Sociálny fond a návratné pôžičky pre zamestnancov: Podmienky a zdaňovanie

Sociálny fond predstavuje významný nástroj v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje poskytovať zamestnancom rôzne formy podpory a benefitov. Jednou z možností využitia prostriedkov sociálneho fondu je poskytnutie návratnej pôžičky zamestnancovi. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty spojené s poskytovaním príspevku zo sociálneho fondu zamestnancovi formou návratnej pôžičky, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické dopady.

Právny rámec sociálneho fondu

Základnou právnou normou, ktorá upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu, je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ďalšie relevantné právne predpisy zahŕňajú zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania. Tieto predpisy definujú, kto tvorí sociálny fond, z čoho sa tvorí, na aké účely sa môže použiť a aké sú daňové aspekty s tým spojené.

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov. Zamestnávateľ môže povinný prídel vo výške až 1 % tvoriť len za predpokladu, že za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci, VÚC a voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplní jednu zo spomínaných podmienok, povinný prídel do sociálneho fondu môže byť len vo výške 0,6 %.

Okrem povinného prídelu sa môže tvoriť aj ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov. Ďalší prídel môže byť aj vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov. Sociálny fond sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie alebo z použiteľného zisku zamestnávateľa.

Tvorba fondu sa uskutočňuje najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Príklad tvorby fondu

V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V akej výške môže tvoriť fond?

Ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalší prídel v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) vo výške 0,5% zo základu. To znamená, že celková tvorba fondu môže byť až 1,5%.

V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel max. 0,5%.

Použitie sociálneho fondu a poskytovanie pôžičiek

Prostriedky sociálneho fondu sa môžu použiť na rôzne účely, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnych podmienok zamestnancov. Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený v § 152 Zákonníka práce,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreáciu a služby na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže),
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
• servisné poukážky alebo na tovar a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky.

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu by malo byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby), ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca (resp. iné vymedzené osoby).

Podmienky poskytnutia návratnej pôžičky

Poskytnutie pôžičky zamestnávateľom pre svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok, ako keby ju zamestnanci získali od peňažného ústavu, je jednou zo zamestnaneckých výhod. Zamestnávatelia poskytujú takéto výhody v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.

Podmienky poskytnutia návratnej pôžičky zo sociálneho fondu by mali byť jasne definované v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Tieto podmienky by mali zahŕňať:

• Účel pôžičky: Na aké účely môže zamestnanec pôžičku použiť.
• Výška pôžičky: Maximálna výška, ktorú je možné zamestnancovi poskytnúť.
• Úroková sadzba: Či je pôžička bezúročná alebo s úrokom. Ak je s úrokom, aká je výška úrokovej sadzby.
• Doba splatnosti: Doba, počas ktorej je zamestnanec povinný pôžičku splatiť.
• Spôsob splácania: Ako bude zamestnanec pôžičku splácať (napr. mesačné splátky, jednorazovo).
• Zabezpečenie pôžičky: Či je potrebné zabezpečenie pôžičky (napr. ručiteľom).
• Podmienky pre poskytnutie: Kto má nárok na pôžičku, aké podmienky musí zamestnanec splniť.

Zmluvný vzťah vznikajúci pri poskytnutí pôžičky upravuje Občiansky zákonník v § 657 a § 658. Zmluva o pôžičke nemá predpísanú písomnú formu, v záujme právnej istoty sa však odporúča písomná forma.

Daňové aspekty návratných pôžičiek

V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, pôžička nie je predmetom dane. Uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť a ktoré nie sú z hľadiska dane z príjmov zdaniteľným príjmom, a to bez ohľadu na ich zdroj.

Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane. Z toho vyplýva, že takýto príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorého zdanenie musí zabezpečiť zamestnávateľ. Predmetom dane je nepeňažný príjem vo forme úroku alebo jeho časti, ktorý zamestnanec nezaplatí. Na bezúročnú pôžičku, resp. pôžičku poskytnutú s nižším úrokom z prostriedkov odborovej organizácie sa vyššie uvedený postup nevzťahuje.

Výpočet fiktívneho úroku

Zákon o dani z príjmov spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu zamestnanca priamo neupravuje. Podporne možno aplikovať oznámenia Ministerstva financií SR. Pri vyčíslení peňažného príjmu zamestnanca možno akceptovať priemerný bežný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi SR na obdobné účely. Zamestnávateľ je povinný v čase splácania pôžičky vypočítať „fiktívny“ úrok z nesplateného zostatku pôžičky a tento ako nepeňažný príjem zdaniť.

Vzorec pre výpočet fiktívneho úroku:

úrok = (dlžná suma * výška úrokovej sadzby * počet dní) / 36500

Kde:

• dlžná suma - nesplatený zostatok pôžičky,
• výška úrokovej sadzby - zodpovedá bežnému (trhovému) úroku alebo rozdielu medzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý bola pôžička poskytnutá,
• počet dní - obdobie, počas ktorého bola dlžná suma požičaná.

Nepeňažný príjem zamestnávateľ zdaňuje preddavkovým spôsobom počas celej doby splácania pôžičky. Ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi úročenú pôžičku s bežným úrokom, potom výška úroku nepodlieha preddavkom na daň zo závislej činnosti ani sociálnym a zdravotným odvodom. Ak so zvýhodneným úrokom, ktorý je nižší ako bežný úrok, potom je predmetom dane zo závislej činnosti len rozdiel, o ktorý bežný úrok prevyšuje zvýhodnený a tento rozdiel bude podliehať aj odvodom.

Príklad na výpočet fiktívneho úroku pri poskytnutí bezúročnej návratnej pôžičky zamestnancovi

Zamestnávateľ ABC s. r. o. poskytol zamestnankyni Petre bezúročnú návratnú pôžičku 01.02.2022 v sume 8 000 eur. Trhový úrok za obdobných podmienok je u komerčných bánk v priemere 3,60 %.

K 31.07.2022 zostalo nesplatených 2 000 eur. Výpočet nepeňažného príjmu (úroku) za mesiac júl 2022 v sume 35,70 eura.

Istina návratnej pôžičky poskytnutá z prostriedkov zamestnávateľa nie je predmetom dane u zamestnanca.

Účtovanie sociálneho fondu

Zákon o sociálnom fonde v § 6 ods. 1 stanovuje, že prostriedky fondu sú vedené na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Spôsob účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu stanovujú postupy účtovania v § 17. Pri účtovaní sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve sa postupuje podľa § 7 ods. 3 opatrenia. Tvorba a čerpanie sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu a v peňažnom denníku v závislosti od toho, či prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke alebo nie sú uložené na osobitnom účte.

Čerpanie sociálneho fondu (vrátane čerpania z titulu poskytnutej pôžičky) sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok, ktorý podľa osobitného predpisu neovplyvňuje základ dane z príjmov.

Motivácia zamestnancov a zamestnanecké benefity

Poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu, vrátane návratných pôžičiek, predstavuje dôležitý motivačný nástroj a súčasť zamestnaneckých benefitov. Starostlivosť zamestnávateľa o zamestnancov z hľadiska povinnosti poskytovania „zamestnaneckých výhod“ môžeme rozdeliť na povinnú (napr. zabezpečenie stravy pre zamestnancov) a na starostlivosť nad rámec povinností určených zákonom (napr. bezplatná peňažná pôžička aktuálnemu zamestnancovi).

Zamestnávateľ má možnosť finančne pomôcť svojim zamestnancom z prostriedkov sociálneho fondu alebo zo svojich vlastných (napr. zo zisku). Bez ohľadu na to, z akých zdrojov sú peňažné prostriedky vo forme pomoci pre zamestnancov poskytované, môžu plynúť zamestnávateľovi i zamestnancom určité daňové a odvodové povinnosti.

Sociálna výpomoc pre zamestnanca oslobodená od dane má svoje pravidlá. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

tags: #prispevok #zo #socialneho #fondu #poskytnuty #zamestnancovi