Dávky a Príspevky pre Zamestnancov: Prehľad Nárokov zo Sociálnej Poisťovne a Zamestnávateľských Benefitov

Byť zamestnancom prináša nielen povinnosti voči zamestnávateľovi, ale aj určité práva a nároky, ktoré pomáhajú zabezpečiť finančnú stabilitu v rôznych životných situáciách. Mnohí ľudia si tieto možnosti začnú uvedomovať až vo chvíli, keď ich reálne potrebujú. A to napríklad pri chorobe, po úraze alebo pri starostlivosti o dieťa. Podľa článku 1 Zákonníka práce majú všetky fyzické osoby právo pracovať, slobodne si vybrať zamestnanie a mať spravodlivé pracovné podmienky. Zákon zároveň chráni aj pred nezamestnanosťou. Tieto práva patria každému bez rozdielu. Nesmie dochádzať k diskriminácii z dôvodu pohlavia, veku, zdravotného stavu, viery, národnosti, rasy, majetku či iných okolností.

Okrem klasickej mzdy patria medzi tieto nároky aj dávky nemocenského poistenia, príspevky súvisiace s materstvom či ošetrovným a v niektorých prípadoch aj podpora v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Registrácia Zamestnávateľov a Zamestnancov v Sociálnej Poisťovni

Proces registrácie v Sociálnej poisťovni je kľúčový pre vznik nárokov na sociálne dávky. Zamestnanec nemá povinnosť registrovať sa v Sociálnej poisťovni, urobí to za neho zamestnávateľ, a to prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby. Povinné poistenie zamestnancovi vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Registrácii

Nový zamestnávateľ sa môže prihlásiť do registra zamestnávateľov a vybaviť si prístup do e-Služby súčasne - podpíše Dohodu a súčasne vypíše a odovzdá aj registračný list zamestnávateľa. Urobí to priamo v pobočke Sociálnej poisťovne alebo dokumenty zašle cez ústredný portál verejnej správy elektronicky. Po prihlásení sa do registra si musí zamestnávateľ vybaviť prístup k elektronickým službám (e-Služby), ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa, a to podpísaním Dohody o používaní elektronických služieb.

V prípade zahraničného zamestnávateľa je potrebný výpis z obchodného registra alebo iného registra, na základe ktorého je jeho činnosť povolená, preložený do slovenského jazyka.

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný v zmysle § 24 ods. 1 písm. vykazovať preddavky na poistné za každý mesiac, za ktorý odvádza poistné, a to prostredníctvom výkazov.

Identifikačné Číslo Právneho Vzťahu (IČPV)

Bezodkladne po prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálna poisťovňa sprístupní cez e-Služby zamestnávateľovi pridelené identifikačné číslo právneho vzťahu (IČPV) zamestnanca. Ak má zamestnávateľ udelenú výnimku z komunikácie so Sociálnou poisťovňou prostredníctvom e-Služby, Sociálna poisťovňa zasiela zamestnávateľovi IČPV zamestnanca prostredníctvom e-schránky alebo listinnou formou prostredníctvom pošty.

Dávky Sociálneho Poistenia - Komplexný Prehľad

Sociálne poistenie na Slovensku zahŕňa viacero druhov poistenia, z ktorých vyplývajú rôzne dávky. „Druh dávky a jej výška závisí od druhu a trvania poistenia. Rôzne typy zamestnancov môžu mať rôzne povinné druhy poistenia.“

Nemocenské Poistenie

Ak ste povinne poistení v rámci nemocenského poistenia, vzniká vám možnosť čerpať viaceré dávky. Účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť príjem zamestnancovi v dôsledku jeho dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas prvých 14 dní neschopnosti dostáva zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa. Medzi dávky nemocenského poistenia patria:

Dôchodkové Poistenie

Z dôchodkového poistenia vyplývajú dávky, ktoré slúžia ako finančná istota v rôznych životných situáciách. Ak zamestnávateľ nezaplatil a neodviedol poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

Dôchodkové poistenie sa delí na starobné a invalidné poistenie, z ktorých vyplývajú nasledujúce dávky:

Starobné Poistenie

Účelom starobného poistenia je zabezpečiť príjem počas staroby poistenca. Platiteľ poistného neplatí poistné na starobné poistenie, ak je zamestnanec sporiteľ v 2. pilieri a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z 2. piliera.

• Starobný dôchodok: Má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Nárok na starobný dôchodok vznikne poistencovi dovŕšením dôchodkového veku podľa platnej legislatívy SR a získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (prihliada sa aj na obdobia poistenia získané v krajinách EÚ alebo zmluvnom štáte; podmienkou je získanie aspoň jedného roka obdobia dôchodkového poistenia v SR). O dôchodok musí poistenec požiadať písomnou žiadosťou v mieste svojho bydliska. Potrebné sú doklady preukazujúce obdobie zamestnania a výšku hrubých zárobkov, ktoré nie sú uvedené v Informácii o stave individuálneho účtu poistenca za obdobie do 31. decembra 2003, a potvrdenie zamestnávateľa o období zamestnania pred 1. januárom 1980.
• Predčasný starobný dôchodok: Možno získať, ak poistencovi chýbajú maximálne dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a získal minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a suma predčasného starobného dôchodku dosahuje aspoň 1,6-násobok sumy životného minima. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky a získal min. 15 rokov dôchodkového poistenia.

Invalidné Poistenie

Nárok na invalidný dôchodok môže vzniknúť iba vtedy, ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne určí stupeň invalidity podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. Dosiahnutím dôchodkového veku sa invalidný dôchodok nemení na starobný dôchodok. Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.

Pozostalostné Dôchodky

Účelom pozostalostných dôchodkov je zabezpečiť príjem pozostalým osobám v prípade úmrtia poistenca.

• Vdovský dôchodok: Účelom je zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela.
• Vdovecký dôchodok: Zabezpečenie príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky.
• Sirotský dôchodok: Vzniká v prípade smrti rodiča alebo osvojiteľa poistenca, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže mať dieťa nárok na dva sirotské dôchodky. Sirotský dôchodok patrí dieťaťu v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom.

Úrazové Poistenie

Úrazové poistenie slúži na kompenzáciu škody, ktorá vznikla zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Medzi dávky úrazového poistenia patria:

• Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia: Poskytuje sa poškodenému v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
• Vecná škoda: Poskytuje sa poškodenému, ak utrpel vecnú škodu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
• Rehabilitačné dávky:
  • Pracovná rehabilitácia: Je definovaná zákonom (§ 95 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a jej účelom je umožniť poškodenému obnoviť alebo rozvinúť schopnosť vykonávať doterajšiu alebo inú vhodnú činnosť. Zahŕňa aj rekvalifikáciu na vhodnú činnosť.
  • Rekvalifikácia: Je súčasťou pracovnej rehabilitácie a je zameraná na získanie novej kvalifikácie, ak poškodený nemôže vykonávať doterajšiu prácu.
• Náhrada nákladov na liečenie: Poskytuje sa poškodenému za náklady spojené s liečením pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
• Náhrada nákladov na pohreb: Ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrie poškodený, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.

Poistenie v Nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

• Dávka v nezamestnanosti: Poskytuje sa poistencovi, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Garančné Poistenie

V prípade, že váš zamestnávateľ si platí garančné poistenie máte nárok na garančnú dávku. Tá sa vypláca zamestnancovi v prípade, keď je zamestnávateľ v platobnej neschopnosti. Takýto nárok vzniká pri rôznych pracovnoprávnych vzťahoch. Môže ísť o klasický pracovný pomer, ale aj o rôzne dohody, napríklad dohodu o vykonaní práce, brigádnickú dohodu pre študentov, dohodu o pracovnej činnosti či dohodu na výkon sezónnej práce.

Zamestnanecké Výhody (Benefity) a ich Daňové Aspekty

Zamestnanecké výhody (benefity) sú adresné, plnia funkciu stimulujúcu k stabilite, lojalite a k výkonu zamestnancov. Ich nastavenie je vo väčšine prípadov v rukách jednotlivých zamestnávateľov, ktorí zvažujú ich poskytovanie podľa svojich možností. Zamestnávateľ benefity poskytuje podľa pracovného postavenia, zásluh, jednotlivo alebo pre všetkých zamestnancov. Môže ich však ustanoviť aj osobitný predpis, takýmto je aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktorý vymedzuje napr. Poskytovanie zamestnaneckých výhod je závislé od vykonávanej práce, často späté s činnosťou, ktorú zamestnávateľ vykonáva. V súlade so zákonom o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú aj zamestnanecké výhody, peňažné a nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom. Predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti sú príjmy peňažné a nepeňažné, dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Z dôvodu dosiahnutia čo najväčšej kompatibility so zákonom o dani z príjmov boli prijaté s účinnosťou od 1. januára 2011 legislatívne zmeny a doplnenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckých výhod je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ak nie je zákonom ustanovená výnimka.

Typy Zamestnaneckých Výhod a ich Zdaňovanie

Medzi najrozšírenejšie zamestnanecké výhody patria:

• Stravovanie a nápoje: Najrozšírenejšou výhodou je celoplošné poskytovanie stravovania a nápojov na pracovisku.
• Sociálne výhody a príspevky: Patria sem príspevky na dopravu do zamestnania, zľavy na produktoch a službách vlastnej spoločnosti (firmy), nadštandardná zdravotná starostlivosť, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, vzdelávacie aktivity, zvýhodnené pôžičky, príspevky na rekreáciu a relaxačné pobyty alebo darčeky pre deti a dôchodcov.
• Spoločenské podujatia a firemné posedenia: Plnenia poskytnuté zamestnávateľom zamestnancom na spoločenské podujatia alebo rôzne firemné posedenia sú vylúčené z okruhu príjmov oslobodených od dane z príjmov. Organizované sú zamestnávateľmi najmä vianočné párty, detský deň, športové podujatia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ocenenia zamestnancov, s poskytnutým občerstvením, kvetmi, bonboniérami alebo poukážkami na nákup tovaru vo vybraných predajniach. Ak zamestnávateľ organizuje napríklad športové podujatie, môže športové výkony zamestnancov oceniť cenami a výhrami, tieto sa považujú za zdaniteľný príjem poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ak nespĺňajú podmienku oslobodenia podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa za príjem zamestnanca považuje takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa považujú za vyživované na účely uplatňovania daňového bonusu, ak sa takejto súťaže zúčastnili. Na účely oslobodenia sa cena a výhra u týchto výhercov posudzuje u každého samostatne [§ 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckých výhod (hodnota podujatí a posedení organizovaných zamestnávateľom) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
• Vstupenky a permanentky: Hodnota nepeňažného plnenia zamestnávateľa poskytnutého na osobné aktivity zamestnanca, napr. návšteva kina, divadla, solária, plavárne, zimného štadióna alebo využitie lyžiarskeho vleku, je zdaniteľným príjmom zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckých výhod (nákup vstupeniek a permanentiek) je povinný odviesť sociálne poistenie a aj zdravotné poistenie.
• Služobné mobilné telefóny a súkromné hovory: Zamestnaneckou výhodou sú aj zamestnávateľom pridelené služobné mobilné telefóny poskytnuté aj na súkromné hovory zamestnancov. Poplatky za služobné telefónne impulzy preplácané zamestnávateľom sa nezdaňujú, bez ohľadu na to, či má zamestnanec stanovený mesačný limit alebo nie, ak je preukázateľne vedená evidencia služobných hovorov schválená zodpovedným vedúcim. Ak ide o súkromné hovory, vyznačené hovory realizované pre súkromné účely, ide o zamestnaneckú výhodu, príjem zamestnanca. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (súkromné hovory zo služobného mobilného telefónu) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
• Zvýhodnený predaj výrobkov zamestnancom: Ak zamestnávateľ poskytne svojim zamestnancom akékoľvek zvýhodnenie oproti ostatným občanom, odpredá im svoje výrobky, a to za cenu nižšiu, ako je cena bežne používaná v mieste a v čase plnenia, rozdiel medzi cenami sa považuje za zdaniteľný príjem týchto zamestnancov. Napríklad, ak zamestnávateľ predáva keramické výrobky odberateľom za 28,80 € a zamestnancom ich umožní kúpiť za 24 €, rozdiel 4,80 € predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (rozdiel medzi cenami výrobkov) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
• Úvery a pôžičky: Predmetom dane z príjmov nie sú úvery a pôžičky [§ 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Avšak peňažné zvýhodnenie pri poskytnutí bezúročnej návratnej pôžičky alebo pôžičky s úrokom nižším, ako je obvyklá výška úroku, t. j. rozdiel medzi obvyklým úrokom a úrokom zamestnancovi poskytnutým, je predmetom dane. Ak však zamestnávateľ zamestnancovi odpustí splácanie pôžičky, potom sa celá suma odpustenej pôžičky považuje za dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti a v čase poskytnutia je zdaniteľným príjmom [§ 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (úrok, ktorý nie je povinný zamestnanec zaplatiť, resp. odpustená pôžička) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
• Preventívna zdravotná starostlivosť a špeciálne korekčné prostriedky: Hodnota poskytnutých rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácii a preventívnej zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom [§ 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov]. Nepeňažný príjem zamestnancov v uvedených oblastiach nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, ak zamestnávateľovi vyplýva povinnosť z príslušných osobitných predpisov. Ak je na základe výsledkov vyšetrení očí a zraku potrebné, zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi komplexné oftalmologické vyšetrenie. Ak výsledky uvedených vyšetrení preukážu, že je nevyhnutné poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou na základe odporúčania (vyjadrenia) očného lekára, je zamestnávateľ povinný ich poskytnúť. Výraz „špeciálne korekčné pomôcky“ znamená okuliare prispôsobené na prácu so zobrazovacou jednotkou, ktoré sú považované za pracovnú pomôcku. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na prácu so zobrazovacou jednotkou takéto špeciálne korekčné pomôcky, nie bežné dioptrické okuliare, potom sú výdavky spojené s poskytnutím týchto pomôcok daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, u zamestnanca podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane, nezdaňujú sa a nepodliehajú sociálnemu poisteniu ani zdravotnému poisteniu. V iných prípadoch, ak zamestnávateľ poskytne zamestnaneckú výhodu (napr. nadštandardná zdravotná starostlivosť neustanovená osobitnými predpismi), je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Sociálna Výpomoc zo Sociálneho Fondu

Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená.

Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp. si túto sumu zahrnie zamestnanec pri podaní daňového priznania.

Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. V uvedenom prípade ide o blízku osobu.

Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.

tags: #prispevok #zamestnancovi #so #socialnej #poistovne