Príspevok na podnikanie a stravné lístky na Slovensku

Zamestnávatelia na Slovensku sú povinní zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie rôznymi spôsobmi, pričom jednou z možností je aj prispievanie na stravné lístky. Táto oblasť sa riadi Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom fonde. Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021.

Tento článok nemá viesť k propagovaniu stravných lístkov ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania, ale má poukázať na rozdielnosť vo „výhodnosti“ jednotlivých možností prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov s poukazom na rozdielnosti v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie.

Zamestnávateľ a stravovanie

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zabezpečením stravovania sa rozumie poskytovanie najmä jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.

Kto má nárok na stravovanie?

  • Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.
  • Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku.
  • Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.

Príklad: Zamestnanec pracoval na svojom pracovisku od 7:30 hod. do 12:30 hod., kedy ho zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, lebo odpracoval viac ako štyri hodiny.

Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci. Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu.

Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca.

Kedy nemá zamestnanec nárok na stravovanie?

  • Nárok na stravovanie nemá zamestnanec, ktorého pracovná zmena netrvala viac ako 4 hodiny.
  • Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.
  • Zamestnanec nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť mu stravovanie.
Spôsoby zabezpečenia stravovania

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Je v právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. Zamestnávateľ môže stravovanie zamestnancov zabezpečiť:

  1. Vo vlastnom stravovacom zariadení: Ide o poskytovanie stravy vo vlastnom zariadení (v podnikovej jedálni), aplikované hlavne vo veľkých závodoch či gastroprevádzkach.
  2. V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa: Poskytnutie obeda v cudzej jedálni, t. j. prenajatej alebo inak zazmluvnenej. Zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami.
  3. Prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov): Zamestnávateľ nakupuje stravovacie poukážky od osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
  4. Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný dať zamestnancovi možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať. Napríklad, ak zamestnávateľ prevádzkuje predajňu potravín s predajom od pondelka do soboty a zabezpečil stravovanie u iného zamestnávateľa, ktorý prevádzkuje stravovacie zariadenie len v pracovné dni, pre zvyšné dni môže použiť inú formu.

Výdavky na stravné živnostníkov od 1.12.2025

Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie?

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

  • povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
  • zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie žiadnym iným spôsobom,
  • zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
  • ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo by akákoľvek forma zabezpečenia stravovania bola v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

V týchto prípadoch Zákonník práce aj doteraz ukladal zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, takže u týchto zamestnancov k žiadnej zmene od 1. marca 2021 nedochádza.

Kedy má zamestnanec na výber medzi finančným príspevkom a gastrolístkom?

Ak nejde o prípady zamestnancov, ktorým zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok na stravovanie, a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím stravných lístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Možnosť voľby medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie bude výhradne na strane zamestnancov. Zamestnávateľ o tejto voľbe nemôže rozhodovať a musí rešpektovať tú voľbu, pre ktorú sa rozhodol zamestnanec.

Voľba stravovania

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Zamestnávateľ môže ustanoviť vo vnútornom predpise podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Aktuálne sumy stravného (od 1. apríla 2025)

Nižšie uvedená tabuľka znázorňuje aktuálne platné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty a maximálny príspevok zamestnávateľa.

Časové pásmo Suma stravného Maximálny príspevok zamestnávateľa (55%)
5 - 12 hodín 8,80 eur 4,84 eur
Nad 12 hodín až 18 hodín 13,10 eur 7,21 eur
Nad 18 hodín 19,50 eur 10,73 eur

Stravovacie poukážky (gastrolístky)

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. apríla 2025 je 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Prechodné ustanovenia Zákonníka práce dávajú zamestnávateľom, ktorí pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvorili zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok, prechodné obdobie. Počas neho nie sú povinní dať zamestnancom možnosť vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie, najdlhšie však do 31. decembra 2021. Po tomto období, najneskôr od 1. januára 2022, budú mať zamestnanci tohto zamestnávateľa možnosť výberu.

Elektronické stravné lístky

Od 1. marca 2021 dochádza aj k zníženiu výšky maximálneho poplatku za sprostredkované stravovacie služby z 3 % na 2 % hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie bude zhodná s výškou príspevku zamestnávateľa na stravný lístok v minimálnej hodnote a maximálna výška finančného príspevku na stravovanie bude zhodná s výškou príspevku zamestnávateľa na stravný lístok v maximálnej hodnote. Od 1. apríla 2025 je to najviac v sume 4,84 eur (55 % z 8,80 eur).

Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnávateľom bude oslobodený od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a aj od zdravotného poistenia. Pôjde o čistý príjem zamestnanca.

Sociálny fond a príspevky na stravovanie

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

  • Povinný prídel: Najmenej 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).
  • Ďalší prídel: Môže byť tvorený z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a príspevky. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na:

  • Príspevky na stravovanie: Nad rámec povinných príspevkov podľa Zákonníka práce.
  • Dopravu do zamestnania a späť.
  • Sociálnu výpomoc a pôžičky.
  • Kultúrne, telovýchovné a športové podujatia.
  • Rekreáciu.
  • Zdravotnú starostlivosť.
  • Ďalšie sociálne aktivity.
Použitie sociálneho fondu

Daňové aspekty príspevkov na stravovanie

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zo sociálneho fondu sú tiež daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov a sú oslobodené od dane v celom poskytnutom rozsahu.

tags: #prispevok #na #podnikanie #stravne #listky