Sociálne vylúčenie v ranom veku, a to už aj v predškolskom zariadení, môže mať dlhodobé negatívne dopady na vývoj a budúcnosť dieťaťa. Preto je dôležité venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť a zabezpečiť adekvátnu podporu pre deti ohrozené sociálnym vylúčením. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti podpory pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, identifikáciu, vzdelávanie, financovanie a štatistické zisťovania.
Definícia Sociálneho Znevýhodnenia
Sociálne znevýhodnené prostredie definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese. Často sa spája s neštandardnými bytovými a hygienickými podmienkami. V školskom prostredí sa všeobecne využíva toto označenie na pomenovanie sociálneho prostredia žiaka, v ktorom ten vyrastá a ktoré, samozrejme, na neho vplýva - pôsobí na jeho osobnostné prežívanie a aj na jeho školský výkon.
Do kategórie "žiak zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia" môže patriť žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa/žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.
Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.):
- Rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie - socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú.
- Chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa.
- Aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.
- Nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov - aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie.
- Nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá - absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC.
- Vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí.
- Rodina dieťaťa žije v segregovanej komunite.
- Sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti.
Legislatívny Rámec
Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 245/2008 Z. z.) sa zdôrazňuje integrácia týchto žiakov do bežného vzdelávacieho prúdu. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z.
Novela školského zákona k 1.1.2026 zavádza viaceré úpravy pri žiakoch so SZP. Najprv mení pojem sociálne znevýhodnené prostredie na sociálne znevýhodňujúce, čo ministerstvo odôvodňuje filozoficky tak, že samotné prostredie samo o sebe nie je znevýhodnené, ale spôsobuje znevýhodnenie u dieťaťa, čiže ho znevýhodňuje. Deti, ktoré sa podľa zaradia podľa bodu 1 nebudú automaticky žiaci so ŠVVP a teda sa im nevypracuje IVP. Úpravy/PO sa môžu ukotviť pre nich priamo v ŠkVP.
Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 2 budú žiakmi so ŠVVP, ale IVP sa im nemusí robiť, ak postupujú podľa ŠkVP. Novela tiež v § 107 ods. 3 určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet ako 25 detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporné činnosti podľa § 152c ods. 1 - čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia.
Identifikácia Žiakov zo SZP
Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. Metodické usmernenie č. 12/2005-R, ktorým sa upravuje postup pedagogicko-psychologických poradní pri posudzovaní školskej spôsobilosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pri prijímaní do 1. ročníka ZŠ, poskytuje dôležité vodítka pre identifikáciu týchto detí.
Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít.
Vzdelávanie Žiakov zo SZP
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky vyučovacie predmety) v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede. Špecifiká vo vzdelávaní:
- Deti a žiaci zo SZP sa vzdelávajú v každej bežnej škole.
- Ak je to potrebné, môže takýto žiak niektoré pre neho problémové vyučovacie predmety absolvovať v rámci individuálneho vzdelávacieho programu.
- Ak je to potrebné, môžu sa vo všetkých predmetoch vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP), ktorý vypracuje škola v spolupráci s príslušnou poradňou a zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
- Ak je dopad tohoto prostredia na vzdelávanie žiaka a na jeho osobnosť negatívny alebo problematický, je možná realizácia úprav vo vzdelávaní dieťaťa v škole tak, aby sa zabezpečilo jeho čo najlepšie prospievanie, čo najbezproblémovejší osobnostný rozvoj, výchova a vzdelávanie.
Často sa takáto podpora realizuje v spolupráci so školským psychológom, školským špeciálnym alebo sociálnym pedagógom, alebo v spolupráci s odborníkmi v príslušných poradniach.
Podpora a Intervencie
Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia. Školy môžu zabezpečiť systém doučovacích aktivít pre neprospievajúcich žiakov (v spolupráci s MVO, komunitnými centrami).
Podporné opatrenie podľa § 145a, ods. 2, písm. g) školského zákona - Skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia - sa zameriava na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Financovanie Podpory
Financovanie verejných materských škôl, špeciálnych materských škôl, cirkevných a súkromných (neštátnych) materských škôl je podľa zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení zabezpečené z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) poskytuje finančné prostriedky na podporu výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia prostredníctvom rozvojových projektov a príspevkov. Finančné prostriedky sa poskytnú žiadateľom prostredníctvom príslušného odboru školstva okresného úradu v sídle kraja v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorému v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podlieha aj zúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov. Škola je povinná pridelené finančné prostriedky použiť výlučne na zabezpečenie cieľa projektu v súlade s rozpisom rozpočtu.
Príklady Financovania
MŠVVaŠ SR vyčlenilo na rozvojový projekt „Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách 2017“ 49 000,- €, pričom na jeden projekt môže byť finančná dotácia max. 2 450,- €. V roku 2019 získalo celkovo 20 projektov finančný príspevok v sume od 1228,-EUR do 2 625,-EUR. Pridelené finančné prostriedky sa môžu použiť výlučne na zabezpečenie cieľa rozvojového projektu v súlade s rozpisom predloženého rozpočtu.
Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo SZP môže prideliť ministerstvo školstva z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly ministerstva vnútra podľa § 4e ods.1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zriaďovateľovi základnej školy. Suma príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre rok 2022 sa každému zriaďovateľovi určila ako súčin počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa stavu k 15.9.2021 a výšky príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na rok 2022. Príspevok sa poskytuje základným školám na žiakov, ktorí sú vzdelávaní v bežnej triede základnej školy.
Na rok 2023 dostali školy príspevok pre viac ako 38-tisíc detí. Ak je žiak zo SZP škola má v šk. roku 2023/24 ešte nárok na 150 eur ročne príspevok a tiež sú možnosti príspevku na vyučovacie pomôcky, ktorý sa vybavuje na príslušnom miestnom úrade cez zriaďovateľa. Na obdobie september - december 2025 MŠVVaM SR upravilo rozpočet nenormatívnych finančných prostriedkov na príspevok na podporné opatrenie - skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v súlade s § 4e ods. 1 písm. f) zákona č. 597/2003 Z. z. Suma príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na september až december 2024 sa príslušnej škole určila ako súčin počtu všetkých žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa stavu k 15.9.2024 a výšky príspevku na jedného žiaka.
Dôležité Termíny
- Elektronický systém podávania žiadostí sa automaticky uzavrie 3.
- Odbor školstva príslušného okresného úradu v sídle kraja predloží žiadosti sekcii regionálneho školstva Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v lehote do 17.
Štatistické Zisťovania
Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) - v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pre štatistické zisťovania Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a Škol (MŠVVŠ SR) 4-01 k 15. 9. sa uvádza počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov).
SZP a Špeciálne Výchovno-Vzdelávacie Potreby (ŠVVP)
Automaticky neplatí, že žiak so SZP má PO. Ak poradenské zariadenie určí, že ide o žiaka so ŠVVP, uvedie odporúčania a škola následne žiakovi vypracuje príp. IVP. Od šk. roka 2024/25 už títo žiaci dostávajú len konkrétne PO. Na druhej strane, mnohé deti so SZP sa skôr či neskôr vďaka nepodnetnému prostrediu a náročným podmienkam môžu stať aj žiaci so ZZ. Buď kvôli samotnému prostrediu a teda dieťa potrebuje špeciálnu podporu v podobe väčších úprav v IVP. Druhá možnosť je, že dieťa má aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.
Nedostatočná Kapacita Predprimárnych Zariadení
Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík - nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami.
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdila, že kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch. NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania.
V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Škôlkari, ktorí ho absolvujú, sú vo všeobecnosti lepšie pripravení na vstup do školského procesu. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Analýza výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením z roku 2020 ukázala, že takéto deti majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní kvôli nedostatku kapacít materských škôl. V prípade marginalizovaných rómskych komunít sa pridávajú jazykové, kultúrne a finančné bariéry. Povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo zavedené ako riešenie čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Inkluzívne Vzdelávanie a Identifikácia Detí so Špeciálnymi Potrebami
Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti. Tieto deti však musia byť najskôr identifikované. Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít.
V súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania, postupne pre deti vo veku štyroch a následne troch rokov, národní kontrolóri upozorňujú na možný nedostatok kapacít materských škôl v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa. V roku 2020 bolo na Slovensku vyše 177-tisíc 3 až 5-ročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180-tisíc a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170-tisíc. „Je preto potrebné budovať, resp. rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Systémové Nedostatky a Odporúčania NKÚ
Kontrolou boli zistené systémové nedostatky pri plnení novej povinnosti samosprávami a materskými školami, a to pri evidovaní detí s trvalým pobytom v obci a overovaní, kde dané dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie. V prípade, že dieťa navštevovalo škôlku v inej obci, oznamovanie spádovej škôlke nefungovalo dostatočne. V obciach bez materskej školy, ktoré nemali s inou obcou uzatvorenú dohodu o spádovej materskej škole, mohli ostať niektoré deti mimo systému. Kontrolóri z tohto dôvodu odporúčajú upraviť v legislatíve nastavenie oznamovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v inej obci nie príslušnej spádovej materskej škole, ale priamo obci. Zároveň odporúčajú stanoviť obciam povinnosť oznámiť neplnenie povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť svoje 5-ročné dieťa do škôlky príslušnému orgánu štátnej správy. Túto povinnosť teraz vykonávajú riaditelia materských škôl.
Kontrola odhalila aj ďalšie systémové nedostatky vyplývajúce z nastavenia legislatívy. Príkladom je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti, využívať len čiastočne. Podmienkou je samotná existencia potrebného dopravného spojenia. Okrem toho, na osady, ktoré sú síce vzdialenejšie od obce, ale tvoria jej miestnu časť, sa príspevok nevzťahuje. Nevypláca sa ani osobe, ktorá musí s dieťaťom do škôlky cestovať. „Tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku negatívne premietajú v dochádzke detí do školských zariadení z tých obcí, ktoré ich nemajú zriadené, alebo deti musia s rodičmi dochádzať do škôlky zo vzdialenejších osád,“ približuje Ľ. Andrassy.
Dochádzku v druhom polroku 2020 a v roku 2021 ovplyvnila aj prebiehajúca situácia v súvislosti s pandémiou Covid-19, keď sa do materských škôl vrátilo menej detí aj zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože rodičia mali obavu z nakazenia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, k riadnej dochádzke detí do škôlky. „Napríklad zvýšením informovanosti o význame predprimárneho vzdelávania či prostredníctvom nárokovateľných finančných príspevkov.
Revízia Výdavkov a Adresnosť Podpory
Revízia výdavkov konštatuje, že v roku 2017 viac ako polovica detí a mladých ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (90 000 jednotlivcov) nemala prístup k nástrojom podpory, ktoré by im vo vzdelávaní mali pomáhať. V slovenskom vzdelávacom systéme mohli v roku 2017 materské a základné školy na deti z chudobných rodín poberať dotácie na obedy. Dotácie na obedy v základných školách boli nástrojom, z ktorého mal úžitok najvyšší podiel detí, a to 12% všetkých žiakov základných škôl. Príspevok pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poberali základné školy na 9 % žiakov. Dotácie na obedy v materských školách a štipendiá na stredných školách dostávali nižšie podiely detí, približne 4 %.
Problém spočíva v tom, že deti, ktoré benefitovali z týchto nástrojov, predstavovali vo všetkých prípadoch menej ako polovicu mladých ľudí, ktorí sú podľa európskej definície ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením. Takéto nastavenie spôsobuje v systéme vzdelávania problémy, pretože výška našej sociálnej pomoci je hlboko pod európskou hranicou rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia a predstavuje štvrtý najnižší garantovaný príjem v Európskej únii. V praxi to znamená, že na to, aby deti zo slovenskej domácnosti s nízkym príjmom mali vo vzdelávacom procese nárok na pomoc zo strany štátu, musia ich rodičia hospodáriť s významne nižším rozpočtom v porovnaní s európskymi štandardmi.
Socio-ekonomické zázemie má na Slovensku významný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov. Adresnosť nástrojov podpory, ktorých cieľom je eliminovať dopad chudoby vo vzdelávaní, si preto zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Ponúkajú sa viaceré možnosti. Prvou je zvýšenie hranice príjmu určujúcej nárok na podporu tak, aby pokryla väčšiu skupinu detí žijúcich v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Druhou je univerzálny prístup k istým typom nástrojov ako v prípade nedávneho zavedenia plošných dotácií na obedy pre všetkých predškolákov a žiakov základných škôl.
Príplatky pre Učiteľov a Náročnosť Vzdelávacieho Prostredia
Minister školstva nedávno otvoril diskusiu o regionálnych príplatkoch k učiteľským platom. Časť učiteľskej obce prijala túto myšlienku s nevôľou, argumentujúc, že sa majú zohľadňovať len životné náklady a nie napríklad aj náročnosť vzdelávacieho prostredia. Učitelia na východnom Slovensku vzdelávajú vo väčšej miere deti z chudobného prostredia, ktoré zväčša majú horšie vedomosti a zručnosti. Systém, ktorý by finančne zohľadňoval náročnosť vzdelávacieho prostredia, už na Slovensku existuje. Podľa platnej legislatívy vyučujúci na základných školách dostávajú špeciálny príplatok, ak vzdelávajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo deti so zdravotným znevýhodnením.
Na to, aby bolo možné príplatok vyplatiť, treba splniť viaceré podmienky: učiteľ musí deti vyučovať samostatne a v triede sa musí vzdelávať aspoň 8 takýchto detí, ak ide o triedu na prvom stupni, a minimálne 9 detí na druhom stupni. Školy na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia dostávajú k bežným normatívnym financiám aj špeciálny príspevok, ktorý slúži napríklad na zaplatenie pedagogickej asistentky alebo asistenta, učebných pomôcok, výletov a exkurzií alebo práve na zabezpečenie príplatku pre učiteľky a učiteľov. Na rok 2023 dostali školy príspevok pre viac ako 38-tisíc detí.
Údaje z roku 2022 skutočne ukazujú, že platy boli na východnom Slovensku v priemere vyššie než platy v iných častiach Slovenska. Platy na východe boli v porovnaní so slovenským priemerom vyššie o približne 2,5 percenta (Košický kraj) alebo o 2 percentá (Prešovský kraj). No tieto rozdiely nemusia súvisieť len s príplatkami za prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výšku platu totiž výrazne ovplyvňujú aj roky praxe, atestácie, príplatky za profesijný rozvoj a podobne. Náročnejšie vzdelávacie prostredie sa teda v učiteľských platoch zrejme príliš neodráža.
Problémom nie je to, že by sme na tento účel nemali vytvorený systém, ale že nie je dobre nastavený. Definícia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pokrýva len malú časť detí, ktoré sú reálne ohrozené chudobou. Podľa odhadu v roku 2018 príspevok pokrýval len približne 39 percent detí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Suma 150 eur ročne na jedno dieťa nepostačuje na to, aby školy mohli zaplatiť všetku potrebnú podporu. Navyše ak má škola viac ako 50 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, musí minimálne polovicu príspevku použiť na podporný personál. A napokon sú významným problémom aj podmienky vyplácania príplatku, najmä minimálny počet detí so znevýhodnením v triede. Je zrejmé, že systém príplatkov za prácu v náročnejšom vzdelávacom prostredí treba zmeniť. Pokiaľ chceme, aby bolo odmeňovanie učiteliek a učiteľov nastavené spravodlivo, jednoznačne by bolo potrebné venovať sa aj príplatkom za vzdelávanie detí so znevýhodnením.