Príspevok na stravu od štátu a jeho účtovanie na Slovensku

Základnou právnou normou upravujúcou stravovanie zamestnancov je Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení n.).

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy, a to buď priamo na pracoviskách, alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na agentúru dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Zamestnávateľ nemusí zabezpečovať stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, pokiaľ na svojom pravidelnom pracovisku neodpracovali viac ako štyri hodiny. Rovnako nemusí plniť túto povinnosť voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie predovšetkým poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Možnosti sú nasledovné:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby) alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Výška príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení n. p. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok je maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Aktuálne sumy stravného (od 1. 4. 2025)

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z. o sumách stravného sa od 1. 4. 2025 sumy stravného menia. Suma stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín je 8,80 eura.Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie v zmysle Zákonníka práce je 55 % z 8,80 eura, tzn. 4,84 eura.Minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 75 % z 8,80 eura, čo je 6,60 eura.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie minimálne 55 % ceny jedla, t. j. 55 % zo 6,60 eura, čo je 3,63 eura.

Tabuľka: Prehľad súm stravného (od 1. 4. 2025)

Výška finančného príspevku na stravovanie

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Okrem vyššie uvedenej sumy môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení n. p.

Finančný príspevok na stravovanie musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancom vopred, t. j. napr. na mesiac máj musí byť finančný príspevok poskytnutý najneskôr 30. 4.

Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie?

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

• povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. u zamestnancov, ktorí vykonávajú opravy elektrického vedenia v teréne),
• zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok (napr. ak ide o zamestnávateľa s malým počtom zamestnancov, pre ktorého je neekonomické zriadiť vlastnú jedáleň a zároveň je jeho prevádzka umiestnená v priemyselnej časti mesta bez prístupu k reštauráciám či obchodom),
• zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom (napr. zamestnanec predloží potvrdenie od gastroenterológa, že vzhľadom na závažnú potravinovú alergiu musí dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu),
• ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. ak by takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (napr. ak pre zamestnanca, ktorý vykonáva prácu formou home office, je neefektívne a nepraktické cestovať do kancelárie kvôli stravovaniu zabezpečenému zamestnávateľom vo vlastnej jedálni).

Pravidlá pre výber a poskytovanie finančného príspevku na stravovanie

Finančný príspevok na stravovanie je určitá hodnota, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v peňažnej forme na pokrytie výdavkov na jedlo ako súčasť výplaty mzdy, samostatným prevodom na ich účet alebo v hotovosti.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom finančný príspevok namiesto stravovacích poukážok, musí sa vychádzať z hodnoty stravovacích poukážok, ktoré zamestnancom poskytoval alebo naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Finančný príspevok musí byť zamestnancovi poskytnutý vopred. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, tzn. zamestnanec musí mať hodnotu finančného príspevku k dispozícii už počas prvého pracovného dňa.

Finančná správa zastáva názor, že ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie za už uplynulé dni, resp. mesiac (spätne), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Nie je totiž naplnená povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúca zo Zákonníka práce, a preto túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty neskoro poskytnutého finančného príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

V podvojnom účtovníctve

Finančné riaditeľstvo SR vydalo v novembri 2023 usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov, aby zabezpečili jednotný postup pri účtovaní. V súlade so Zákonníkom práce musí byť finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi vopred (zvyčajne na celý kalendárny mesiac). Zamestnávateľ účtuje o poskytnutí finančného príspevku na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom.

Po skončení mesiaca zamestnávateľ určí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a vykoná vyúčtovanie pohľadávky evidovanej na účte 335. Súvzťažne s pohľadávkou na strane D účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom bude zamestnávateľ účtovať na strane MD:

• 527.100 - Zákonné sociálne náklady podľa Zákonníka práce,
• 527.200 - Zákonné sociálne náklady nad rámec Zákonníka práce, ktoré sú daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov,
• 528 - Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravné nad rámec Zákonníka práce a tento príspevok nie je daňovo uznaný podľa zákona o dani z príjmov,
• 472 - Záväzky zo sociálneho fondu, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo sociálneho fondu.

Analytické rozlíšenie výsledkových účtov 527 je individuálne a môže sa líšiť podľa účtového rozvrhu a potrieb konkrétnej účtovnej jednotky (zamestnávateľa).

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v plnej výške podľa počtu pracovných dní v danom mesiaci, a zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu dovolenky, je nutné tento rozdiel vyrovnať. Tento rozdiel sa môže vysporiadať zrážkou zo mzdy zamestnanca alebo v jednom z nasledujúcich mesiacov poskytnutím nižšieho finančného príspevku.

Príklad účtovania finančného príspevku (podvojné účtovníctvo):

Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie nasledovne:

• príspevok zamestnávateľa v rozsahu Zákonníka práce: 3,22 eur,
• príspevok zamestnávateľa podľa kolektívnej zmluvy: 1,00 eur,
• príspevok zo sociálneho fondu: 0,50 eur.

Celkovo teda prispieva na jeden odpracovaný deň sumou 4,72 eur. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančný príspevok na mesiac október vopred na plný počet pracovných dní - 23 dní. Zamestnanec predložil dochádzku, na základe ktorej sa zistilo, že v októbri čerpal 4 dni dovolenky. V mesiacoch november (20 pracovných dní) a december (19 pracovných dní) mu vznikol nárok za všetky pracovné dni.

Vysporiadanie rozdielu zrážkou zo mzdy zamestnanca:

V zmysle interného predpisu sa vzniknutý rozdiel medzi vopred poskytnutým finančným príspevkom a skutočným nárokom vysporiada zrážkou zo mzdy.Príklad je ilustrovaný na mzde jedného zamestnanca.

Vysporiadanie rozdielu znížením finančného príspevku v nasledujúcich mesiacoch:

V zmysle interného predpisu sa vzniknutý rozdiel medzi vopred poskytnutým finančným príspevkom a skutočným nárokom vysporiada znížením finančného príspevku v nasledujúcich mesiacoch.Príklad je ilustrovaný na mzde jedného zamestnanca.

V jednoduchom účtovníctve

Vzhľadom na to, že finančný príspevok je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky.

Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo sociálneho fondu, účtuje o tomto príspevku v peňažnom denníku ako o výdavku neovplyvňujúcom základ dane. Je to z toho dôvodu, že výdavkom ovplyvňujúcim základ dane je už samotná tvorba sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu a jeho čerpanie sa zároveň prejaví aj v knihe sociálneho fondu.

Stravné pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Stravné pre živnostníka je jedným z dôležitých nástrojov, ako si môže samostatne zárobkovo činná osoba znížiť daňový základ a optimalizovať svoje celkové náklady. Daňové výdavky na stravu sa môžu stať významným odpočtom, zvlášť ak živnostník pracuje na projektoch, ktoré ho nútia cestovať alebo tráviť veľa času mimo domova. Stravné pre živnostníka však musí vždy spĺňať určité zákonné pravidlá, aby sa predišlo riziku neuznania týchto výdavkov pri daňovej kontrole.

Podľa zákonných noriem sa pri posudzovaní, či je stravné pre živnostníka daňovo uznateľné, berie do úvahy dĺžka pracovného času a charakter vykonávanej činnosti. Živnostník si spravidla môže uplatniť nárok na stravné obdobným spôsobom ako zamestnanci, ktorí dostávajú diéty či stravné lístky počas pracovných dní. Základom je dôkladne preukázať, že vykonával činnosť, ktorá si vyžadovala výdavky na jedlo.

Stravné pre živnostníka sa môže uplatniť, ak osoba pracuje aspoň štyri hodiny denne na svojej živnosti. Pokiaľ živnostník pracuje kratšie, nárok na uplatnenie výdavkov na stravu sa môže znížiť alebo úplne zaniknúť.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) môže uplatniť výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) cit. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom (§ 9 ods. 2 písm. y)) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

To znamená, že za ustanovených podmienok si daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže stravné uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 2 písm. p) ZDP, t. j. za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku (aj vrátane prípadných sobôt, nedieľ, resp. dní pracovného pokoja, počas ktorých daňovník vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

V súlade s ust. § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 ZDP daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňujúci do daňových výdavkov stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je povinný preukázať, že deň, na ktorý si stravné do daňových výdavkov uplatňuje skutočne odpracoval, t. j., že v tento deň vykonával činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Hoci sa môže zdať, že stravné pre živnostníka predstavuje len drobnú položku, v skutočnosti môže pri pravidelnej práci a dennom stravovaní narastať do výraznejších súm. Preto je vhodné viesť si základný pracovný kalendár či evidenciu dní, počas ktorých bola živnosť aktívne vykonávaná štyri hodiny a viac.

Účtovanie stravného pre SZČO

Ak SZČO účtujúca v podvojnom účtovníctve nevynaloží výdavky na stravné (nevyplatí si finančné prostriedky, ani si nezakúpi stravu, resp. stravné poukážky, prípadne nenakúpi potraviny na prípravu hotového jedla), tzn. nedochádza k úbytku peňažných prostriedkov v súvislosti so stravovaním, či už v hotovosti alebo z bankového účtu, tak z účtovného hľadiska nedochádza k zníženiu ekonomických úžitkov, a to ani nepriamo. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na § 2 ods. 4 písm. e) a d) ZoÚ nevzniká náklad, o ktorom by účtovná jednotka (SZČO) účtovala. Výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP si daňovník podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť aj bez toho, aby o ňom účtoval.

Ak SZČO účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva nevynaloží výdavky na stravné (nevyplatí si finančné prostriedky, ani si nezakúpi stravu, resp. stravné poukážky, prípadne nenakúpi potraviny na prípravu hotového jedla), zaúčtuje pri uzavieraní účtovných kníh v peňažnom denníku zvýšenie výdavkov podľa § 8 ods. 4 písm. a) zákona o účtovníctve.Ak živnostník účtuje v jednoduchom účtovníctve, môže stravné pre živnostníka uvádzať medzi ostatnými prevádzkovými výdavkami, a to v súlade s platnými sadzbami.

tags: #prispevok #na #stravu #od #statu #a