Zákon č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov: Prehľad a dopady

Zákon č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje významný právny rámec, ktorý nadväzuje na Zákon č. 346/2005 Z. z. a ďalej rozvíja systém plne profesionálnych ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je stabilizovať kvalifikovaných a skúsených profesionálnych vojakov v služobnom pomere, s osobitným dôrazom na veliteľský zbor, a prepojiť systém štátnej služby s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia. Taktiež má vytvoriť podmienky na efektívnejšie využitie vojenského personálu a zabezpečiť pozitívny vývoj vo financovaní osobitného účtu.

Rezort ministerstva obrany reaguje na otvorený priestor Európskej únie a s tým súvisiacu migráciu vekovo zaujímavej kategórie občanov od 19 do 35 rokov. Cieľom je prispôsobiť legislatívne prostredie tak, aby vojenská profesia bola konkurencieschopným povolaním na trhu práce.

Predmet zákona a kľúčové pojmy

Predmetom tohto zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov. Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon. Právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike.

Definície dôležitých pojmov:

• Minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti: Časový úsek, po ktorého uplynutí možno profesionálneho vojaka vymenovať do inej vojenskej hodnosti alebo povýšiť. Do minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sa započítava aj doba štátnej služby v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona v dosiahnutej vojenskej hodnosti.
• Maximálna doba štátnej služby: Časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe.
• Veková hranica: Vymedzenie fyzického veku profesionálneho vojaka, do ktorého môže zotrvať v štátnej službe. S cieľom prechodu vojenského povolania na celoživotné povolanie sa navrhuje predĺžiť trvanie štátnej služby pre jednotlivé vojenské hodnosti a ustanovuje sa veková hranica 55 rokov veku, dokedy možno vykonávať štátnu službu pre všetky vojenské hodnosti, s výnimkou vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík u novo prijatých profesionálnych vojakov.
• Doba povýšenia: Časový úsek, počas ktorého môže byť profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený do vojenskej hodnosti. Doba povýšenia začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti. Plynutie doby povýšenia sa preruší 12 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo 12 mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice.

Štátna služba a zásada rovnakého zaobchádzania

Štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe.

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako občanovi pri vstupe do štátnej služby a profesionálnemu vojakovi pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na vedúceho služobného úradu, veliteľa alebo na iného profesionálneho vojaka sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany. Vedúci služobného úradu alebo veliteľ nesmie profesionálneho vojaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že profesionálny vojak uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo štátnej služby. Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem profesionálny vojak, rozumie sa tým aj profesionálna vojačka.

Služobné úrady a velitelia

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov. Vedúcim hlavného úradu je minister obrany Slovenskej republiky. Hlavný úrad je odvolacím orgánom, zabezpečuje jednotný postup, vydáva služobné predpisy, určuje systemizáciu a kontroluje dodržiavanie zákona. Tiež vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti a vydáva Etický kódex profesionálneho vojaka.

Typy služobných úradov a ich vedúcich:

• Ministerstvo obrany SR - vedúci služobného úradu ministerstva pre vyčlenených profesionálnych vojakov.
• Organizačná zložka ozbrojených síl - veliteľ organizačnej zložky.
• Vojenská kancelária prezidenta SR - náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta SR.
• Vojenské spravodajstvo - riaditeľ Vojenského spravodajstva.
• Vojenská polícia - riaditeľ Vojenskej polície.
• Vojenská vysoká škola - rektor vojenskej vysokej školy.

Veliteľ je profesionálny vojak, ktorý je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému profesionálnemu vojakovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v určenom rozsahu. Rozsah pôsobnosti veliteľa určí služobný predpis, ktorý vydá minister.

Povinnosti vedúcich služobných úradov a veliteľov:

• Riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených profesionálnych vojakov.
• Zabezpečovať výcvik a školenie profesionálnych vojakov.
• Vytvárať priaznivé podmienky na výkon štátnej služby a viesť k dodržiavaniu Etického kódexu.
• Zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
• Organizovať materiálne a technické podmienky vrátane osobných ochranných prostriedkov.
• Vykonávať disciplinárnu právomoc a vyvodzovať dôsledky z neplnenia povinností.
• Zabezpečovať podmienky na vyčerpanie dovolenky a prevenciu úrazov.
• Zabezpečiť ochranu identifikačnej databázy profesionálnych vojakov.

Služobné predpisy a systemizácia

Hlavný služobný úrad určuje služobnými predpismi podrobnosti o výkone štátnej služby alebo podrobnosti súvisiace s jej vykonávaním. So služobnými predpismi musí byť profesionálny vojak riadne oboznámený.

Systemizácia je počet miest profesionálnych vojakov v členení podľa jednotlivých hodností. Súčasťou systemizácie je určenie objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov. Počet miest profesionálnych vojakov a objem finančných prostriedkov na platy schvaľuje každoročne vláda Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Obmedzenia ústavných práv profesionálnych vojakov

Zákon vymedzuje základné obmedzenia niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov, ktoré zodpovedajú špecifikám výkonu vojenskej služby. Rozsah týchto obmedzení vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a korešponduje so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv.

• Petičné právo: Obmedzuje sa na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti.
• Politické práva: Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia a nesmie sa aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo hnutiami.
• Združovanie: Profesionálny vojak sa nesmie združovať v odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu.
• Zárobková činnosť: Profesionálny vojak nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, s určitými výnimkami ako je vedecká, pedagogická, publicistická, prekladateľská, prednášateľská, literárna, umelecká, športová činnosť, správa vlastného majetku, činnosť v poradnom orgáne vlády, činnosť člena rozkladovej komisie, znalca alebo tlmočníka.
• Obmedzenie osobnej slobody: Ustanovuje sa možnosť obmedzenia osobnej slobody profesionálneho vojaka pri výcviku s cieľom dosiahnuť podmienky približujúce sa skutočnému nasadeniu už počas výcviku.

Druhy štátnej služby a kariérny systém

Zákon ustanovuje tri druhy štátnej služby:

1. Prípravná štátna služba: Príprava na výkon dočasnej alebo krátkodobej štátnej služby, vykonávaná vo výcvikovom zariadení alebo na vysokej škole. Obsahuje komplexnú prípravu na výkon vojenského povolania.
2. Dočasná štátna služba: Profesionálni vojaci v nej môžu zotrvať najdlhšie 17 rokov.
3. Stála štátna služba: Profesionálni vojaci do nej budú vymenovaní z dočasnej štátnej služby. Týka sa personálu, ktorého charakter funkcií umožní vykonávať štátnu službu až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. Do stálej štátnej služby sa dostane menšie množstvo personálu, ktorý bude motivovaný slúžiť čo najdlhšie obdobie.

Zákon ruší konkurenčný výber v podobe, ako ho zaviedol Zákon č. 346/2005 Z. z. Zavádzajú sa nové pravidlá vytvárania služobnej kariéry profesionálneho vojaka, ktoré posilňujú právomoci veliteľov pri povyšovaní a pri ustanovovaní profesionálnych vojakov do funkcií prostredníctvom tvorby personálnych zámerov. Povýšenie sa bude realizovať po splnení zákonných podmienok, na návrh veliteľa a v súlade s personálnym zámerom.

Pre profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva alebo poddôstojníkov s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa sa za určitých podmienok umožňuje prechod do hodnostného zboru dôstojníkov. Novo sa ustanovuje možnosť mimoriadneho povýšenia v kratšej dobe, než po dosiahnutí minimálnej doby služby.

Hodnostné zbory:

• Mužstvo
• Poddôstojníci
• Dôstojníci

Zavádza sa inštitút garantov vojenskej odbornosti, ktorí majú dohliadať nad vojenskými odbornosťami s cieľom účelnejšie sledovať kariéru profesionálneho vojaka. Ruší sa inštitút premiestnenia profesionálneho vojaka, keďže miesto výkonu štátnej služby sa uvádza už pri ustanovení do funkcie. Zavádza sa inštitút poverenia výkonom voľnej veliteľskej funkcie na dobu 6 až 12 mesiacov.

Skončenie služobného pomeru

Upravujú sa podmienky pre skončenie a zánik služobného pomeru profesionálneho vojaka. Rozširujú sa dôvody na skončenie služobného pomeru a zavádza sa inštitút obligatórneho prepustenia na vlastnú žiadosť po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Ustanovujú sa lehoty na prepustenie v dĺžke 2 až 6 mesiacov.

Podmienky prijatia do štátnej služby

Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý písomne požiadal o prijatie, dosiahol vek 18 rokov, nie je členom politickej strany alebo hnutia a má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo aj štátne občianstvo iného štátu, s ktorým je Slovenská republika viazaná medzinárodnou zmluvou. Podmienky ako bezúhonnosť a spoľahlivosť musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby.

Prijímacie konanie začína prijatím žiadosti občana o prijatie do štátnej služby a overuje splnenie podmienok. Služobný úrad môže s jeho súhlasom zaradiť občana, ktorý splní podmienky, do evidencie spôsobilých žiadateľov o prijatie do štátnej služby najdlhšie na 12 mesiacov.

Vykonávanie štátnej služby a starostlivosť o vojakov

Služobný čas profesionálneho vojaka sa upravuje tak, aby sa minimalizoval vplyv Zákonníka práce pri súčasnom dodržaní európskej legislatívy. Zavádzajú sa pojmy ako „intenzívny vojenský výcvik“ a „nepretržitý vojenský výcvik“.

Základná výmera dovolenky v rozsahu šiestich týždňov sa zvyšuje o jeden týždeň u profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe, t. j. po 17 rokoch služby. Oblasť starostlivosti o profesionálneho vojaka sa rozširuje o ustanovenia týkajúce sa špecifickej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa nová úprava foriem preventívnej rehabilitácie:

• Rekondičný pobyt (dva týždne)
• Liečebný pobyt (tri týždne)
• Aktívny odpočinok (dva týždne), spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka.

Preventívna rehabilitácia sa navrhuje poskytovať obligatórne raz ročne každému profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe, ako aj profesionálnym vojakom v dočasnej štátnej službe, ktorí vykonávajú štátnu službu za podmienok ustanovených zákonom alebo v určených funkciách.

Služobná disciplína a odmeňovanie

V oblasti služobnej disciplíny sa zavádza nový spôsob ukladania disciplinárnych opatrení formou rozkazného konania, ktoré má zjednodušiť a zrýchliť disciplinárne konanie. V rozkaznom konaní bude možné ukladať len disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania. Ak profesionálny vojak vinu neuzná alebo podá odpor, bude sa pokračovať v disciplinárnom konaní.

Systém odmeňovania nadväzuje na filozofiu doterajšieho systému, zachováva sa odmeňovanie podľa vojenských hodností a poskytovanie príplatkov k hodnostnému platu. S cieľom motivovať vojakov zotrvať v služobnom pomere čo najdlhšie sa predpokladá rozšírenie tabuľky hodnostných platov o dva platové stupne a zachovanie rastu platov vo všetkých platových stupňoch pre všetky vojenské hodnosti okrem vojakov 2. stupňa, slobodníkov a poručíkov.

Novo sa ustanovuje stabilizačný príspevok, ktorý bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac. Tento príspevok nahradí príspevok na bývanie a nevytvorí nové nároky na štátny rozpočet.

Cestovné náhrady sa preberajú z doterajšej právnej úpravy v modifikovanej podobe.

Dočasná pracovná neschopnosť a nemocenské dávky

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak je zamestnanec uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie vo forme náhrady príjmu od zamestnávateľa. Náhrada príjmu sa poskytuje počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Nárok na nemocenské:

• Vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách. Ak lekár neponúka ePN, vydá potvrdenie na päťdielnom papierovom tlačive.

Ak si osoba zmení miesto pobytu, odporúča sa zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom a novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Ošetrujúci lekár určí dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý sa môže zmeniť na základe ďalšieho vyšetrenia.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu:

• Môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času určeného na vychádzky.
• Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením.
• Ak počas kontroly nezastihne osobu na uvedenej adrese, zanechá písomné oznámenie. Osoba musí najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať Sociálnu poisťovňu a podať vysvetlenie.
• Ak pacient nepodá vysvetlenie, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.
• Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

tags: #281 #15 #zakon #docasna #praceneschopnost