Spájať teóriu s praxou by malo byť neoddeliteľnou úlohou každej školy. Nie vždy je to však dokonale možné.
Význam prepojenia teórie a praxe vo vzdelávaní
Vyspelejšie krajiny sveta už pred desaťročiami pochopili, že absolventi, ktorí dokonalo ovládajú teoretické znalosti, ale nedokážu ich uplatniť v zamestnaní, sú obeťami efektívneho fungovania školstva. Prepojenie štúdia s praxou sa tak stalo hlavným cieľom, ktorého výsledkom bola významná podpora kvalitných študentov pri získavaní praktických zručností. Cieľ bol dosiahnutý.
Potreba zvýšeného dôrazu na prax počas štúdia sa tak stala v posledných rokoch mantrou každej reformy vysokého školstva. Napriek tomu sa ešte v polovici roku 2013 v prieskumoch mediálnych agentúr zverejnených na ich webových stránkach medzi študentmi vyskytovali naozaj zarážajúce čísla. Podľa nich totiž až pätina z nich vôbec neprišla na vysokej škole do kontaktu s praxou a ich štúdium má viac teoretický charakter. Čo je ešte horšie, až dve tretiny študentov nepovažujú prax v škole za dostatočnú.
Tento úspech bol však klamlivý. Dokonca niekedy až na úkor teoretických znalostí, ktoré boli v niektorých prípadoch zatlačené natoľko do úzadia, že dosahovali len základnú úroveň vedomostí. To bola voda na mlyn pre slovenské školstvo, ktoré v medzinárodných porovnaniach dosahovalo výborné výsledky z teoretického ovládania rozličných oborov.
Študentská prax má vo vysokoškolskom štúdiu nezastupiteľné miesto. Prax popri vysokej škole je veľmi dôležitá vec, ktorá pripraví študentov na život po škole.
Formy prepojenia teórie s praxou
Školy, ktorých učebné a študijné odbory to umožňujú sa zapájajú do duálneho vzdelávania (najmä technické smery). V prípade bilingválneho štúdia sa žiaci zúčastňujú odborných exkurzií v rôznych výrobných, obchodných či finančných podnikoch. V 4. ročníku si zakladajú vlastnú študentskú spoločnosť, ktorá simuluje prácu v akciovej spoločnosti. Okrem učiteľa majú tútora z hospodárskej praxe. Z hľadiska cudzích jazykov pravidelne navštevujeme divadelné predstavenia v anglickom jazyku. V 4. a 5. ročníku sa zúčastňujú povinnej praxe vo vybraných organizáciách súkromného (rôzne firmy) alebo verejného sektora (úrady).
Žiaci 3-ročných odborov majú odborný výcvik, ktorý je rozdelený do 2 fáz. Prvá fáza sa uskutočňuje v 1. ročníku, kde odborné zručnosti nadobúdajú na úseku odborného výcviku (cvičná kuchyňa, cvičná jedáleň a cvičný kadernícky salón) v školských priestoroch. V ďalších ročníkoch prebieha odborný výcvik mimo školy, v reštauračných zariadeniach a kaderníckych salónoch.
Vnímanie prínosov praxe študentmi
Z výsledkov online dotazníkového prieskumu To dá rozum vyplynulo, že polovica respondentov z radov študentov a študentiek na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia už absolvovala prax. Ďalšia pätina (21,1 %) v prieskume indikovala, že ju absolvuje až v neskorších fázach štúdia. Skúsenosť s praxou ovplyvňovala ich vnímanie kvality štúdia. Tí, ktorí už prax absolvovali, označovali častejšie ako študenti bez praxe, že štúdium na vysokej škole ich rozvíja v takých oblastiach ako prezentačné schopnosti (46,9 % vs. 37,6 % respondentov), schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory (41,3 % vs. 37,3 %) či pracovať v skupine (35,3 % vs. 29,1 %).
„Prax v spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou strojových súčiastok, som si doslova vydupal sám,“ začína svoje rozprávanie Stanislav zo Žilinskej univerzity. Hoci prvé kroky Stanislava viedli podľa jeho vlastných slov na fakultu, zistil, že jeho možnosti sú obmedzené, a preto sa po praxi začal aktívne obzerať on sám.
Pri otázke, či mu prax dala skutočne viac zručností ako teoretické štúdium zaujíma Stanislav jednoznačný názor: „Každý, kto tvrdí, že prax nie je až tak dôležitá, sa neskutočne mýli. V mojom prípade by som však neupriamil pozornosť ani tak na konkrétne technické problémy, ktoré pomáham počas praxe riešiť, ako skôr na nabehnutie na pracovné návyky. Práca v tíme, sústredenie sa na fázy projektu, harmonogram riešenia úloh… také praktické veci, ku ktorým nemá človek ako inak „privoňať“.“
Podobný názor zastáva aj Roman z trnavskej Materiálovotechnologickej fakulty STU. Študuje na Katedre zvárania a zlievarenstva a našiel si prax v spoločnosti zaoberajúcej sa práve predmetom jeho štúdia. Takisto potvrdzuje, že skôr ako využívanie teoretických poznatkov je pre študenta zaujímavejší praktický náhľad na fungovanie firmy počas jej bežného dňa. „So skúsenými zamestnancami častokrát preberáme naozaj netypické veci. Oblasť zvárania je veľmi pestrá a nie je v nej núdza o netradičné riešenia technických problémov. Prostredníctvom profesionálov sa neraz dozviem veci, ktoré by som sa v škole nikdy nenaučil.“
Netradičný názor prezentuje Petra z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. S jej zameraním na cestovný ruch sa počas štúdia dostala cez známych na marketingové oddelenie menšieho lyžiarskeho strediska. „Prvým šokom pre mňa bolo, že vo svojej práci som takmer nepoužila svoje teoretické vedomosti. Cestu k riešeniam úloh zamestnávateľa som musela nájsť na základe vlastných úvah a v spolupráci - s internetom. Bude to znieť trochu zvláštne, ale počas troch mesiacov som sa naučila predovšetkým jedno - všetko je na webe, nie v poznámkach,“ hovorí s istým zveličením Petra. Teoretické vedomosti dávajú podľa nej človeku najmä akýsi odborný pohľad, keď vyjde zo školy a kompetenciu pracovať v určitom obore.
Ako jeden z mála si školskú teóriu pochvaľuje Kamil z Technickej univerzity v Košiciach. „Praxovať som začal už na konci 2. ročníka. Hneď po nástupe do školy mi bolo jasné, že svoje šance na trhu práce zvýšim jedine zapracovaním sa v mojom odbore. Začiatky boli ťažké, ale v súčasnosti už dokážem veľmi efektívne prenášať aj teoretické poznatky zo školy do praxe. To je pre mňa aj najväčšou devízou praxovania - prepojeniu teoretických vecí s reálnymi problémami sa človek musí naučiť, nejde to samé od seba.“
Zhruba 20 praxujúcich študentov nám vo vlastných dotazníkoch potvrdila, že najväčším prínosom praxe pre nich nebola ani tak aplikácia teoretických poznatkov do reality pracovného života, ako skôr nahliadnutie do chodu spoločností, ich pracovných postupov a pravidiel. Práve týmto nazretím získali reálnu predstavu o tom, čo sa bude od nich po nástupe do zamestnania očakávať a na čo sa musia počas štúdia sústrediť. Väčšina študentov potrebu teoretických vedomostí neznižuje, avšak práve reálne fungovanie ich potenciálnych zamestnávateľov je pre nich omnoho dôležitejšie.
Rozdiely vo vnímaní povinnej a nepovinnej praxe
Analýza kvantitatívnych dát To dá rozum ukázala rozdiely v hodnotení prínosov povinnej a nepovinnej praxe študentmi a študentkami zapojenými do dotazníkového prieskumu. Povinnú prax absolvovali štyri pätiny (82,4 %) respondentov, ktorí už absolvovali nejaký typ praxe počas štúdia. Zvyšná pätina (17,6 %) absolvovala prax aj v prípade, že nebola povinnou súčasťou ich štúdia. Pod povinnou praxou sa rozumie odborná prax, ktorú študenti počas štúdia absolvujú ako jednu z podmienok ukončenia štúdia. Nepovinnú prax si študenti môžu pri rozvrhnutí svojho učebného plánu navoliť dobrovoľne, jej absolvovanie ako súčasť štúdia sa však nevyžaduje.
Respondenti prieskumu, ktorí absolvovali nepovinnú prax vnímali jej prínosy viac ako ich kolegovia, ktorí prax absolvovali ako povinnú súčasť štúdia. Najväčšie rozdiely sa ukázali v nasledujúcich položkách: zníženie obavy zo vstupu na trh práce, ponuka ďalšej spolupráce, nové kontakty, získanie všeobecných pracovných návykov a všeobecné zručnosti.
Výrazné rozdiely vo vnímaní toho, čo študentom priniesla prax medzi tými, ktorí ju mali ako povinnú súčasť štúdia a tými, ktorí ju absolvovali aj keď nebola povinná, môžu mať viacero vysvetlení. Jedným z nich je, že častejšie označovanie prínosov praxe zo strany respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax, môže byť dôsledkom ich väčšej aktivity a motivovanosti zúčastniť sa praxe, napriek tomu, že od nich nebola vyžadovaná. Ďalšie z vysvetlení však môže tkvieť v nedôslednom vyhodnocovaní povinnej praxe. Vyjadrenia študentov a študentiek počas skupinových rozhovorov poukazovali, že na to, aby bola prax uznaná stačí mnohokrát iba potvrdenie o jej absolvovaní. V prípade, že študent nemá motiváciu absolvovať prax a chce si uľahčiť cestu, potvrdenie o jej absolvovaní si dokáže vybaviť aj bez toho, aby reálne prebehla. O praxi “typ pečiatka”, ako ju nazval jeden z účastníkov skupinových rozhovorov, hovorili viacerí študenti a študentky: “Pri tej praxi, nebudem vám klamať…[…] ich iba tá pečiatka zaujíma. Nič iné.”
Prínosy kvalitnej praxe
Kvalitná prax v rámci štúdia môže študentom a študentkám priniesť viacero výhod. Odhliadnuc od toho, či išlo o povinnú alebo nepovinnú prax, medzi často spomínanými prínosmi praxe počas individuálnych a skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi a VŠ učiteľmi patrila možnosť získať ponuku na ďalšiu spoluprácu s poskytovateľom praxe. Túto možnosť v dotazníkovom prieskume To dá rozum označila pätina všetkých respondentov, no až viac ako dve pätiny respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax.
Okrem potenciálnych pracovných príležitostí študentom absolvovanie praxe podľa jedného z interviewovaných prodekanov pomáha získať tiež lepší rozhľad o tom, ako veci fungujú v praxi a čo všetko z toho, čo sa počas štúdia na VŠ naučili, dokážu pri výkone práce aj použiť. “Možnosť tej stáže im veľmi pomôže a veľmi sa im to páči. Máme študentov, ktorí sa aj zamestnali tam, kde stážovali. A potom zase majú možnosť zistiť, ako to beží v tej realite. Lebo pri tých pohovoroch, samozrejme, to je všetko také ideálne, ale ten človek musí zapadnúť do reálneho kolektívu. Zistia aj aká je miera tých platov a také veci. Lepšie pochopenie teórie a rozvoj osobnosti.
Pre dve pätiny vysokoškolákov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, absolvovanie praxe znamenalo lepšie pochopenie teoretických vedomostí. Z vyjadrení zamestnávateľov v rámci individuálnych rozhovorov vyplynulo, že prax, podľa ich názoru, študentom dáva cenné skúsenosti a pomáha rozvíjať ich osobnosť. Jeden zo špecialistov na ľudské zdroje pomenoval rozdiely medzi študentmi s praktickou skúsenosťou a bez praxe nasledovne: “Tam už vidno u toho človeka, že je praktickejší, inak reaguje, inak sa s ním rozpráva o veciach, napríklad o tom, čo bude robiť. Úplne inak to chápe, ako človek, ktorý má len teoretické skúsenosti a nedokáže si ešte úplne predstaviť, ako to funguje v praxi. Takže určite tie nejaké návyky. Potom aj nejaké sociálne zručnosti, určite sú odlišné, hej? Komunikácia, prezentácia a tak ďalej sú iné, ako u človeka, ktorý v podstate len sedí v škole a študuje.”
Pozitívny dopad praxe na rozvoj generických zručností vnímala aj časť vysokoškolákov zapojených do dotazníkového prieskumu. Podľa vyjadrení učiteľov a študentov v skupinových rozhovoroch by prax počas štúdia mala byť príležitosťou pre študentov oboznámiť sa s aktuálnymi trendmi a potrebami praxe a odskúšať si praktické zručnosti v bezpečnom prostredí. Túto možnosť prax poskytla takmer polovici študentov zapojených do dotazníkového prieskumu.
Zároveň, ak výučba, ktorá prebieha v prostredí VŠ nie je prepájaná s praxou, absolvovanie odbornej praxe môže byť jednou z mála možností ako sa študenti môžu presvedčiť o tom, či je práca v odbore, ktorý študujú skutočne to, čo chcú, resp. čo ich bude baviť. Ujasniť si, čo chcú v pracovnom živote robiť prax podľa odpovedí z dotazníka pomohla viac ako tretine študentov. U mierne väčšieho podielu respondentov viedla tiež k poznaniu vlastných kvalít a nedostatkov. Spoločne s prípadnou ponukou na budúcu spoluprácu môžu aj tieto aspekty praxe prispievať k znižovaniu obáv študentov zo vstupu na trh práce.
Faktory ovplyvňujúce negatívne vnímanie praxe
Študenti vnímajú negatívne, pokiaľ nie sú na prax dostatočne vopred pripravení, pokiaľ pred a počas praxe nemajú podporu vyučujúcich a tiež, ak po praxi nedochádza k reflexii. Nepríjemný pocit z praxe si práve kvôli slabej didaktickej príprave odniesla účastníčka jedného zo skupinových rozhovorov študujúca učiteľstvo. Prax ukázala, že štúdium ju na povolanie učiteľky nepripravuje dostatočne.
„Čo mi chýba alebo čo by som prijala od školy, tak možno takú väčšiu pripravenosť na prax. Napríklad, teraz nás poslali učiť po tom, ako sme mali jeden semester didaktiky a to bola iba všeobecná didaktika, to nebola odborová. A prišli sme do tej školy a teraz všetci v očakávaní, nejaké nové metódy, však vy ste z univerzity, tam sa to učíte. Tak hovoríme, no, ale až tak veľa sme toho nemali.“
Na nedostatočnú reflexiu priebehu a prínosov praxe s niekým z pedagogického zboru po jej absolvovaní poukázal ďalší zo študentov: “Zodpovedný človek z tej organizácie [v ktorej študent absolvoval prax - pozn. autora] potom komunikuje so šéfom katedry, napíše, že som tam bol a nejaký krátky odstavec, že ako bol spokojný. Študent, čo tam praxoval, si môže vypýtať nejaké odporúčacie listy. Napríklad do ďalšieho zamestnania, že bol som tam a takto boli so mnou spokojní. Ale že by som diskutoval s nejakým študijným poradcom o tom, že čo som sa tam naučil alebo čo mi to dalo, to nie.”
Jedným z problémov, ktorý limituje možnosti učiteľov realizovať dôslednejšiu prípravu obsahového zamerania praxe, ako aj jej vyhodnocovania so študentmi, je množstvo iných úloh spojených s administratívou a vedeckou činnosťou, ktoré musia v rámci pozície vysokoškolského učiteľa spĺňať. Zároveň za kvalitné vedenie študentov nie sú špeciálne odmeňovaní.
Školy ako motory rozvoja
V poslednom období sa však situácia otáča smerom k lepšiemu. Mnoho renomovaných spoločností začína cielene ponúkať možnosti dlhodobých aj krátkodobých stáží pre vysokoškolákov. Paradoxne ich k tomu prinútil práve nedostatok naozaj kvalitných absolventov, ktorí by bez väčších zásahov dokázali nastúpiť na potrebnú pozíciu.
Byť akýmsi prostredníkom medzi vysokými školami a spoločnosťami je úlohou národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý je spolufinancovaný v rámci Operačného programu Vzdelávanie zo zdrojov EÚ v celkovej výške viac než 17 miliónov eur. Cieľom tohto projektu je prispôsobovať vysokoškolské vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce a posilniť systémové prepojenie vysokých škôl s podnikovou sférou tak, aby absolventi vysokých škôl mohli nadobudnuté kompetencie okamžite využiť v podnikovej praxi.
V prvom polroku 2014 sa takto vo firmách umiestnilo takmer 70 študentov, ktorí majú možnosť nadobúdať praktické skúsenosti vo viacerých renomovaných podnikoch. Národný projekt sa teraz dostáva do ďalšej etapy. V nej 20 najlepších študentov 2. alebo 3. stupňa vysokoškolského štúdia, ktorí absolvujú úspešne prax na Slovensku s podporou národného projektu v trvaní minimálne 96 hodín, môžu získať pobyt na vybraných zahraničných pracoviskách.
Ako hovorí hlavná odborná garantka projektu Helga Jančovičová: „Pri výbere študentov budeme klásť dôraz na pozitívne hodnotenie lektorov v podniku, kde boli študenti na praxi, ale aj pedagógov z vysokej školy. Zvládnuť prácu a zároveň štúdium môže byť veľkou záťažou, keďže tým trpia aj voľnočasové aktivity. S mimopracovným štúdiom však môžete svoje nové poznatky uplatniť priamo v praxi a preukázať vytrvalosť.
ZÍSKAJ PRAX UŽ POČAS ŠTÚDIA!
Štúdium popri zamestnaní a vyššie odborné štúdium
Získavanie nových vedomostí nie je zaujímavé len pre zamestnancov, ktorí vo svete práce len začínajú a chcú zároveň študovať, ale aj pre tých, ktorí už pracujú dlho. Mimopracovné štúdium je preto zaujímavé aj po niekoľkých rokoch praxe, ak sa chcete ďalej vzdelávať a získavať nové poznatky vo svojom odbore. Chcete vedieť viac? Štúdium prispôsobené pracujúcim ľuďom je len prvou výhodou štúdia popri zamestnaní. Odborné vzdelávanie v tejto forme zamestnávatelia dobre prijímajú.
Vo všeobecnosti získate nové vedomosti a odbornosť, čo vám dáva výhodu v profesionálnom svete. Navyše to, čo ste sa teoreticky naučili, môžete hneď v práci pretaviť do praxe. Štúdium popri zamestnaní ponúka možnosť pokračovať vo vzdelávaní bez toho, aby ste úplne zmenili svoj doterajší životný štýl. Okrem rozširovania vlastnej siete o spolužiakov a lektorov, ktorí sú odborníkmi vo svojom odbore, je výhodou externého štúdia manažment voľného času a samostatné navrhovanie fáz učenia, ktoré môže byť aj nevýhodou z dôvodu potreby vysokého stupňa disciplíny a organizácie. Takýmto priebehom štúdia však trpí predovšetkým voľný čas, keďže voľný čas slúži na dochádzku do štúdia, plnenie úloh a učenie sa.
Existuje niekoľko spôsobov, ako skĺbiť prácu a štúdium. Klasicky je v štúdiu popri zamestnaní veľa učenia na diaľku, ale stále sú tam prezenčné stretnutia v pravidelných intervaloch, kde treba ísť osobne na vysokú školu. Alternatívou k tomu by bolo dištančné vzdelávanie, kde sa učíte z domu pri samoštúdiu. Flexibilita je tu ešte vyššia ako pri štúdiu popri zamestnaní, ale vyžaduje si ešte viac organizácie, disciplíny a časového manažmentu.
Je tu aj možnosť duálneho štúdia, ktoré spája prax a teóriu. Teoretické a praktické fázy - napríklad vo forme stáží alebo odbornej prípravy - sa striedajú a sú zastúpené rovnomerne. Pri štúdiu popri zamestnaní sa môžete venovať aj dennému zamestnaniu - nie je to však vhodné. Viac ako 30 hodín týždenne sa vám môže rýchlo stať osudnými pre vaše štúdium, pretože čím viac hodín odpracujete, tým menej voľného času budete mať na štúdium. Skĺbenie práce a štúdia zahŕňa veľkú dávku stresu, čím trpí voľný čas a súkromný život.
V oblasti dizajnu a umenia neposkytuje tento typ vzdelania mnoho škôl, v Bratislave je jednou z mála Škola dizajnu - Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču. Forma vyššieho odborného štúdia nie je všetkým úplne známa, jej perspektíva je však obrovská. Dôraz sa kladie na praktickú prípravu a spoluprácu s aktérmi kreatívneho priemyslu už počas štúdia. Trojročné vyššie odborné štúdium je určené pre absolventky a absolventov akýchkoľvek stredných škôl s maturitou. Vzdelávanie na Škole dizajnu pod vedením pedagogického kolektívu so skúsenosťami z praxe z jednotlivých odborov zahŕňa praktické cvičenia, teoretické vyučovanie, konzultácie, exkurzie, prednášky externých odborníkov a odborníčok z oblasti umenia, dizajnu, kultúry, biznisu, médií, reklamy a kreatívneho priemyslu, pričom dôraz sa kladie na praktickú prípravu.
Na Škole dizajnu môžu študenti a študentky získať vyššie odborné vzdelanie a titul DiS. - diplomovaný špecialista v odboroch: Animovaná tvorba a vývoj hier, Fotografia a multimédiá, Textilný dizajn a Grafika vizuálnych komunikácií. Odbor Fotografia kladie hlavný dôraz na individuálnu fotografickú tvorbu a osvojenie si všetkých fotografických techník a zručností, s prekročením hraníc smerom k multimediálnym procesom. Absolventky a absolventi sa môžu uplatniť vo fotografických ateliéroch, grafických a reklamných agentúrach, v audiovizuálnych médiách, filmových štúdiách a televíziách, či v akejkoľvek inej oblasti vizuálnej komunikácie. V odbore Grafika vizuálnych komunikácií sa výučba zameriava na prípravu študentov a študentiek na prax v najmä oblasti grafického dizajnu a príbuzných disciplín. Grafický dizajn je súčasťou prostredia, v ktorom sa každodenne pohybujeme - od exteriéru a vizuálneho smogu v ňom, po mobilné aplikácie a webové rozhrania. svoju PC hru v roku 2024 ocenenie za 2. vytvorenú na podujatí GAME JAM+.
Študenti a študentky odboru Animovaná tvorba so zameraním na vývoj hier získavajú počas štúdia široký prehľad v dynamickom svete súčasnej informačnej spoločnosti. Ich štúdium sa zameriava predovšetkým na herný priemysel a na tvorbu audiovizuálnych a multimediálnych príbehov. Zdokonaľujú svoje výtvarné schopnosti a techniky, s dôrazom na tvorbu obrazu a jeho význam v kontexte herného dizajnu. Absolventi a absolventky odboru Textilný dizajn si nachádzajú uplatnenie najmä ako profesionáli v navrhovaní a zhotovovaní módnych kolekcií, textilných dezénov, doplnkov a aplikácií, dokážu založiť a viesť vlastnú firemnú značku, riadiť firmu a podnikať v odbore.
Prijímačky na vyššie odborné štúdium na Škole dizajnu v Bratislave budú 12. júna a 20. augusta 2024. Ateliéry a študentskú tvorbu z vyššieho odborného štúdia na Panenskej 28 môžu uchádzači a uchádzačky spoznať počas dňa otvorených dverí 30. mája.
Výber vysokej školy a jej kritériá
Výber vysokej školy je jedno z najdôležitejších rozhodnutí po maturite. Podľa čoho si vybrať vysokú školu tak, aby ti vyhovovala nielen názvom, ale aj obsahom, prostredím a budúcim uplatnením? Kritériá výberu vysokej školy by nemali byť založené len na prestíži či odporúčaniach okolia. Pri rozhodovaní podľa čoho si vybrať VŠ zohráva lokalita zásadnú úlohu. Veľké univerzitné mestá, ako je napríklad Bratislava, ponúkajú širšie možnosti uplatnenia počas štúdia aj po ňom. Menšie mestá zas môžu priniesť pokojnejšie prostredie a individuálnejší prístup.
Rozdiel medzi školami môže byť výrazný. Niektoré kladú dôraz najmä na teóriu, iné systematicky prepájajú štúdium s praxou. Niektoré odbory majú jasnú profesijnú dráhu, iné sú širšie a ponúkajú viac možností. Niektoré školy sú známe vysokou náročnosťou, iné väčšou flexibilitou. Rebríčky a odporúčania sú užitočné, no najdôležitejšie je, aby škola zodpovedala tvojim cieľom. Neexistuje univerzálne najlepšia vysoká škola.
Platené verzus štátne vysoké školy
Stav verejného školstva, vysokoškolské nevynímajúc, je pomerne žalostný. Takmer všade chýbajú peniaze, a preto je nové vybavenie a pomôcky niečo, o čom drvivá väčšina verejných vysokých škôl (česť výnimkám) môže len snívať. A ich študenti tiež. To všetko sa logicky odráža aj na samotnom štúdiu a jeho kvalite. Možnosť adekvátne ohodnotiť vyučujúcich, neraz špičky vo svojom odbore, je akiste tiež zárukou kvality. A to si zväčša na Slovensku dovolia len súkromné vysoké, ktoré na to aj vďaka vyberaným poplatkom od študentov, majú. Vôbec sa preto nemôžeme čudovať, že tí najlepší profesori a lektori z celého sveta idú tam, kde ich ocenia.
Obrovskou výhodou súkromných vysokých škôl je aj to, že im osnovy nediktuje štát, a tak môžu s nimi narábať voľnejšie a kreatívnejšie. To, čo nie je zadarmo a stojí nás námahu a financie, si akosi prirodzene viac ceníme. Pristupujeme k tomu zodpovednejšie. Tak je to i so štúdiom, ktoré je spoplatnené. Neulievame sa, poctivo chodíme na prednášky aj semináre, na skúšky sa učíme toľko, koľko je treba... Nech tá investícia do kvalitného štúdia nevyjde nazmar.
Odborná prax ako investícia do budúcnosti
Prax môže mať viaceré pozitívne dopady, jej prínosy však nie sú automatické. Skúsenosti študentov a študentiek sú rôzne. Prax prináša viac, ak je dobrovoľná, zmysluplná, dobre pripravená a jej náplň a priebeh následne po jej ukončení aj dôkladne reflektované. Takáto prax môže potom okrem skvalitnenia štúdia a prípravy na prácu pomôcť aj k celkovému osobnostnému zreniu absolventov, a to najmä v oblasti sebapoznávania a tvorby životných cieľov.
Pre študentov je dôležité aktívne sa zaujímať o možnosti praxe, vyberať si tie, ktoré sú v súlade s ich záujmami a očakávaniami, a aktívne sa zapájať do procesu učenia sa počas praxe. Pre vysoké školy je kľúčové zabezpečiť kvalitnú prípravu študentov na prax, poskytovať im podporu počas praxe a zabezpečiť dôkladnú reflexiu po jej ukončení.
Nutnosť viac prepojiť teoretické vzdelávanie s praxou sa na Slovensku skloňuje už roky, systém vzdelávania sa však prispôsobuje veľmi pomaly a nedostatočne. „Žiaľ, musím povedať, že mnohé školy produkujú absolventov s nedostatočnou úrovňou vzdelania. Vnímame klesajúci trend kvality na stredných aj vysokých školách. Smutné je, že vzdelávací systém nezohľadňuje požiadavky trhu práce a kvalita samotného vzdelávania je nízka. Štúdium je orientované na získavanie teoretických poznatkov, absolventom chýbajú komunikačné a realizačné zručnosti,“ hovorí HR riaditeľka RNDr. Valéria Kormanová.
Aby po skončení školy nemusel absolvent bojovať s nedostatkom praxe, skupina PPA CONTROLL, a. s., vo svojich dcérskych spoločnostiach ponúka možnosť praxe pre stredoškolákov a platenej praxe pre vysokoškolákov. „Ak sú osobné hodnoty a kariérne ciele študenta v súlade s hodnotami a cieľmi našej spoločnosti, môže sa stať súčasťou niektorého z našich tímov. Z tých úspešných a pracovitých sa po ukončení štúdia stávajú naši kolegovia,“ potvrdzuje V. Kormanová.
„Odborná prax pomáha študentom lepšie pochopiť predmet štúdia a zároveň si overiť teoretické vedomosti a pripraviť sa lepšie na vstup na trh práce. U nás majú študenti jedinečnú možnosť pripraviť sa na prácu na výnimočných projektoch v zahraničí, príležitosť zdokonaliť si jazykové kompetencie a v niektorých prípadoch získať medzinárodné osvedčenia,“ menuje benefity praxe v PPA CONTROLL, a. s.
„Všeobecnosti je elektrotechnický odbor na trhu dlhodobo veľmi žiadaný. Nestačí však iba študovať, ak je to možné, treba si pestovať aj pracovné návyky a získavať cenné pracovné skúsenosti popri škole, pretože väčšina zamestnávateľov uprednostní kandidáta s praxou,“ odporúča špecialistka na ľudské zdroje a dodáva, „v elektrotechnickom priemysle bude vždy dostatok práce a pracovných príležitostí, je malá pravdepodobnosť, že absolventi zostanú na úrade práce.