poskytujú informácie a zabezpečenie kontaktov s inštitúciami, ktoré ponúkajú socio-ekonomické zdroje.
2. Základné etické princípy v sociálnej práci: Normy Medzinárodného etického kódexu profesionálnych sociálnych pracovníkov zahŕňajú normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka (vystupovanie, schopnosti, čestnosť, štúdium a vedecký výskum), morálnu alebo etickú zodpovednosť sociálneho pracovníka voči klientovi (práva klientov, dôvernosť, mlčanlivosť), morálnu zodpovednosť sociálneho pracovníka voči spolupracovníkom (slušnosť, zdvorilosť), morálnu zodpovednosť sociálneho pracovníka voči zamestnávateľovi (záväzky), morálnu zodpovednosť sociálneho pracovníka k sociálnej práci ako profesii a morálnu zodpovednosť.

Sociálna práca je zameraná taktiež na praktickú činnosť, každý kto prijme jej normy, princípy, hodnoty, ktoré tvoria základnú časť tohto povolania, má jednať v súlade s nimi nielen vo svojom profesionálnom živote, ale aj v živote súkromnom.

Profesijná etika sociálnej práce

Profesijná etika sa zaoberá etickými dilemami, problémami hodnôt, ktoré sa vyskytnú pri práci odborníkov, ale aj špecifickými otázkami, akými sú organizácia a disciplína v rámci profesií. Pracuje s poznatkami politickej, sociálnej, právnej filozofie a individuálnej etiky. Je to odvetvie etiky, ktorej predmetom je systém noriem. Profesia je odbornou prípravou získané povolanie alebo sociálna skupina diferencovaná podľa obsahu pracovnej činnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.

Základné etické princípy sociálneho pedagóga

Etické kódexy by mali rešpektovať základné etické princípy, v kontexte ktorých by sa mal kódex pohybovať. Medzi základné princípy etiky sociálneho pedagóga patria:

• Princíp autonómnosti: Akceptuje autonómiu človeka, resp. jeho schopnosť vykonať vlastné rozhodnutia vzťahujúce sa k jeho životu. Ľudia by mali mať kontrolu nad svojim životom v čo najväčšej miere, pretože len oni sami vedia úplne pochopiť ich zvolený typ spôsobu života. Autonómia sa týka zodpovednosti aktéra za voľbu smeru svojho konania bez ohľadu na dôvody alebo typ racionality, ktorý túto voľbu inšpiroval. Autentické správanie je určitým spôsobom spojené s jadrom aktérovej osobnosti a v konečnom dôsledku ju aj vyjadruje.
• Princíp diskrétnosti: Zabezpečuje ochranu súkromných a citlivých informácií o klientoch.
• Princíp úcty: Rešpektovanie práva druhých, jeho profesijný štandard sociálneho pracovníka. V sociálnej práci s rómskymi komunitami je veľmi podstatné prejavovať ľudskosť a úctu, ktorá je úzko spätá s akceptáciou práv všetkých ľudí bez žiadneho rozdielu.
• Princíp slušnosti a zdvorilosti: Súhrn pravidiel zdvorilého, slušného správania sa voči iným ľuďom v rôznych situáciách a podmienkach, noriem komunikácie, obliekania.
• Princíp taktu a ohľaduplnosti: Schopnosť citlivo pristupovať k potrebám a pocitom klientov.
• Princíp zodpovednosti: Spája sa so svedomím človeka, vyplýva z miery autonómnosti konania každého jednotlivca. Človek prijíma zodpovednosť za činy, ktoré vykonal slobodne. Profesijná zodpovednosť zahŕňa povinnosti aktérov, aby konali profesionálnym spôsobom, dodržiavali zákon, vyhýbali sa konfliktom záujmov a uprednostnili záujmy klientov pred svojimi vlastnými záujmami.
• Princíp dobročinnosti: V sociálnej práci s marginalizovaným a exkludovaným rómskym spoločenstvom by mal byť predovšetkým zameraný na správanie a konanie, ktoré sa riadi zásadami altruizmu. Ide o nezištnú pomoc poskytovanú Rómom, ktorí ju potrebujú, potlačiť vlastný egoizmus a vykonávať dobročinnosť na úkor vlastného dobra.
• Princíp ľudskej dôstojnosti: Viaže sa na hodnotu života človeka a jeho správanie a konanie. Ak hovoríme o sociálnej práci poskytovanej exkludovaným Rómom, musíme zdôrazňovať a samozrejme aj dbať na vzájomnú úctu a rešpekt nielen k nim, ale zároveň dbať na to, aby úcta a rešpekt sa dodržiavali aj vo vzťahu k aktérom sociálnej práce s cieľom vybudovať pevné vzájomné vzťahy. Pod ľudskou dôstojnosťou rozumieme rešpekt k ľudskej bytosti a to bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, vzdelanie, vieru a pod. Princíp ľudskej dôstojnosti uznáva človeku vrodené právo a tiež jeho akceptovanie a etické zaobchádzanie.
• Princíp neškodiť iným: „Rob inému to, čo chceš, aby on robil tebe.“
• Princíp čestnosti: Kladie vysoké požiadavky na charakter osobnostnej línie chovania jedinca v sociálnom prostredí.
• Princíp spravodlivosti: Znamená súlad konania mravného subjektu s platnými a akceptovanými mravnými hodnotami v ľudskej spoločnosti, prípadne určitej sociálnej komunite.
• Princíp rešpektovania základných ľudských práv: Etický kódex by mal garantovať základné ľudské práva a slobody (zákaz diskriminácie, príp. iných prejavov intolerancie vychádzajúcich zo socioekonomických, náboženských, národnostných či iných odlišností v školskom prostredí).
• Princíp participácie na spoločenskom dobre: Všetky normy majú viesť k blahu spoločnosti.

Etické problémy v sociálnej práci

Základné etické problémy, s ktorými sa sociálny pracovník stretáva a musí o nich rozhodovať, zahŕňajú:

• Kedy zasahovať do života klienta, rodiny, skupiny, komunity.
• Ktorým sociálnym prípadom dať prednosť.
• Koľko pomoci a starostlivosti poskytnúť, aby klienta viedli k zmene a k zodpovednému jednaniu.
• Kedy prestať so sociálnou terapiou, poskytovaním služieb a dávok sociálnej pomoci.

Spolupráca terénneho sociálneho pracovníka a učiteľa

Spolupráca terénneho sociálneho pracovníka a učiteľa je veľmi dôležitá, najmä pri riešení sociálnych, ekonomických a edukačných problémov rómskych žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Etika zohráva kľúčovú úlohu v tejto spolupráci s cieľom zvýšiť úroveň edukačných podmienok rómskych detí. Edukácia rómskych detí je považovaná za jeden z hlavných cieľov zvyšovania životnej úrovne Rómov na Slovensku a v Európe a je vnímaná ako jeden z možných nástrojov riešenia sociálnych a ekonomických problémov Rómov. Terénny sociálny pracovník a učiteľ sú dve profesie, ktorých aktívna spolupráca môže pozitívne vplývať nielen na sociálno-ekonomické, ale aj edukačné problémy žiakov z rómskych komunít.

Učiteľ z pohľadu svojej profesie by mal žiakov vychovávať v súlade so zásadami morálky a etiky, kvalitne vzdelávať a vytvárať priaznivú atmosféru pre jeho uskutočnenie. Terénny sociálny pracovník z pohľadu svojej profesie by mal poskytovať sociálnu pomoc a pracovať s rómskou komunitou v jej prirodzenom sociálnom prostredí. Úspešnosť edukácie detí z rómskych komunít si vyžaduje kvalitné životné a edukačné podmienky, ktoré tieto komunity, resp. rodiny, často nemajú. V tejto veci by mal terénny sociálny pracovník navrhovať spôsoby riešenia ich sociálnej situácie a pomáhať rómskym komunitám riešiť ich problémy sociálneho začleňovania. Napríklad zlepšovať ich spôsob života tak, aby rómske deti predchádzali poruchám psychického, fyzického a sociálneho charakteru a vyhýbali sa tiež sociálno-patologickým javom.

Spolupráca medzi oboma profesiami by mohla byť napríklad v tejto stručnej podobe: terénny sociálny pracovník by mal oboznamovať učiteľa o sociálnej a ekonomickej situácii konkrétneho žiaka, z toho dôvodu, aby učiteľ vedel pochopiť situáciu, v ktorej sa žiak spolu s rodinou nachádza. Terénny sociálny pracovník vzhľadom k tomu, že v tejto kooperácii vystupuje akýmsi prostredníkom medzi učiteľom a žiakom, resp. rodičom, by mal učiteľovi sprostredkovávať informácie o edukačných problémoch žiaka. Mnoho rodičov nevie správne interpretovať problémy, s ktorými sa dieťa doma nevie vysporiadať, napríklad pri písaní si domácich úloh. Faktom je aj to, že svojim deťom napríklad pri domácich úlohách nedokážu pomôcť, a to jednoducho preto, lebo nemajú ukončené ani len základné vzdelanie, resp. sami zadaniam úloh nerozumejú. Týmto by terénny sociálny pracovník prispieval k zlepšeniu situácie a nabádal by žiakov a ich rodičov i komunitu k správnym postojom k vzdelávaniu.

tags: #moralne #principy #socialny #pedagog