Príspevok zamestnávateľa v sociálnom dialógu na Slovensku

Sociálny dialóg je kľúčovým prvkom pre budovanie spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti. Na Slovensku zohráva dôležitú úlohu pri formovaní pracovných podmienok, mzdovej politiky a celkového rozvoja sociálnej sféry. Príspevok zamestnávateľov k sociálnemu dialógu je nenahraditeľný, a to na rôznych úrovniach - od národnej až po lokálnu.

Situácia na Slovensku je mimoriadne napätá a veľmi ťažko sa dnes dosahuje základný konsenzus v elementárnych otázkach fungovania štátu a spoločnosti. Cítime, že je pomerne veľká nevôľa dohodnúť sa na dokumentoch, stratégiách a víziách, ktoré by prekračovali štvorročné obdobie vlády SR.

Historický vývoj sociálneho dialógu na Slovensku

V histórii bývalého spoločného štátu tripartizmus po prvýkrát vznikol v druhej polovici roku 1990 založením Rád hospodárskej a sociálnej dohody (federálnej a národných). Spoločenská situácia v tomto období si vyžiadala urýchlené založenie tripartitnej rady bez spracovania koncepčného dokumentu. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako spoločný iniciatívny, konzultačný a dohodovací orgán vlády, odborov a zamestnávateľov sa výraznou mierou podieľal na formovaní hospodárskej a sociálnej politiky na makroúrovni. Bola spoločným orgánom, ktorý reprezentoval subjekty tripartitných vzťahov - vládu, odbory a zamestnávateľov.

Rada bola vytvorená na základe dohody, ktorú 30. októbra 1990 podpísala vláda SR, Konfederácia odborových zväzov SR, Konfederácia umenia a kultúry SR a Rada podnikateľských zväzov a združení (ktorá sa neskôr pretransformovala na AZZZ SR). Bola nezávislým, dohodovacím a iniciatívnym orgánom, ktorý si v procese tripartitných rokovaní kládol za cieľ dosiahnuť vzájomnú dohodu alebo zaujať zodpovedajúce stanovisko v zásadných hospodárskych, sociálnych a mzdových otázkach, v otázkach pracovnoprávnych vzťahov a zamestnanosti. Nie vždy boli vzťahy sociálnych partnerov ideálne. Toho dôkazom bolo aj prerušenie sociálneho dialógu v roku 1997.

Odbory, ktoré s vládou prerušili sociálny dialóg, trvali na svojich podmienkach návratu za rokovací stôl. Bolo to zrušenie mzdovej reguláciu a príprava a prijatie zákona o tripartite. Ihneď po obnovení sociálneho dialógu sa začali intenzívne práce na príprave zákona o tripartite. Zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) bol 12. mája 1999 Národnou radou SR schválený a jeho účinnosť začala 15. mája 1999. Prijatie zákona o tripartite nesplnilo sľubované očakávania. Účinnosť zákona o tripartite skončila k 31. decembru 2204.

V novembri 2004 sa stretli sociálni partneri na poslednom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Z.z. V novembri 2004 sociálni partneri podpísali Deklaráciu zástupcov vlády SR, Konfederácie odborových zväzov SR, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republikovej únie zamestnávateľov k budúcej forme fungovania sociálneho dialógu. Je to dokument, ktorý ukončil starú formu fungovania dialógu a naštartoval novú. S účinnosťou od 1. apríla 2005 platí zákon č. 103/2007 Z. z. Po nástupe vlády v roku 2006 začala intenzívna príprava opäť na zákone o tripartite.

Program Sociálny dialóg - Dôstojná práca

Program Sociálny dialóg - Dôstojná práca je jedným z prvých programov finančného mechanizmu EHP a Nórska, ktorý sa zameriava na budovanie systémov a štruktúr sociálneho dialógu a na zvyšovanie jeho kvality. V novembri 2018 bola zverejnená výzva v 12 európskych krajinách na predkladanie žiadostí o grant, pričom sa spolupracovalo s relevantnými subjektmi z Nórska. Rozpočet programu Sociálny dialóg - Dôstojná práca 2014 - 2021 bol 13 miliónov eur.

Cieľom tejto aktivity je príprava novej generácie predstaviteľov zástupcov štátu, zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí budú poznať nielen odborárske a zamestnávateľské prostredie, ale budú schopní vnímať aj dopady opatrení vyplývajúcich z novej medzinárodnej deľby práce. Realizácia projektu podporí diskusie a vyjednávania medzi sociálnymi partnermi a inštitúciami verejnej správy.

Reforma financovania sociálnych služieb a úloha sociálneho dialógu

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predkladá návrh reformy do medzirezortného pripomienkového konania. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš predstavil reformu financovania sociálnych služieb za prítomnosti sociálnych partnerov s ktorými na návrhu pracovali. „Aj táto reforma bola pripravovaná v sociálnom dialógu s tými, ktorých sa týka, a takto si to predstavujeme na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny od začiatku,“ poznamenal minister Erik Tomáš.

Návrh reformy obsahuje opatrenia, ktoré smerujú k podpore starostlivosti o odkázaných ľudí v ich domácom prostredí. Reforma zavádza nový príspevok na pomoc pri odkázanosti, ktorý bude priamo určený odkázanej osobe, ktorá sa rozhodne, či ho využije na neformálnu starostlivosť - opatrovanie príbuznými alebo blízkymi osobami, alebo na formálnu starostlivosť - domácu opatrovateľskú službu alebo ambulantné služby, ako sú denné stacionáre. Minister poukázal na to, že systém má päť stupňov odkázanosti s konkrétnymi výškami príspevkov.

Dôležitou novinkou je podľa ministra možnosť využívať príspevok na pomoc pri odkázanosti až tromi opatrovateľmi, ktorí sa môžu pri odkázanej osobe striedať. V prípade financovania pobytových zariadení sociálnych služieb štátny príspevok zostáva nezmenený, ale spolufinancovanie neverejných zariadení preberajú vyššie územné celky. Ďalšou významnou zmenou je zavedenie novej pozície pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude mať rozšírený rozsah ošetrovateľských úkonov.

Minister Tomáš tiež upozornil, že od budúceho roka sa výrazne zvyšuje minimálna mzda na 915 eur, čo je významná pomoc pre pracovníkov v sociálnych službách, kde je stále vysoký podiel zamestnancov na minimálnej mzde. V súvislosti s reformou bude v spolupráci s ministrom financií hľadať možnosti a zdroje aj na predĺženie stabilizačného príspevku pre pracovníkov v sociálnych službách ešte o jeden rok do roku 2026, aby prechodné obdobie do účinnosti reformy v roku 2027 bolo čo najhladšie. V prípade schválenia reformy štát, vyššie územné celky a zdravotné poisťovne do sociálnej starostlivosti v roku 2027 investujú viac ako 300 miliónov eur navyše.

Tabuľka: Prehľad príspevkov na pomoc pri odkázanosti

Sociálny fond: Nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa

Článok podrobne rieši povinnú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu v rámci platných zákonných ustanovení. Poskytne prehľad o úlohe odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní a možnostiach, ako môže zamestnávateľ realizovať svoju sociálnu politiku prostredníctvom sociálneho fondu. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa riadi predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p.

Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv. vnútorný predpis. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

Od 1. januára 2025 prinesie novela Zákonníka práce zmenu v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.

Príklady kvalitného sociálneho dialógu

ZSSK CARGO: Sociálni partneri našli zhodu, zamestnanci majú garantovaný rast miezd

Významný posun v sociálnom dialógu sa podaril v Železničnej spoločnosti ZSSK CARGO Slovakia, a. s. (ZSSK CARGO). V utorok 20. januára 2026, už v druhom kole kolektívneho vyjednávania, dospelo vedenie spoločnosti a zástupcovia odborových organizácií k dohode. Výsledkom je podpis Dodatku č. 1 k Podnikovej kolektívnej zmluve (PKZ), ktorý prináša zamestnancom finančné prilepšenie a stabilitu. Rokovania sa niesli v konštruktívnom duchu, čoho výsledkom je rýchla dohoda na kľúčových bodoch pre obdobie rokov 2025 - 2027.

Hlavným benefitom pre zamestnancov je dohodnuté navýšenie miezd. Od 1. júla 2026 porastú základné mzdy všetkým zamestnancom plošne o 80 eur mesačne. Zamestnávateľ sa zároveň zaviazal udržať priemernú mzdu minimálne na úrovni skutočne dosiahnutej priemernej mzdy za predchádzajúci rok. Zmeny nastávajú aj v Smernici pre odmeňovanie. Od 1. februára 2026 dochádza k úprave tabuľky tarifných úrovní (zvýšenie horných hraníc), čo umožní ďalší mzdový rast aj zamestnancom, ktorí už dosiahli strop vo svojej tarifnej triede. Taktiež bola dohodnutá nová mzdová tabuľka pre profesiu rušňovodič. Dohoda potvrdzuje výhodnejší pracovný čas pre zamestnancov v náročných prevádzkach. Týždenný fond pracovného času 36 hodín (bez zníženia mzdy) sa uplatňuje u turnusových zamestnancov v nepretržitom režime.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR): Príklad kvalitného sociálneho dialógu

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) predstavujú príklad spoločnosti, kde sociálny dialóg prináša konkrétne benefity pre zamestnancov.

• Mzda a stabilita: Základná mzda 1309 €/mes. brutto s možnosťou dosiahnutia priemernej mzdy až do výšky 1938 €/brutto po získaní odbornej spôsobilosti. Stabilná práca na trvalý pracovný pomer s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú.
• Finančné príspevky: Náborový príspevok 2000 EUR, stabilizačný príspevok vo výške 15 % z tarifnej mzdy, príspevok na hypotéku maximálne 350 €/mes., príspevok na nájomné maximálne 250 €/mes.
• Oceňovanie práce navyše: Mzda + 60% mzdového zvýhodnenia za nadčasy.
• Pracovné voľno s náhradou mzdy: Na riešenie dôležitých osobných prekážok v práci, na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení (nad rámec Zákonníka práce), na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia (nad rámec Zákonníka práce), pre osamelé ženy/mužov s dieťaťom do 8 rokov alebo dieťaťom ZŤP do 26 rokov.
• Starostlivosť o zamestnanca v prípade zdravotných problémov: Denná náhrada príjmu vo výške 60% vymeriavacieho základu počas prvých 10 dní čerpania PN, rekondičné pobyty pre vybrané profesie, bezplatné psychologické poradenstvo a pravidelné lekárske prehliadky.
• Odmeny pre zamestnancov: Za vernosť pri životných jubileách (50 a 60 rokov veku), pri odchode do dôchodku (100 EUR za každý odpracovaný rok), pri pracovných výročiach.
• Benefity v oblasti stravovania: Elektronické stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie (aj 2. hlavné jedlo pri zmene dlhšej ako 11 hodín), príspevok zo sociálneho fondu na každé hlavné jedlo, náhrada pitnej vody a bezplatné občerstvenie pri záťaži teplom alebo chladom.
• Kariérne podmienky: Práca v stabilnej spoločnosti, každoročný nárast mzdy, zamestnanie na dobu neurčitú, pravidelná mesačná mzda, celoživotné odborné vzdelávanie a profesijný rozvoj.
• Príspevky zo sociálneho fondu: Pre darcov krvi, držiteľov Jánskeho plakety, na rekreačný pobyt, na regeneráciu pracovnej sily, pri dlhodobej práceneschopnosti, na sociálnu výpomoc pri ťaživej situácii v rodine.
• Podpora zvýšenia kvality života: Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (STABILITA), cestovné výhody na Slovensku a v zahraničí pre zamestnancov a rodinných príslušníkov, príspevok na životné poistenie zamestnancov (Dynamik Ž), finančná podpora z neinvestičného fondu Solidarita pri registrovanom závažnom pracovnom úraze, pri ťaživej životnej situácii alebo živelnej pohrome.
• MultiSport karta: Prístup do širokej škály športových a relaxačných zariadení.

Úloha samosprávy v sociálnom dialógu

Miestna územná samospráva je do procesu sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na národnej úrovni zapojená prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). ZMOS je reprezentatívnou zamestnávateľskou organizáciou v sektore miestnej samosprávy, ktorá zastupuje približne 142 000 zamestnancov. Partnerom miest a obcí ako zamestnávateľov na miestnej úrovni sú odborové organizácie združené v príslušnom odborovom zväze.

Medzi týmito štruktúrami existuje sociálny dialóg na regionálnej/miestnej úrovni, ktorého predmetom vyjednávania sú otázky týkajúce sa napr.: výmery dovolenky, mzdové podmienky (zvýšenie tarifných miezd o určité percento, zavedenie 13. a 14. platu). Mestá a obce sa môžu do programu zapojiť aj prostredníctvom regionálneho združenia, či už ako žiadateľ o finančný príspevok alebo partner projektu. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že projekt by mal byť založený na partnerstve s relevantnou inštitúciou z Nórska. Za takéto bilaterálne partnerstvo môže žiadateľ získať dodatočné bodové hodnotenie.

Sociálny dialóg v športe

Sociálny dialóg je aplikovateľný aj v športe bez ohľadu na status športovca (zamestnanec alebo SZČO) a bez ohľadu na rozdiely medzi individuálnymi a tímovými športovými aktivitami. Sociálny dialóg v športe sa môže realizovať v rôznych formách, nielen v pracovnoprávnych vzťahoch. Môže mať podobu kolektívnych zmlúv, rámcových dohôd, účasti zamestnancov v hráčskych radách, existencie zamestnaneckých dôverníkov alebo účasti v kontrolných orgánoch spoločnosti. V individuálnych športoch sa môže realizovať prostredníctvom hovorcov alebo dodržiavaním medzinárodných smerníc etického podnikania a kódexov správania.

Európska únia a sociálny dialóg v športe

Biela kniha o športe, vypracovaná Európskou komisiou v roku 2007, zdôraznila význam sociálneho dialógu v športe. Uvádza, že sociálny dialóg môže prispieť k riešeniu spoločných obáv zamestnávateľov a športovcov, vrátane uzatvárania dohôd o pracovnoprávnych vzťahoch a pracovných podmienkach. Európska komisia predpokladala, že takýto dialóg by mohol viesť aj k vytvoreniu spoločného kódexu správania alebo charty, ktorá by riešila otázky prípravy, pracovných podmienok a ochrany mladých ľudí.

Na nadnárodnej úrovni sa podarilo inštitucionálne ukotviť sociálny dialóg v športe, aj keď "iba" v odvetví profesionálneho futbalu. V roku 2008 bol vytvorený Odvetvový výbor pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu. Výsledkom jeho činnosti bola Autonómna dohoda o minimálnych náležitostiach profesionálnych hráčskych zmlúv, podpísaná v roku 2012, s priamym dopadom aj na Slovenskú republiku.

Podoby sociálneho dialógu v pracovnoprávnych vzťahoch v športe

V prípade existencie pracovnoprávneho statusu športovcov vykonávajúcich závislú prácu sa otvára cesta k formám sociálneho dialógu, ktoré slovenský právny poriadok predpokladá a upravuje v Zákonníku práce a v osobitných predpisoch.

• Kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy: Ak by sa presadil zamestnanecký status športovcov, bolo by im umožnené odborové združovanie, kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk v zmysle príslušných predpisov.
• Zástupcovia zamestnancov - zamestnanecké (hráčske) rady a dôverníci: Sociálny dialóg má svoje miesto aj na podnikovej, resp. klubovej úrovni. Slovenská úprava zamestnaneckých rád sa opiera o výslovnú úpravu v Zákonníku práce (§ 233), pričom tieto rady nemajú všetky kompetencie, ktoré majú odbory (napr. právo kolektívne vyjednávať).
• Účasť v orgánoch zamestnávateľa: Osobitný typ zastupovania záujmov zamestnancov predstavuje účasť zamestnancov v dozorných radách, či v samotnom riadiacom orgáne zamestnávateľa. Podiel zamestnancov na úrovni riadenia spoločnosti pozná aj slovenská právna úprava - má konkrétne podobu kreácie dozornej rady z jednej tretiny zamestnancami (v akciových spoločnostiach s viac ako 50 zamestnancami), a v prípade štátnych podnikov je to dokonca až z jednej polovice.

Podoby sociálneho dialógu mimo pracovnoprávnych vzťahov v športe

Bez ohľadu na pracovnoprávny status športovcov majú aj športovci, ktorí nedisponujú postavením zamestnancov, možnosť realizovať vo vzťahu ku klubom a zväzom niektoré formy sociálneho dialógu - ako športového dialógu v širšom zmysle.

• Rámcové dohody: Dvojstranné formy sociálneho dialógu v podobe „dobrovoľných“ alebo „rámcových“ dohôd sú viac „autonómne“ a iba „dobrovoľné“, a teda sú podstatne inej právnej povahy ako kolektívne zmluvy. Na národnej úrovni môže platiť, že aj v prípadoch, ak športovci nie sú považovaní za zamestnancov, môže ich zastupujúci orgán - napr. hráčska asociácia, príp. zástupcovia hráčov - vstúpiť do rokovania s orgánmi športovej obce, resp. zväzu alebo klubu, a uzatvoriť s nimi „autonómne“ dohody, ktoré budú mať inú právnu povahu než kolektívne zmluvy v zmysle Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní.
• Športové rady a športoví hovorcovia (dôverníci): V športe môžu vznikať športové rady ako organizácie zastupujúce v klube alebo zväze záujmy športovcov, a to aj bez ich výslovného zakotvenia v zákone. Okrem kolektívnych orgánov akými sú športové rady (využívané najmä v kolektívnych športoch) sa v niektorých krajinách objavuje aj individuálny orgán tzv. športového hovorcu (dôverníka).

tags: #prispevok #zamestnavatela #socialny #dialog