Smerovanie budúcich operácií NATO a s tým spojené požiadavky na spôsobilosti predstavujú komplexnú tému, ktorá si vyžaduje dôkladnú analýzu. Pohľad menších štátov, ako je Slovenská republika, na ich úlohu v týchto operáciách môže byť rôznorodý a závisí od viacerých faktorov. Tento článok sa zameriava na podmienky a výzvy spojené s príspevkom Slovenska počas nasadenia do operácií mimo územia SR, s prihliadnutím na meniace sa bezpečnostné prostredie a obmedzené zdroje.
Účasť na operáciách NATO: Kolektívna obrana a krízový manažment
NATO sa môže v budúcnosti zapojiť do širokého spektra operácií, a to buď v rámci článku 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý sa týka kolektívnej obrany, alebo mimo neho, v rámci operácií na riešenie kríz. Celé spektrum operácií, či už podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy v rámci operácií kolektívnej obrany Aliancie (NATO Collective Defence Operation), alebo mimo článku 5 predmetnej zmluvy v rámci operácií na riešenie kríz (NATO Crisis Response Operations), do ktorých sa NATO môže v budúcnosti zapojiť, je jeden z prístupov, ktorým možno analyzovať možnú účasť menších členských štátov na pôsobení Aliancie. Národná ambícia môže byť pre rôznorodé operácie mimo článku 5 rovnaká, alebo aj diametrálne odlišná a malé krajiny môžu mať v rámci existujúcej kolektívnej úrovne ambícií NATO rozdielnu úlohu v jednotlivých typoch operácií než krajiny väčšie. Táto úloha potom môže odrážať národnú úroveň ambícií, čiže ako sa chce „malá členská krajina“ podieľať na operáciách a z nej potom vyplývajú rozdielne dopady na požiadavky na rozvoj jej vojenských či iných spôsobilostí. NATO musí mať dostatočné vojenské spôsobilosti pre realizáciu svojich cieľov v oblasti kolektívnej obrany a globálneho bezpečnostného manažmentu. Je potrebné správne definovať budúce úlohy vojenskej sily a transformovať ozbrojené sily tak, aby boli schopné ubrániť svoje teritórium a účinne pôsobiť proti novým ohrozeniam.
Trendy v globálnom bezpečnostnom prostredí
V oblasti bezpečnosti a obrany pozorujeme prechod od regionálneho riešenia otázok bezpečnosti ku globálnemu bezpečnostnému manažmentu. V oblasti bezpečnosti a obrany je to napríklad prechod od regionálneho riešenia otázok bezpečnosti ku globálnemu bezpečnostnému manažmentu, čo je sprevádzané budovaním síce relatívne malých, ale efektívne pôsobiacich, plne profesionalizovaných a digitalizovaných ozbrojených síl namiesto masívnych armád, zanechávaním hierarchických štruktúr a budovaním sieťových štruktúr. Riziko vzniku globálnych vojenských konfliktov je relatívne nízke, ale naopak, vzniká množstvo menších lokálnych a regionálnych konfliktov. Vzrastá význam ekonomickej dimenzie bezpečnosti, zvlášť energetickej bezpečnosti, a tiež ohrozenie infraštruktúry na prepravu energií a energetických surovín. Budúce bezpečnostné prostredie bude ovplyvňované komplexnosťou a dynamikou, nástupom nových technológií a prístupom k informáciám.
Budúce bezpečnostné prostredie bude viac ako doposiaľ ovplyvňované veľkou komplexnosťou a dynamikou, za čím je nutné vidieť predovšetkým nástup nových technológií a prístup k informáciám rôznej povahy stále väčšiemu okruhu ľudí. Súčasný vzájomne prepojený svet poskytuje priestor, v ktorom sila médií, ich vplyv na rôzne domáce komunity a verejnú mienku ovplyvňuje prijímanie strategických politických rozhodnutí o prebiehajúcich, ale aj o možných budúcich vojenských operáciách.
Výzvy pre moderné operácie
Konflikty, na riešení ktorých sa zúčastňuje medzinárodné spoločenstvo (OSN, NATO, EÚ, a iné organizácie medzinárodného krízového manažmentu), v poslednom období vznikali prevažne pre nás v strategicky vzdialených zemepisných oblastiach, s odlišným geografickým, sociálnym a kultúrnym prostredím, čo ale neznamená, že konflikty vznikajú len tam. Narastajúca komplexnosť operácií a odlišnosti medzi nimi predstavujú test pre ich efektívne riešenie, vrátane dostupnosti zdrojov pre budovanie potrebných spôsobilostí. V moderných konfliktoch nie je cieľom zničiť nepriateľa v tradičnej vojne, ale vytvoriť podmienky pre povojnovú rekonštrukciu krajiny, stabilný politický systém, pre návrat k stabilite krajiny, alebo regiónu a to pridáva vojenským operáciám nové výzvy. Ozbrojení protivníci sú a budú väčšinou ťažko odlíšiteľní od civilistov, pre ktorých sa snažíme vytvoriť bezpečné a stabilné prostredie. Účinnosť vojenskej sily je limitovaná a nepostačuje na riešenie súčasných ani budúcich možných komplexných krízových situácií. Novodobé požiadavky vyžadujú vypracovanie a implementáciu kvalitatívne vyššieho, komplexného prístupu vojenskej i civilnej zložky ku krízovému manažmentu.
Je zrejmé, že riziko vzniku globálnych vojenských konfliktov je relatívne nízke, ale naopak, v dôsledku neriešených ekonomických, sociálnych, národnostných, náboženských a ďalších problémov, ako aj z dôvodov, že niektoré štáty nie sú schopné zabezpečiť kontrolu nad vlastným územím, rýchlo vzniká množstvo menších lokálnych a regionálnych konfliktov. Vzrastá význam ekonomickej dimenzie bezpečnosti a zvlášť energetickej bezpečnosti. Deje sa tak v dôsledku toho, že niektoré krajiny využívajú zásoby nerastných energetických surovín ako nástroj a prostriedok politického nátlaku, pričom aktuálnym príkladom je manipulácia s dodávkami plynu z Ruska na Ukrajinu a tým aj pre ďalšie krajiny. Zvyšuje sa tiež ohrozenie infraštruktúry na prepravu energií a energetických surovín.
Vojenské spôsobilosti a modernizácia
Pri úvahách o budúcich operáciách NATO, by sme mali vychádzať predovšetkým z analýzy budúcich hrozieb, venovať sa rozboru poznatkov a skúseností z posledných operácií so snahou poučiť sa a snažiť sa predpokladať správanie jednotlivých štátov a ďalších aktérov medzinárodného významu vrátane samotnej Aliancie. Popritom je dôležité vnímať hlavné trendy globálneho spoločenského a civilizačného vývoja. NATO bude musieť transformovať svoje ozbrojené sily tak, aby bolo schopné ubrániť svoje teritórium pred akýmikoľvek priamymi vojenskými hrozbami a súčasne účinne pôsobiť proti novým ohrozeniam, ktoré sú svojím charakterom viac funkčnej ako geografickej povahy. Samotná činnosť medzinárodných vojenských zoskupení bude konfrontovaná s nepravidelnými spôsobmi boja, kde bude ťažké definovať rozdiel medzi protivníkom a civilnou osobou, pričom je možné tiež predpokladať, že v danom priestore budú pôsobiť rôzne medzinárodné vládne i mimovládne organizácie, s čím musia tie vojenské počítať a byť na to pripravené.
Pokúšame sa analyzovať možnú účasť menších členských štátov na pôsobení Aliancie. Adekvátne hľadanie odpovedí na elimináciu budúcich hrozieb a skúsenosti nadobudnuté z účasti ozbrojených síl v bojových operáciách musia byť základom pre tvorbu oprávnených požiadaviek na ich modernizáciu a mali by byť akceptované na úrovni tvorby strategických rozhodnutí štátu. Konečným dôsledkom predovšetkým pre menšie členské štáty vrátane Slovenska tak budú stále viac sa roztvárajúce nožnice medzi spektrom a kvalitou požadovaných vojenských spôsobilostí a klesajúcimi možnosťami ich aj získať na národnej úrovni. Krajiny tak budú nútené stále častejšie pristupovať k voľbe rozsahu svojej participácie a prehodnocovaniu svojich ambícií. A to všetko v prostredí, keď vstupný prah pre kvalitatívnu úroveň jednotlivých spôsobilostí sa bude neustále zvyšovať.
Finančné obmedzenia a participácia
Narastajúce požiadavky na vojenské spôsobilosti a obmedzené zdroje na ich získavanie a udržiavanie sú mnohými malými štátmi riešené snahou využiť pomoc zo strany silných štátov a členstvom v medzinárodných štruktúrach, pričom sa hlavne zdôrazňuje kolektívna obrana v rámci NATO. Nedostatočne sa pri tom uplatňoval čl. Ak v prístupovom procese do NATO boli na úrovni najvyššieho zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky uznesením garantované 2 % výdavkov na obranu z HDP, tak postupne v období posledných desiatich rokov výška obranných výdavkov klesala na úroveň súčasných 1,00 %, pričom predikcia vývoja v tejto oblasti vôbec nie je optimistická. (Od vzniku SR 1993 až po rok 2003, bolo vyčleňovaných na obranu 1,8 až 1,9 % z HDP, t.j. viac ako po vstupe do NATO). Realita, kedy v rámci NATO je oveľa viac štátov, ktorí nevyčleňujú odporúčané 2 % z HDP na obranu, než tých, ktorí si túto povinnosť plnia, by nemala byť zneužívaná pre ospravedlnenie zanedbávania modernizácie vlastných ozbrojených síl. Navyše, ak aj mnohé krajiny, ktoré 2 % nevyčleňujú, tak postupne modernizovali svoje ozbrojené sily. Príkladom môže byť Česká republika, kde majú napr. Situácia slovenských ozbrojených síl je aj podľa posledných oficiálnych hodnotení veľmi zložitá a bez stabilných financií, ktoré by sa mali postupne navršovať, budú mnohé spôsobilosti a oblasti neudržateľné.
Efektívne využívanie financií a medzinárodná spolupráca
Na druhej strane by sme mali byť pozorní pri prezbrojovaní a dbať na to, aby všetko to, čo sa do ozbrojených síl dodáva, bolo aj efektívne využívané. Príkladom toho sú úvahy o prezbrojení lietadiel MiG-29. Obstaranie nových lietadiel by vždy malo byť s súlade aj s ambíciou ich účasti v medzinárodných operáciách a to sa týka aj ďalších finančne nákladných systémov. Inými slovami, keď už obstaráme „super“ techniku, tak je dôležité, aby sme mali aj na jej prevádzku a použitie v medzinárodných operáciách. Technika by sa nemala obstarávať tzv. Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na efektívne využívanie financií sú aj neprimerané požiadavky, alebo požiadavky ozbrojených síl často vytvárané pod tlakom obranného priemyslu a politikov v nepomere vo vzťahu kvality, financií a adekvátnosti k úlohám.
Presadzovanie individuálnych záujmov vojenského priemyslu nad politicky deklarovanými záujmami je tiež jedným z dôvodom, prečo sa nedarí rozvinúť výrazne širšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti vojenského priemyslu s cieľom efektívne využiť stále menšie finančné zdroje pri tvorbe požadovaných spôsobilostí armád pre ich budúce použitie. Ukazuje sa, že bude veľmi ťažké udržať vyváženosť medzi súčasnými a budúcimi úlohami, spôsobilosťami (interoperabilita a kompatibilita) a finančnými prostriedkami. Je nepochybné, že pri zaobstarávaní potrebného, technologicky vyspelého hardvéru pre malé ozbrojené sily trpí efektivita malými objemami objednávok. Využívanie iniciatív v rámci Smart Defence a Pooling & Sharing a ďalších mnohonárodných a dvojstranných projektov sa preto javí ako rozumný prístup k zvýšeniu spôsobilostí ozbrojených síl a šetreniu zdrojov.
Personál a jeho príprava
Aby personál bol schopný účinne pôsobiť v súčasnom a budúcom bezpečnostnom prostredí a efektívne využívať bojové prostriedky, techniku a materiál v mnohonárodnom spoločnom pôsobení v operáciách, budú musieť byť zásadným spôsobom prehodnotené mechanizmy a spôsoby jeho získavania, výchovy, prípravy, ako aj udržiavania. Tradičné kvality personálu ako vlastenectvo, profesionalita, morálne vlastnosti a hodnotová integrita budú musieť byť zásadným spôsobom doplnené o schopnosť „mentálnej“ a operačnej interoperability pre plnenie úloh v spoločných mnohonárodných operáciách.
Národné záujmy a personálny manažment
Na druhej strane, každá krajina má svoje záujmy, a preto k budúcim operáciám, aj na základe skúsenosti zo samotného členstva v Aliancii, určite bude patriť aj citlivé presadzovanie svojich národných záujmov, k čomu sa budú využívať diplomatické, informačné, ekonomické, vojenské a iné nástroje. Snahou každého malého štátu by malo byť ich presadzovanie s využitím kvalitne pripraveného personálu a to je a zároveň bude najsilnejšia kontribúcia a zároveň konkurencia v rámci NATO. Podmienky k tomu začal formovať už v počiatku svojho mandátu dosluhujúci GT NATO Rasmussen, keď navrhol, že vyslanie a rotácie v medzinárodných pozíciách by mali byť založené predovšetkým na výbere kvality bez ohľadu na národnosť. V rámci NATO bude vhodné napĺňať tieto pozície ľuďmi, ktorí sú kompetentní, a nie je dôležité bazírovať na národnostnom zastúpení, ale vidieť funkčnosť Aliancie ako celku. Skutočnou výzvou sa stáva, aby bol prijatý premyslený systém personálneho manažmentu prostredníctvom ktorého bude možné motivovať personál aj na plnenie úloh doma. Podľa neho bude personál vyberaný, vysielaný a vhodne rotovaný v medzinárodných štruktúrach tak, aby takto získané skúsenosti, informácie a vzťahy boli prínosné tak pre prijímajúcu ako aj pre vysielajúcu organizáciu. Mal by byť eliminovaný fakt s ktorým sme konfrontovaní dnes, kedy každá pozícia „vonku“ je pre personál hlavne finančne veľmi lukratívna. To je hlavný dôvod, prečo už dlhšiu dobu hovoríme o akomsi syndróme väčšiny tých, ktorí pôsobili v zahraničí a po návrate domov, že nenachádzajú pokoj v duši a v istej motivácií pre službu ich drží často len vidina ďalšieho možného vyslania do zahraničia.
TK Generálneho tajomníka NATO Marka Rutte Téma: Výročná správa o činnosti Aliancie za rok 2025
Mobilizačná problematika a systém prípravy personálu
Veľmi dôležitou oblasťou, ktorej sa nevenuje primeraná pozornosť, je mobilizačná problematika a vojnové doplňovanie personálu. K dôvodom patrí postupný odchod skúsených ľudí, ktorí túto problematiku takpovediac zažili na vlastnej koži, nedostatok informácií o tom, ako tieto otázky riešia iné armády, riešenie dennodenných problémov, ktoré vzhľadom na aktuálnosť ako keby zatlačili túto oblasť do ústrania, riešenie tzv. Ukazuje sa, že problém nastáva aj v oblasti skladby personálu na rôznych stupňoch riadenia. Známa postupnosť „učeň - tovariš - majster“ akoby prestala byť zaujímavá a personál, ktorý sa vezie na vlnách meniaceho sa vplyvu politických elít (napr. na Ministerstve obrany SR sa za dvadsaťročnú existenciu samostatnej Slovenskej republiky doposiaľ vystriedalo vo funkcií ministrov obrán 14 osôb), nezabezpečuje potrebnú kontinuitu, ktorá je dôležitá z hľadiska efektívneho využívania stále menších finančných zdrojov pri realizácií požiadaviek ozbrojených síl. Rovnako tak sa ukazuje, že bude potrebné vytvoriť systém prípravy personálu na úrovni politiky...
