Príplatky za sťažené pracovné podmienky a iné mzdové zvýhodnenia: Kompletný prehľad

Zamestnanci sú často vystavení rôznym faktorom v pracovnom prostredí, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať ich zdravie a pohodu. Slovenská legislatíva pamätá na tieto situácie a poskytuje zamestnancom určitú formu kompenzácie za prácu v sťažených podmienkach.

Tento článok sa zameriava na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, podmienky jej vzniku a zmeny, ktoré nastanú v roku 2025. Okrem toho sa pozrieme aj na ďalšie mzdové zvýhodnenia a súvisiace aspekty pracovného práva.

Zamestnanec v ochranných pomôckach pri práci v sťažených podmienkach

Legislatívny rámec

Mzdové príplatky a kompenzácie na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a kompenzovať im prácu v prostredí, ktoré predstavuje zvýšené riziko. Podľa Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný nahrádzať práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce je poskytovaná zamestnancovi za výkon pracovných činností, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Definícia sťaženého výkonu práce

Sťažený výkon práce je definovaný ako vykonávanie pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie zamestnanca. Medzi tieto faktory patria:

  • Chemické faktory
  • Karcinogénne a mutagénne faktory
  • Biologické faktory
  • Prach
  • Fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie)

Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu

Zamestnanec má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

  1. Zaradenie práce do 3. alebo 4. kategórie: Príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva) musí zaradiť dané pracovné činnosti do 3. alebo 4. kategórie rizika podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do príslušnej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. Pri rozhodovaní sa berie do úvahy množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie zamestnancov.
  2. Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP): Intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia musí byť aj napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam taká, že vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky dostupné opatrenia na minimalizáciu rizika, ale ak je aj napriek tomu potrebné používať OOPP, vzniká nárok na kompenzáciu.
  3. Zvýšené riziko vzniku choroby z povolania: Riziková práca je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený zvýšenému riziku vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou.

Na pracoviskách, kde zamestnávateľ nemohol vykonať také opatrenia, aby znížil riziko, vyplývajúce zo škodlivých faktorov pracovného prostredia na čo najnižšiu mieru, sú zamestnanci vystavení škodlivým vplyvom týchto faktorov. Práca v takomto pracovnom prostredí môže poškodzovať zdravie zamestnancov a môže spôsobiť vznik chorôb z povolania. Zamestnancom prislúcha kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

Infografika: Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu

Výška mzdovej kompenzácie

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je stanovená zákonom. Podľa § 124 Zákonníka práce je to najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2026 predstavuje najmenej 1,0518 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce.

Otázky na hodnotenie výkonnosti: SMART otázky, ktoré by ste mali položiť svojmu manažérovi pri hodnotení výkonnosti

Možnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná. Zákonník práce umožňuje poskytovať zamestnancovi mzdovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi negatívne ovplyvňujú podmienky výkonu práce, a tiež pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia.

Príklady pracovných pozícií s potenciálnym nárokom na kompenzáciu

  • Sanitár na operačných sálach: Manipulácia s pacientmi, čistenie a dezinfekcia operačného stola a zariadenia, kontakt s rizikovými pacientmi (žltačka typu C, HIV pozitívni, MRSA).
  • Triedička použitého textilu: Práca v zaprášenom, plesnivom a špinavom prostredí.
  • Asfaltér: Vystavenie zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach.

Postup pri uplatňovaní nároku na mzdovú kompenzáciu

  1. Overenie zaradenia práce do kategórie: Zamestnanec by sa mal informovať u zamestnávateľa, či jeho práca bola zaradená do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti. Ak si nie je istý, môže sa obrátiť na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.
  2. Kontrola používania OOPP: Zamestnanec by mal preveriť, či pri výkone svojej práce používa osobné ochranné pracovné prostriedky na zníženie zdravotného rizika.
  3. Žiadosť o mzdovú kompenzáciu: Ak sú splnené všetky podmienky, zamestnanec by mal požiadať zamestnávateľa o vyplácanie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.

Mzdové zvýhodnenia v roku 2025

V prvý decembrový týždeň schválila Národná rada SR vyššie príplatky za prácu cez sviatky, víkendy či za nočnú prácu. Príplatky k mzde sa tak po dvoch rokoch „rozmrazia“ a nadviažu na aktuálnu minimálnu mzdu. Poslanecký návrh na „rozmrazenie“ príplatkov, ktoré sa budú viazať na aktuálnu výšku minimálnej mzdy (doteraz boli zastropované na pevnej sume) predložili opoziční poslanci Martin NEMKY a Boris SUSKO (SMER - SD). Parlament tieto zmeny schválil v novele Zákonníka práce. Pre lepšiu orientáciu, v roku 2022 bol príplatok za prácu v noci 1,43 eur, pričom po novom bude 1,61 eur. Od 1. januára 2025 dochádza k zvýšeniu minimálnej mzdy, čo má vplyv na niektoré mzdové zvýhodnenia. Minimálna mzda pre rok 2025 je stanovená na 816 eur mesačne a 4,69 eur za hodinu.

Prehľad mzdových príplatkov v roku 2025

Názov mzdového príplatku Suma hodinových mzdových plnení od 1.1.2025
Príplatok za prácu v sobotu (základná suma) - 50 % 2,345 eur
Príplatok za prácu v sobotu (znížená suma) - 45 % 2,1105 eur
Príplatok za prácu v nedeľu (základná suma) - 100 % 4,69 eur
Príplatok za prácu v nedeľu (znížená suma) - 90 % 4,221 eur
Príplatok za nočnú prácu (základná suma) - 40 % 1,876 eur
Príplatok za nočnú prácu (znížená suma) - 35 % 1,6415 eur
Príplatok za rizikovú nočnú prácu - 50 % 2,345 eur
Príplatok za sťažený výkon práce - 20 % 0,938 eur
Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska - 20 % 0,938 eur

Práca nadčas

Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. Zamestnávateľ je povinný nahrádzať práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia. Taktiež je potrebné zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu. Poskytovať zamestnancom bezplatne účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou a lekárske preventívne prehliadky.

Schéma: Prehľad práce nadčas a príplatkov

Dodatková dovolenka pri rizikových prácach

Podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas roka vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pri ktorých je vystavený škodlivému pôsobeniu chemických a iných škodlivých faktorov práce v takom rozsahu, že to môže vo významnej miere pôsobiť na zdravie zamestnanca, tak takýto zamestnanec má nárok na dodatkovú dovolenku. Ak zamestnanec vykonáva túto prácu počas celého kalendárneho roka, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

Sviatok a dovolenka

Sviatok má prednosť pred dovolenkou, t.j. ak pripadne počas dovolenky - ide o čerpanie 2 a viac dní dovolenky sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, nezapočítava sa mu do dovolenky. Uvedené vyplýva z § 112 ods. 3 ZP. Za obvyklý pracovný deň považujeme ten deň, v ktorý by zamestnanec podľa rozvrhu práce pracoval, ak by naň nepripadol deň pracovného pokoja, napr. aj sviatok. Ak zamestnanec čerpá viac dní dovolenky a na jeden z týchto dní pripadne sviatok, za deň sviatku mu patrí náhrada mzdy za sviatok (príp. nekrátená mzda), nie náhrada mzdy za dovolenku. Uvedené platí tak pre zamestnancov s rovnomerne, ako aj s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Ak zamestnanec mal podľa rozvrhu práce v deň sviatku pracovať, ale požiadal v tento „konkrétny deň“ o schválenie dovolenky - ide o čerpanie len jedného dňa dovolenky, nie o viac dní dovolenky, v tomto prípade nepôjde o sviatok počas dovolenky. Ak zamestnávateľ schváli zamestnancovi žiadosť na čerpanie jedného dňa dovolenky, a to práve v deň, na ktorý pripadol sviatok, a súčasne ide o pracovný deň, kedy by mal zamestnanec podľa rozpisu pracovných zmien pracovať, ustanovenie § 112 ods. 3 Zákonníka práce sa v tomto prípade nepoužije.

Príklad: Zamestnanci Peter a Pavol pracujú v nepretržitej zmenovej prevádzke. Zamestnanec Peter požiadal o schválenie dovolenky na jeden deň 1.5.2026 (sviatok.). Zamestnanec Pavol požiadal o schválenie dovolenky na viac dní od 27.4.2026 do 1.5.2026. Deň 1.5.2026 je sviatok, ktorý pripadol u oboch zamestnancov na ich obvyklý pracovný deň (v tento deň majú naplánovanú pracovnú zmenu).

  • Peter požiadal o čerpanie len jedného dňa dovolenky, konkrétne na deň sviatku, ktorý by mala odpracovať. Nakoľko nečerpal dovolenku viac po sebe idúcich pracovných dní, pričom jedným z týchto dní by bol deň sviatku, „nepôjde o sviatok počas dovolenky“, ale o čerpanie dovolenky počas sviatku.
  • Pavol čerpal nie jeden deň, ale viac dní dovolenky, pričom sviatok (na ktorý mal naplánovanú pracovnú zmenu) pripadol do doby čerpania dovolenky. Nakoľko čerpal viac ako jeden deň dovolenky po sebe, pričom jedným z týchto dní by bol deň sviatku (na ktorý mal naplánovanú pracovnú zmenu), „pôjde o sviatok počas dovolenky“.
Kalendár so zvýraznenými sviatkami a dňami dovolenky

Meškanie do práce z dôvodu nepriaznivých podmienok

V prípade, že zamestnanec mešká do práce z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania verejnej dopravy, má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy.

tags: #prispevok #stazene #podmienky #pracovne