Edukácia žiakov s mentálnym postihnutím: Komplexný prístup a výzvy vo vzdelávaní

Mentálne postihnutie je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych), a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Učenie mentálne postihnutých sa vyznačuje neschopnosťou realizovať inštrukcie k učeniu, nevhodnou voľbou učebnej stratégie, predĺženou dobou potrebnou na učenie, neschopnosťou využívať pomôcky uľahčujúce učenie, tendenciou vytvárať stereotypné chybné reakcie pri učení a nedostatočnou motiváciou pre učenie. Pozornosť osôb s MP je nestála, prelietavá, krátkodobá a zúžená. Toto je spôsobované rýchlym vyhasínaním podmienených spojov medzi neurónmi.

Motivácia mentálne postihnutých súvisí s ašpiráciami a tie sú väčšinou nereálne - nadhodnotené alebo podhodnotené. Emocionalita mentálne postihnutých sa vyznačuje plochosťou, chudobnosťou, prevahou nižších citov, nestálosťou, neadekvátnosťou reakcií, malou diferenciáciou emócií, povrchnosťou a egocentrizmom. Vôľová stránka sa vyznačuje dysbúliou, poruchou vôle, nerozhodnosťou, malou výdržou a neodôvodnenými náhlymi a náhodnými zmenami v plánoch. Ako osobnosti sú osoby s MP väčšinou sugestibilné, infantilné, impulzívne, niekedy agresívne alebo naopak príliš pasívne s rebríčkom hodnôt odvíjajúcich sa od základných životných potrieb.

Špeciálna pedagogika a didaktika

Špeciálna pedagogika sa zaoberá zákonitosťami vyučovania jedincov s postihnutím, narušením a so špeciálnymi potrebami. V rámci špeciálnej pedagogiky sa didaktika, ako vedná disciplína, špecializuje na proces vyučovania týchto jedincov, pričom zohľadňuje druh a stupeň ich postihnutia, narušenia a vek. Metodika, ako súčasť didaktiky, sa zaoberá spôsobmi vyučovania jednotlivých učebných predmetov na špeciálnych školách.

Formy a metódy špeciálneho vyučovania

Špeciálnopedagogická didaktika sa člení na didaktiku pre rôzne typy postihnutí, ako sú zrakové, sluchové, telesné postihnutia, narušená komunikácia, psychosociálne narušenie, poruchy učenia a správania, viacnásobné postihnutia a výnimočné nadanie. Z hľadiska sprostredkovaného obsahu vzdelávania rozlišujeme didaktiku všeobecnovzdelávacích predmetov, odborných predmetov, pracovného vyučovania a odborného výcviku. Špecializované didaktiky sa zameriavajú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, napríklad používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich alebo posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich. Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na ciele, obsah, podmienky a prostriedky vzdelávaco-výchovného procesu na špeciálnych školách.

Didaktiky je možné členiť podľa rôznych aspektov:

• Podľa druhu a stupňa postihnutia (napr. žiaci telesne postihnutí, slabozrakí).
• Podľa jednotlivých predmetov (napr. slovenský jazyk, telesná výchova, zemepis).
• Podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov.

Metódy vyučovania

Metódy vyučovania predstavujú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených cieľov. Ide o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk) a konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách, napr. vystrihovanie) sú tiež dôležité.

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov

Formy vyučovania predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:

• Miesto, kde sa realizuje výučba: špeciálna škola, špeciálna trieda pri bežnej škole, trieda na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
• Počet súčasne vyučovaných žiakov: individuálne, hromadné, zmiešané.

Individuálne vyučovanie prebieha na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom. Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako. Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov - najschopnejší, priemerní, podpriemerní.

Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom. Najradikálnejšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinsky jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky sú program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene. Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.

Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.

Obsah vzdelávania (curriculum)

Obsah vzdelávania (curriculum) tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia. Napríklad individuálna logopedická starostlivosť pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa hudobná výchova nahrádza rytmicko - pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov.

Edukácia žiakov s viacnásobným postihnutím (VNP)

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. Edukácia jednotlivcov s VNP, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú rozsiahle, vyžaduje zvýšenú špeciálnu starostlivosť, individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania.

Viacnásobné postihnutie je multifaktoriálny fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou vzniká synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.

Kategorizácia viacnásobného postihnutia podľa Vašeka

Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:

1. Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
2. Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory (prenatálne vplyvy, infekcie, intoxikácie, traumy, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy, mechanické poškodenia). Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu.

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti: komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, spôsobilosti pre sociálne interakcie, orientácia v prostredí, autoregulácia. Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

• Ovládače: Umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku.
• Komunikátory: Slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania.
• Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti: Multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera je screeningový a podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov.

Základné skupiny metód:

• Reedukačné metódy: Rozvíjajú nevyvinuté funkcie, alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Zameriavajú sa na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej.
• Rehabilitačné metódy: Upravujú spoločenské vzťahy a umožňujú maximálny stupeň socializácie.

Prístup k osobám s viacnásobným postihnutím

Umožniť osobám s viacnásobným postihnutím využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti. Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí. Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzdelávanie (praktická škola). V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania. Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

• Motivačné
• Expozičné
• Fixačné
• Diagnostické a klasifikačné

1. Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese.

Motivačné metódy rozdeľujeme:

• A. Problém ako motivácia: na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo (napr. motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, moment prekvapenia).
• B. Priebežné motivačné metódy: motivačná výzva, aktualizácia obsahu, pochvala, povzbudenie a kritika.

2. Expozičné metódy

Slovo expozícia znamená úvod, úvodná časť do niečoho. Ide o úvodné oznámenie informácií o novom učive, úvodný výklad učiva. Expozičné metódy sú metódy prvotného prijímania informácií. Pomocou expozičných metód si žiaci utvárajú nové poznatky, vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky. Expozičné metódy sa delia nasledovne:

• A. Metódy priameho prenosu poznatkov:
  • Monologické slovné metódy: rozprávanie, opis, vysvetľovanie, prednáška.
  • Dialogické slovné metódy: rozhovor (sokratovský, heuristický), beseda, dramatizácia, hranie rolí.
• B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: pozorovanie, demonštrácia/predvádzanie, laboratórne práce, pokusy, montážne a demontážne práce.
• C. Problémové metódy: problémové vyučovanie, projektové vyučovanie.
• D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce: samostatná práca s knihou, štúdium rôznej literatúry, samostatné štúdium s využitím techniky.
• E. Metódy mimovoľného učenia: učiteľ je pre žiaka vzorom.

3. Fixačné metódy

Opakovanie, upevňovanie a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje, ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí a ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé. Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania. Fixačné metódy môžu byť písomné (test, diktát), formou rozhovoru, besedy, dramatizácie, laboratórnej práce, s využitím učebnice a inej literatúry, alebo domáce úlohy. Okrem opakovania učiva je potrebné upevňovať aj zručnosti žiakov (motorické, pohybové, umelecké) pomocou metód ako cvičenie a opakovanie, športový tréning alebo metóda kontrastu.

4. Diagnostické a klasifikačné metódy

Diagnóza v pedagogike vyjadruje zistenie, určenie, výsledkov učebnej činnosti žiakov. Diagnostickými metódami u žiakov zisťujeme úroveň vedomostí, zručností. S diagnózou súvisí i hodnotenie. Hodnotenie je konštatovanie istého stavu slovom alebo písmom. Účinnejšia je kombinácia slovného hodnotenia s neslovným hodnotením. Diagnostické, hodnotiace a klasifikačné metódy zahŕňajú ústne skúšanie, písomné skúšanie (diktáty, písomné práce, domáce úlohy), praktické skúšanie, didaktické testy, výkonové skúšky a portfólio.

Princípy vzdelávania mentálne postihnutých žiakov

Aj mentálne postihnutý žiak potrebuje mať radosť z učenia, z poznávania nových javov. Učitelia zo špeciálnych škôl by vedeli určite dlho rozprávať o tom, aká je to obvykle drina. Chce to veľa energie, tvorivosti, trpezlivosti a aj vedomostí a odborných kompetencií učiteľa.

Niekoľko zásad vzdelávania

• Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze: Poznanie diagnózy nám dáva rámec, pomenováva nám všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne...).
• Prijatie a porozumenie: Prijatie dieťaťa takého aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.
• Vytvorenie priateľského vzťahu, založeného na úcte k žiakovi: Tolerancia a akceptácia nie len zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi (najmä v prípade vzdelávania formou integrácie).
• Primeranosť, dávanie dosiahnuteľných cieľov: Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym.
• Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií: Vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu). Čím viac zmyslov môže do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.
• Neustále presviedčanie sa, že žiak porozumel čo od neho chceme: Zadávanie krátkych a jasných, zrozumiteľných inštrukcií, zopakovanie jednej inštrukcie aj viac krát.
• Sústavnosť: Postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného.
• Predvídanie správania, vnímanie emócií: Odlíšenie toho, čo dieťa urobiť nemôže od toho, čo urobiť nechce. Naučenie vhodných foriem vyjadrenia hnevu, vhodných vzorcov správania.
• Chápavý ale pevný a dôsledný prístup zo strany dospelých: Nie neopodstatnené úľavy, ale primerané nároky a latka náročnosti nastavená tak, aby bola pre žiaka dosiahnuteľná.

Výzvy vo vzdelávaní mentálne postihnutých žiakov na Slovensku

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. Existujú však viaceré indície, že „nálepku“ mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Diagnóza mentálneho postihnutia zároveň pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole.

Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však počet detí s diagnózou MP dlhodobo takmer trojnásobne vyšší. Vysoký počet detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Viac ako 70 % detí s takouto diagnózou žije v troch krajoch: v Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %). Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov (takmer 80 %).

Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.

Aj na základe tlaku spomínaných inštitúcií a organizácií dochádza v praxi k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí). Avšak aj napriek odporúčaniam, spočívajúcim napríklad v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste, v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax. Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa, vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia, na celkovo silné zastúpenie jazykovej zložky v používaných testových batériách, ako aj na predsudky zo strany niektorých pracovníkov poradenských zariadení.

V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov). Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva.

Tabuľka: Formy vzdelávania detí s mentálnym postihnutím na Slovensku

Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú „na výkon jednoduchých pracovných činností“, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium. V základných školách na Slovensku je v súčasnosti takmer 22 tisíc detí, ktoré majú diagnózu mentálneho postihnutia. Obmedzovaním ich možností na dosiahnutie kvalitného vzdelania mrháme nemalým ľudským potenciálom, a zároveň zásadným spôsobom ohrozujeme životné šance tisícok detí. Ako totiž ukazujú príbehy rómskych detí, ktoré na Slovensku chodili do špeciálnej školy a po presťahovaní sa do zahraničia úspešne absolvovali bežné základné aj stredné školy, je potrebné prestať hľadať chybu v nich a ich rodinách, ale začať riešiť nedostatky súčasného slovenského vzdelávacieho systému.

tags: #proces #ucenia #mentalne #retardovanych #ziakov