Od 2. decembra 2013 je na Slovensku vydávaný nový typ občianskeho preukazu s elektronickým kontaktným čipom, známy ako elektronická identifikačná karta (eID). Tento preukaz slúži na preukazovanie totožnosti nielen pri osobnom styku s úradmi a inštitúciami, ale aj v elektronickom prostredí pri využívaní elektronických služieb verejnej správy prostredníctvom internetu. Doba platnosti nového typu občianskeho preukazu - eID je 10 rokov. Občania nie sú povinní si svoj platný občiansky preukaz bez elektronického čipu vymeniť pred uplynutím jeho platnosti za novú eID.
Elektronická identifikačná karta (eID) a jej funkcie
eID má na zadnej strane elektronický kontaktný čip, na ktorom sú uložené údaje uvedené na občianskom preukaze: meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia a údaje o platnosti dokladu. V prípade záujmu si môže občan zvoliť, či má čip obsahovať aj iné údaje, napríklad údaje potrebné pre vytváranie kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP). Ten je v elektronickej komunikácii občana s úradmi alebo komerčnými inštitúciami rovnocennou náhradou vlastnoručného podpisu. Ak sa občan rozhodne pre používanie KEP, požiada príslušné pracovisko OR PZ o vydanie kvalifikovaného certifikátu na jeho tvorbu. Túto možnosť bude mať kedykoľvek počas platnosti eID, nielen pri jej vydaní.
Zmeny v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
V programe 49. schôdze Národnej rady SR je zaradená Parlamentná tlač č. 1227, ktorá prináša rozsiahle zmeny do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Predpokladá sa, že prejde vládny návrh z dielne Ministerstva vnútra ako gestora zákona.
Kľúčové body navrhovaných zmien zahŕňajú:
- Predĺženie minimálneho trvania služobného pomeru: Navrhuje sa predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky. Tento krok má stabilizovať personálnu situáciu a efektívnejšie fungovanie systému sociálneho zabezpečenia vzhľadom na narastajúcu účelovú migráciu medzi bezpečnostnými zložkami, kde mnohí novoprijatí policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári zotrvajú v štátnej službe aj menej ako jeden rok a následne prechádzajú do ďalšieho služobného pomeru.
- Zmeny v oblasti posudzovania zdravotnej spôsobilosti.
- Zvýšenie tehotenského a nové pravidlá pre materské.
- Rozšírenie nároku na vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok: V tejto časti sú upresnené podmienky na priznanie, vrátane špecifikácie slova „dieťa“, čo bolo v pôvodnom znení jednoduchšie.
- Preukazovanie nároku na úhradu pohrebných nákladov.
- Úpravy výsluhových dôchodkov podľa judikatúry.
Konanie o dávke a proces žiadosti
Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zodpovedný za konanie o dávkach. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.
Nároky prechádzajúce na iné osoby
Nároky prechádzajúce na uvedené osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou. Žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko a postavenie vo vzťahu k poberateľovi dávky (napr. manžel/ka, dieťa).
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) a Únia výsluhových dôchodcov
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Cieľom činnosti APVV je združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi v aktívnej službe a:
- Zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
- Zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom, podporovať úctu k zákonom a verejnému poriadku.
- Zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia.
- Spolupracovať so združeniami, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.
Hromadné pripomienky verejnosti
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:
- Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
- Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
- Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.
Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR tzv. rozporové konanie k nami uplatnenej hromadnej pripomienke verejnosti k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že sme preukázali podporu hromadnej pripomienky verejnosti viac ako 500 osobami (spolu viac ako 1500 osôb).
Rodičovský a 13. dôchodok
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, a poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.
Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok zostáva zachovaný.
Ústavné zmeny a vplyv na dôchodkové zabezpečenie
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. februára 2025 návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Asociácia policajtov vo výslužbe zaslala k návrhu stanovisko, v ktorom upozornila na potrebu súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, vrátane Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer starobného dôchodku vo výške 45% voči príjmom pred dovŕšením dôchodkového veku.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní tohto návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovalo 137 poslancov, z toho 39 bolo za, 98 sa zdržalo a 0 bolo proti.
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol zverejnený 6. marca. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Dňa 6. septembra 2024 uplynula šesťmesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, právny predpis je neplatný.