Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), ktoré je často označované aj ako tretí pilier, predstavuje dôležitú súčasť zabezpečenia finančnej stability v budúcnosti. Tento článok sa zameriava na účtovanie príspevkov zamestnávateľa na DDS a ich daňové aspekty v slovenskom právnom prostredí.
Doplnkové dôchodkové sporenie - základné informácie
Doplnkové dôchodkové sporenie je dobrovoľná forma sporenia, ktorá je legislatívne upravená zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Individuálne zabezpečenie sa pred finančnou neistotou riadi zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Doplnkové dôchodkové sporenie predstavuje dobrovoľnú formu sporenia a z legislatívneho hľadiska ho upravuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V doplnkovom dôchodkovom sporení došlo od 1.1.2014 k zásadným zmenám, najmä pokiaľ ide o zmenu podmienok nároku na doplnkový starobný dôchodok a výsluhový dôchodok.
Kto môže prispievať?
Príspevky na DDS môžu odvádzať samotní účastníci sporenia, ako aj ich zamestnávatelia. Zamestnávateľ tak môže robiť na základe dohody so zamestnancom, ktorá upravuje zrážky zo mzdy.
Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, pričom za zamestnanca môže príspevky odvádzať jeho zamestnávateľ na základe dohody so zamestnancom (dohoda o zrážkach zo mzdy).
Účtovanie príspevkov na DDS
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, osobitne neupravuje účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Pre správne účtovanie je preto potrebné vychádzať z všeobecných princípov a súvisiacich predpisov.
Postupy účtovania v JÚ osobitne neupravujú účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) osobitne neupravuje účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.
Podľa § 7 ods. 1 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v JÚ“), zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa § 39 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Účty pre mzdy a sociálne poistenie
Na sledovanie miezd a odmien sú určené účty 521, 522 a 523. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy a odmeny v hrubých sumách.
Na sledovanie sociálneho poistenia sú určené účty 524, 525 a 526.
V zmysle § 66 postupov účtovania na sledovanie miezd a odmien sú určené účty 521,522 a 523. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy a odmeny v hrubých sumách.
Na sledovanie sociálneho poistenia sú určené účty 524, 525 a 526.
Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia, preto sa príspevky na DDS neúčtujú na účte 524.
Na účte 525 sa účtujú príspevky zamestnávateľa na sociálne poistenie, ktoré hradí dobrovoľne, napr. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Keďže zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia, nejedná sa o zákonné poistenie, tzn. neúčtujeme o ňom na účte 524.
Na účte 525 sa účtujú príspevky zamestnávateľa na sociálne poistenie, ktoré hradí dobrovoľne, napr. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Účtovné hľadisko príspevkov zamestnávateľa
Doplnkové dôchodkové poistenie hradené zamestnávateľom za zamestnanca na základe zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (tretí pilier) sa účtuje na ťarchu účtu 525 - Ostatné sociálne poistenie.
Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca je podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov daňový výdavok.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v súlade so zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení a uzatvorenou zamestnávateľskou zmluvou platené zamestnávateľom za zamestnancov sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, najviac však do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
V peňažnom denníku sa účtuje čistá mzda zamestnanca ako výdavok peňažných prostriedkov podľa § 4 ods. 6 písm. e)tretí bod postupov účtovania v JÚ, tzn.
Z uvedeného dôvodu sa zaúčtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm.
Daňové aspekty príspevkov na DDS
Príspevky na DDS majú aj daňové dopady, a to ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca.
Daňová uznateľnosť pre zamestnávateľa
U zamestnávateľa sa príspevok na DDS uznáva do daňových výdavkov vo výške 6 % z objemu zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca [§ 19 ods. 3 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.].
Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení platené zamestnávateľom za zamestnancov a platené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky zamestnávateľa, resp. daňovníka vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Výdavky na tvorbu sociálneho fondu vo forme prídelu do tohto fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Daňová uznateľnosť výdavkov vyplýva aj z § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Výdavky na tvorbu sociálneho fondu nad rámec zákona o sociálnom fonde nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr.
V samostatnej položke výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov sa účtujú výdavky na tvorbu sociálneho fondu.
Sociálny fond je v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere.
Mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov poskytované v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Ak sú zamestnancom poskytované plnenia nad rámec Zákonníka práce, je potrebné skúmať, či ide o nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a či Zákonník práce povoľuje rozšírenie nárokov v kolektívnej zmluve.
Kolektívna zmluva môže byť nahradená aj vnútorným predpisom zamestnávateľa, ale len v prípade, ak to Zákonník práce pripúšťa.
Plnenia poskytované vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje Zákonník práce alebo ako sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr.
Nedoplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia (po zohľadnení preplatkov a nedoplatkov za jednotlivých zamestnancov) vo výške vykázanej v oznámení o preplatkoch a nedoplatkoch pre jednotlivé zdravotné poisťovne so splatnosťou do 30.
V prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom aj plnenia, ktoré v zmysle osobitných predpisov nemajú charakter mzdových výdavkov, napr. cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách, vyplatené plnenia sa účtujú v závislosti od konkrétneho výdavku ako výdavky ovplyvňujúce alebo neovplyvňujúce základ dane, napr. v prípade, že zamestnávateľ zráža zo mzdy zamestnancom aj záväzky zamestnancov voči zamestnávateľovi, napr. doplnkové dôchod. soc.
Nezdaniteľná časť základu dane pre zamestnanca
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (§ 11 ods. Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.
Tieto príspevky sa s účinnosťou od 1.1.2023 rozširujú aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č.
Je dôležité, aby zamestnanec preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán).
Ak príspevky platí zamestnanec osobne, takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.
V tomto prípade sa uplatnia príspevky zaplatené v zdaňovacom období t. j. od 1.1.- 31.12. kalendárneho roka).
V Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, sa na riadku 11 uvádza suma zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP.
V nadväznosti na § 39 ods. 2 písm. f) bod 8 zákona na riadku 11 potvrdenia zamestnávateľ uvedie sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil, t. j. vrátane príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy, ktorá podmienky uvedené v § 11 ods.
Počnúc rokom 2014 si daňovník môže znížiť základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“) podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
Pri posudzovaní sumy zaplatených príspevkov sa postupuje podľa § 4 ods. 3 ZDP.
To znamená, že ak príspevok zamestnanca strhne zo mzdy za december 2019 zamestnávateľ a pošle do dôchodkovej správcovskej spoločnosti až v januári 2020, započíta sa takýto príspevok do príspevkov za rok 2019.
Ak si zamestnanec z nejakého dôvodu platí príspevky alebo ich časť vo vlastnej réžii, započítajú sa príspevky ktoré preukázateľne uhradil do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v čase od 1.1. do 31.12.
Ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia ktorý má starú zmluvu (uzatvorenú pred 1.1.2014) neuzavrel takýto dodatok (nemusí, je to na jeho slobodnom rozhodnutí), tak sa jeho práva, povinnosti a nároky riadia stavom platným pred 1.1.2014 (čiže príslušné zmeny v zákone sa na neho vzťahovať nebudú).
V prípade že daňovník predčasne ukončí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a uplatní si predčasný výber nasporených prostriedkov v súlade s § 19 zákona č. 650/2004 Z. z.
Zamestnanec si od roka 2014 do roka 2018 uplatňoval nezdaniteľnú časť na príspevky na DDS, každý rok vo výške 180 eur.
Príspevok zamestnávateľa sa zahŕňa do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie a podlieha zdaneniu.
Zrážku Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) zadáte v evidencii Personalistika na karte Zrážky kliknutím na tlačidlo Pridaj.
Do poľa Názov zadajte skratku DDS, názov doplnkové dôch. sporenie, alebo vyberte položku z číselníka zrážok pomocou tlačidla s lupou.
Na zrážke DDS sa zobrazuje aj voľba Uplatniť oslobodenie.
Túto voľbu je potrebné označiť v prípade, ak sa má na príspevok zamestnávateľa uplatniť oslobodenie do sumy 500 EUR ročne podľa § 5 ods. 7 písm. o) Zákona o dani z príjmov.
V poliach Minimum a Maximum môžete stanoviť, do akej výšky bude uvedená zrážka stiahnutá.
V detaile výpočtu uvediete, akým spôsobom sa bude príspevok zamestnanca a zamestnávateľa zrážať.
Export vo formáte xml vytvoríte cez Exporty - DDS (III.
Možnosti nastavenia príspevkovej politiky zamestnávateľa
Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie pre všetkých svojich zamestnancov, ktorí do systému vstúpia.
Ide o administratívne najmenej náročný model.
Percento z mzdy: Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku percentom z vyplatenej mzdy.
Výhodou je priama previazanosť úspor a tým aj budúcich dávok na reálny príjem konkrétneho zamestnanca ako aj prirodzená valorizácia.
Ide o sofistikovanejší prístup, keď zamestnávateľ sleduje cieľ dlhodobo stabilizovať svojich zamestnancov.
Tento model využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí majú záujem umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu ich dôchodkových úspor.
Zvyšovanie s vekom: Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom jeho zamestnanca.
Individuálny prístup: Zamestnávateľ určí výšku príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie individuálne pre každého svojho zamestnanca.
Ide o komplikovaný model, ktorý je možné aplikovať v menších kolektívoch.
V tomto prípade uplatňuje zamestnávateľ príspevkovú politiku na doplnkové dôchodkové sporenie ako „pohyblivú zložku mzdy“.
Bonusový príspevok: Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie sa napríklad môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách.
Povinný príspevok pre rizikové práce: Ide o osobitný prístup, ku ktorému je zamestnávateľ povinný pristúpiť, ak zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce označené príslušným úradom na ochranu verejného zdravia do kategórie III. a IV.
Zamestnanec má právo túto povinnosť zamestnávateľa využiť.
Uvedené modely sú čiastočne zovšeobecnené.
Podstatné je, aby zamestnávateľ vedel využiť možnosti nastavenia príspevkovej politiky v súlade so svojimi cieľmi a možnosťami.
Mzdová agenda a účtovná dokumentácia
Charakter účtovnej dokumentácie, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 31 až § 36 zákona o účtovníctve, má celá tzv. mzdová agenda, ktorú tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy.
Medzi typické dokumenty mzdovej agendy patria:
- Mzdové listy alebo iná evidencia podľa § 39 zákona o dani z príjmov.
- Výplatné listiny (mesačné a súhrnné).
- Kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1.
- Rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, napr.
V zmysle § 7 postupov účtovania sa zúčtovanie miezd zamestnancov vykonáva na mzdových listoch alebo inej evidencii podľa § 39 zákona o dani z príjmov.
Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú.
V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy.
Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov.
Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje tzv.
Zamestnávateľ je tiež povinný v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce vydať zamestnancom písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.
Úhrada výdavkov na mzdy, poistné a príspevky znamená úhradu záväzkov voči zamestnancom, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám, preto súčasne s účtovaním v peňažnom denníku je potrebné zaúčtovať aj zánik, resp.
Medzi typické dokumenty mzdovej agendy patria:
- Mzdové listy alebo iná evidencia podľa § 39 zákona o dani z príjmov.
- Výplatné listiny (mesačné a súhrnné).
- Kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a poistenia.
- Rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať svojim zamestnancom za vykonanú prácu mzdu a ďalšie plnenia v zmysle Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov.
Mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov poskytované v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Ak sú zamestnancom poskytované plnenia nad rámec Zákonníka práce, je potrebné skúmať, či ide o nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a či Zákonník práce povoľuje rozšírenie nárokov v kolektívnej zmluve.
Kolektívna zmluva môže byť nahradená aj vnútorným predpisom zamestnávateľa, ale len v prípade, ak to Zákonník práce pripúšťa.
Plnenia poskytované vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje Zákonník práce alebo ako sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr.
Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení platené zamestnávateľom za zamestnancov a platené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky zamestnávateľa, resp. daňovníka vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v súlade so zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení a uzatvorenou zamestnávateľskou zmluvou platené zamestnávateľom za zamestnancov sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, najviac však do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
Výdavky na tvorbu sociálneho fondu vo forme prídelu do tohto fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Daňová uznateľnosť výdavkov vyplýva aj z § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Výdavky na tvorbu sociálneho fondu nad rámec zákona o sociálnom fonde nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr.
Nedoplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia (po zohľadnení preplatkov a nedoplatkov za jednotlivých zamestnancov) vo výške vykázanej v oznámení o preplatkoch a nedoplatkoch pre jednotlivé zdravotné poisťovne so splatnosťou do 30.
Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.
Tieto príspevky sa s účinnosťou od 1.1.2023 rozširujú aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č.
Je dôležité, aby zamestnanec preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán).
Ak príspevky platí zamestnanec osobne, takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.
V tomto prípade sa uplatnia príspevky zaplatené v zdaňovacom období t. j. od 1.1.- 31.12. kalendárneho roka).
V Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, sa na riadku 11 uvádza suma zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP.
V nadväznosti na § 39 ods. 2 písm. f) bod 8 zákona na riadku 11 potvrdenia zamestnávateľ uvedie sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil, t. j. vrátane príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy, ktorá podmienky uvedené v § 11 ods.
Ide o administratívne najmenej náročný model.
Percento z mzdy: Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku percentom z vyplatenej mzdy.
Výhodou je priama previazanosť úspor a tým aj budúcich dávok na reálny príjem konkrétneho zamestnanca ako aj prirodzená valorizácia.
Zvyšovanie s vekom: Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom jeho zamestnanca.
Tento model využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí majú záujem umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu ich dôchodkových úspor.
Individuálny prístup: Zamestnávateľ určí výšku príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie individuálne pre každého svojho zamestnanca.
Ide o komplikovaný model, ktorý je možné aplikovať v menších kolektívoch.
V tomto prípade uplatňuje zamestnávateľ príspevkovú politiku na doplnkové dôchodkové sporenie ako „pohyblivú zložku mzdy“.
Bonusový príspevok: Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie sa napríklad môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách.
Povinný príspevok pre rizikové práce: Ide o osobitný prístup, ku ktorému je zamestnávateľ povinný pristúpiť, ak zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce označené príslušným úradom na ochranu verejného zdravia do kategórie III. a IV.
Zamestnanec má právo túto povinnosť zamestnávateľa využiť.
Podstatné je, aby zamestnávateľ vedel využiť možnosti nastavenia príspevkovej politiky v súlade so svojimi cieľmi a možnosťami.
Preukázateľné zaplatené príspevky.
Zákonné poistenie.
Mzdové a ostatné nároky zamestnancov.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Sociálne poistenie.
Zdravotné poistenie.
Účtovná dokumentácia mzdovej agendy.
Daňové výdavky zamestnávateľa.
Nezdaniteľná časť základu dane zamestnanca.
Príspevky zamestnávateľa na DDS.
Doplnkové dôchodkové sporenie.
Tretí pilier.
Účtovanie miezd.
tags: #prispevok #zamestnavatela #na #dds #uctovanie