Pracovná činnosť osôb s psychickým postihnutím

Ľudia so zdravotným postihnutím, vrátane psychického postihnutia, sa v bežnom živote stretávajú s mnohými prekážkami. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktoré zohľadňujú ich potreby a možnosti. Tento článok sa zameriava na možnosti pracovnej činnosti pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) s psychickým postihnutím, ako aj na podporu, ktorú im poskytuje štát a rôzne organizácie.

Kto je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP)?

Na úvod je dôležité vysvetliť, kto sa považuje za zdravotne postihnutú osobu. Zvýhodnenia v predpisoch používajú dve rôzne kategórie osôb so zdravotným postihnutím:

• Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
• Osoba uznaná za invalidnú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 odseku 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorá má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčnou poruchou je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako rok. Na zhodnotení zdravotného stavu sa podieľa posudkový lekár a oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokladom o tom, že fyzická osoba je zdravotne ťažko postihnutá (ďalej len „ZŤP“), je preukaz ZŤP osoby, ktorý týmto osobám vydáva oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 71 odseku 1 zákona o sociálnom poistení sa za invalidného považuje fyzická osoba, ktorá má pre dlhodobo (bude trvať dlhšie ako rok) nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa hodnotí podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia - viaceré druhy postihnutia naraz. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti.

Proces získania integrovaného posudku

Klient, ktorý chce byť posúdený, si podá žiadosť o integrovaný posudok. Podáva sa jedna žiadosť výlučne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a ten posúdi klienta na účely sociálnych služieb, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnej ekonomiky.

K žiadosti je potrebné priložiť:

• Sebahodnotiaci dotazník podľa veku - Sebahodnotiaci dotazník pre osoby do 15 rokov / Sebahodnotiaci dotazník pre osoby nad 15 rokov veku.
• Lekársky nález na účely integrovanej posudkovej činnosti od tzv. obvodného lekára alebo odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Klient môže predložiť aj viacero nálezov.
• Ak klient má mentálne postihnutie, neurovývinovú poruchu alebo duševnú poruchu a má klinicko-psychologický nález funkčnej kapacity, môže priložiť aj takýto nález od klinického psychológa (nie je povinné doložiť takýto nález).
• Ak klient má záujem byť posúdený aj na účel zamestnania v sociálnom podniku, priloží aj podrobný opis pracovnej činnosti. Tento opis klientovi vypracuje zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva alebo má záujem ho zamestnať v sociálnom podniku.

Žiadosť spolu s prílohami je potrebné doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta pobytu. Žiadosť je možné doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobne, poslaním poštou alebo v elektronickej podobe s autorizáciou prostredníctvom portálu www.slovensko.sk. Osobne môže klientom podpísanú žiadosť doručiť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj iná osoba, nemusí to byť priamo klient. Ak si vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže klient podať žiadosť o integrovaný posudok, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave podať žiadosť o integrovaný posudok v jeho mene iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.

Klient sa musí preukázať, že je osobou, ktorá je účastníkom právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo sociálnych služieb ako prijímateľ sociálnej služby.

Občan Slovenskej republiky s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku je osobou, ktorú môže úrad posúdiť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže posúdiť aj štátnych príslušníkov inej krajiny, ak sú účastníkom právnych vzťahov podľa § 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo podľa § 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Podpora zamestnávania ZŤP osôb

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

• príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie,
• príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Zamestnávateľ je povinný každoročne preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na osobitných výkazoch splnenie svojej povinnosti povinného podielu zamestnávania zdravotne postihnutých osôb. Ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaplatiť ako náhradu osobitný odvod za každého zdravotne postihnutého zamestnanca, ktorý mu do splnenia podielu 3,2 % chýbal. Zákon o službách zamestnanosti ponúka zamestnávateľovi aj zaujímavé alternatívne možnosti, ako si môže túto povinnosť splniť.

Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je už možné len elektronicky a to, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Pozor: občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite (t.j. o percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím ako osobu so zdravotným postihnutím, ktorú máte zamestnanú, napr. Ak ste zamestnávateľ, ktorý má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemáte povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Zvýhodnenia pre ZŤP osoby pri zamestnávaní a podnikaní

Vykonávanie práce, či podnikanie zdravotne postihnutých osôb si zaslúži veľký obdiv.

Daňová licencia pri zamestnávaní ZŤP osôb

Právnické osoby, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnuté osoby, môžu za určitých podmienok platiť polovičnú výšku daňovej licencie. V závislosti od výšky ročného obratu právnickej osoby a od toho, či k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia bola platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo nie, môže byť pre ňu daňová licencia stanovená v polovičnej výške 240 eur, 480 eur alebo 1 440 eur. Daňová licencia sa znižuje na polovicu podľa § 46b odseku 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách.

Elektronická registračná pokladnica

Zdravotne ťažko postihnutá (ZŤP) osoba nemusí používať elektronickú registračnú pokladnicu: Podľa § 3 odseku 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov sa povinnosť evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím definovaných podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Živnostník, ktorý je zdravotne ťažko postihnutá osoba a predáva tovar alebo poskytuje služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidovania tržieb z nich v elektronickej registračnej pokladnici, nemusí elektronickú registračnú pokladnicu používať vôbec. V tomto prípade ale tento podnikateľ bude povinný pri tržbách v hotovosti vydávať svojim zákazníkom doklad podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Zdravotné a sociálne odvody

Polovičné zdravotné odvody pre zdravotne ťažko postihnutú (ZŤP) osobu ako zamestnanca, jej zamestnávateľa a aj pre živnostníka: Podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov sa vzťahujú na osobu so zdravotným postihnutím polovičné sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje aj osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Nižšie sociálne odvody pre zdravotne ťažko postihnutú (ZŤP) osobu ako zamestnanca a jej zamestnávateľa: V prípade sociálneho poistenia sa na zdravotne postihnutú osobu uplatňuje výnimka z platenia poistenia v nezamestnanosti, ktorého výška je 1 % z vymeriavacieho základu tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa. Takáto výnimka sa ale nevzťahuje na úplne všetky osoby so zdravotným postihnutím, ale musia tu byť splnené určité podmienky.

Ochrana ZŤP zamestnancov

Na výpoveď danú zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím sa uplatňujú osobitné podmienky, pretože § 66 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov im poskytuje v tomto smere určitú ochranu. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ dať výpoveď len po získaní predchádzajúceho súhlasu mieste príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak sa výpoveď považuje za neplatnú.

Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s daním výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím sa nevyžaduje v nasledujúcich prípadoch:

• ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok,
• zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
• nastanú dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu),
• pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v tejto súvislosti písomne upozornený na možnosť výpovede.

Na skončenie pracovného pomeru dohodou, na výpoveď zo strany zamestnanca a výpoveď v skúšobnej dobe sa u zamestnanca zo zdravotným postihnutím nevzťahuje povinnosť predchádzajúceho súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Hľadanie práce a podpora

Aj uchádzač so zdravotným znevýhodnením by mal vedieť, ako reagovať na pracovné ponuky, ako sa pripraviť na rozhovor s personalistom alebo komunikovať svoje možnosti aj obmedzenia. Podporu vie poskytnúť aj pracovný asistent.

Na www.profesia.sk je ročne zverejnených vyše 260-tisíc pracovných ponúk. Sú tam inzeráty aj na brigády či skrátené úväzky. Životopisy uchádzačov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú vytvorené v šablónach Profesie, sú automaticky firmám ponúkané bezplatne. Profesia pravidelne organizuje workshopy pre firmy a neziskové organizácie a poukazuje na príklady dobrej praxe v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením. Oddelenie podpory zákazníkov má rôzne workshopy, počas ktorých získava poznatky o špecifikách zdravotných znevýhodnení.

Ak si aj napriek všetkému neviete s hľadaním práce dlhšie poradiť, môžete vyhľadať pomoc aj na Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím, konkrétne v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR). Práve tu preskúmajú vaše možnosti.

Základné úlohy zamestnávateľa

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je ďalej povinný vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko...

Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 zaručuje rovnosť v právach.

Podľa ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce sa občan so zdravotným postihnutím považuje za zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Príklady dobrej praxe

Príkladom dobrej praxe je spolupráca Profesie a Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu s firmou CURADEN Slovakia. Na začiatku je proces začleňovania, nad ktorým má patronát Centrum pre pracovnú a sociálnu rehabilitáciu. Uchádzača o prácu pripravujú najskôr mimo predajného miesta, podľa manuálu CURADEN Slovakia. Zoznamujú sa s produktmi, idú aj na obhliadku pracoviska. Zamestnanci daného predajného miesta sú pri úvodnom výbere, aby si s novým kolegom rozumeli a fungovalo to aj po ľudskej stránke.

Ďalším príkladom je Paťko, ktorý je zamestnaný v kvetinárstve Raphis v Bratislave. Patrik nerobí rozdiely. Všetkých víta v kvetinárstve s úsmevom. Veľmi nás teší, že v ľuďoch je ešte kúsok človečiny a že práve Paťko nám to všetkým, nielen zákazníkom, ale aj svojim kolegom, pripomína každý deň.

tags: #pracovna #cinnost #ztp #psychicke #postihnutie