Osamostatnenie sa od rodičov je významný krok v živote každého mladého človeka. Predstavuje prechod do dospelosti, budovanie vlastnej identity a preberanie zodpovednosti za svoj život. Tento proces však nie je vždy jednoduchý a vyžaduje si dôkladnú prípravu a zváženie rôznych faktorov. Pre mladých dospelých, ktorí opúšťajú centrá pre deti a rodiny, je tento prechod často spojený s ďalšími výzvami a potrebnou podporou.

Podpora pre mladých dospelých z centier pre deti a rodiny
Ústavná starostlivosť v centre pre deti a rodiny sa pre dieťa končí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku. Pri odchode mladého dospelého z centra pre deti a rodiny poskytne centrum jednorazový finančný príspevok na uľahčenie jeho osamostatňovania sa. Tento príspevok je v sume desaťnásobku životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je v súčasnosti 980,80 Eur.

Ako požiadať o finančný príspevok?
O finančný príspevok musí mladý dospelý požiadať centrum pre deti a rodiny písomne najneskôr v deň jeho odchodu z centra. V žiadosti mladý dospelý uvedie spôsob vyplatenia finančného príspevku buď v peňažnej, vecnej alebo v kombinovanej forme. Centrum pre deti a rodiny poskytne vecnú formu príspevku na uľahčenie osamostatňovania sa mladého dospelého alebo vecnú časť kombinovanej formy tohto príspevku právoplatným rozhodnutím. Príspevok na uľahčenie osamostatňovania sa mladého dospelého sa neposkytne, ak mladý dospelý nepodal žiadosť o jeho poskytnutie.
Osobný príbeh Tibora: Skúsenosti s osamostatnením
Tibor, otec 3 detí, odišiel z detského domova (po novom centra pre deti a rodiny) už dávnejšie. V čase, keď som odchádzal z detského domova, nás na odchod nikto nejako zvlášť nepripravoval. Bolo to na báze slobodnej vôle, mňa to netrápilo, nikdy som nebol postavený pred situáciu vybaviť si dávky. Zaujímala ma len čo najkratšia cesta z decáku k bankomatu, kde som si mohol vybrať svoj finančný príspevok na osamostatnenie. Bolo to asi 600 Eur. Po odchode z domova som sa dostal do zariadenia (domov na pol ceste) v Kremnici, kde mi tiež pridelili prácu a mohol som tam bývať.
Chýbajúce informácie a dôležitosť podpory
Tibor spomína, že mu chýbali informácie. Keby si teraz predstavil situáciu, v akej bol, zaujímal by sa, na čo všetko má nárok a viac by sa informoval. Nevedel si vypísať dávku v hmotnej núdzi. V tom čase to vnímal celé inak. Jedinú dôveru, ktorú vtedy mal, bola dôvera voči Úsmevu ako dar. Keď z detského domova odišiel, nikto tam nebol a on nechápal, kde sú, prečo tu nie sú. Uvedomil si, že informácie hýbu svetom a on ich mal málo.
Návrat k rodine a následné sklamanie
Keď mal zhruba 19 rokov, rozhodol sa, že navštívi svojho biologického otca. S bratom, ktorý mal ešte ústavnú starostlivosť, ich zaujímalo, odkiaľ sú. Svojho otca videl prvýkrát v živote vtedy; bolo to tesne pred Vianocami. Kým ten krátky čas boli pri ňom, stále od nich pýtal peniaze, až na koniec ostali na Vianoce úplne bez peňazí. Od 24.12. do 3.1. žili aj s bratom na ulici. Na to nikdy nezabudne. Chodili jedávať do kontajnerov. Keď videl brata, ako jedol banány, ktoré už mali všetky farby dúhy, tak ho to zlomilo.
Cesta k samostatnosti a dospelosti
Už dávno predtým mal Tibor priateľku. Odkedy prišla do detského domova, boli spolu. V deň, keď ju prvýkrát uvidel, jej povedal, že si ju raz vezme za ženu. Pochopil, že jediné bohatstvo človeka je rodina. A čo nebolo dopriate jemu, chce on dopriať svojim deťom. To bolo vôbec prvýkrát v živote, keď sa cítil ako chlap. Prvým krokom k samostatnosti bolo mať nejaký príjem. Ťažká situácia nastala, keď sa s manželkou vzali. Príspevok vo výške 60 Eur, na ktorý mal predtým nárok každý z nich, sa znížil na 90 Eur, keďže po svadbe boli považovaní za pár. Bývali v Kremnici, kde bolo práce veľmi málo. Keď si prácu našiel, nedokázal v nej vydržať ani tých 8 bežných hodín. Ráno nedokázal vstať, chýbali mu pracovné návyky.

Súčasný život a ponaučenie
Keď sa Tiborovi narodilo prvé dieťa, bál sa, že vlastnému dieťaťu spraví zo života peklo. Sám to mal zložité, bol náročné dieťa a vyrastal na striedačku asi v 7 domovoch, robil hlúposti. Keď sa narodil jeho syn, uvedomil si, že dieťa je závislé na ňom a on sa musí začať správať zodpovedne. Teraz obsluhuje stroj na výrobu sójových potravín. Žije vo Zvolene a má troch synov. Dodnes je v kontakte s vychovávateľmi centier pre deti a rodiny. Tieto stretnutia sú také príjemné, človek by povedal, že sú rodina. Každá jeho spomienka je spätá s detským domovom. Je v pravidelnom kontakte tiež s pracovníčkami Úsmevu ako dar v Banskej Bystrici. Nikdy nebol naučený dávať najavo emócie. Cudziemu aj dnes nemá problém povedať, ako veľmi ľúbi svoju rodinu. Do očí to však nevie povedať ani manželke. Keď budú deti väčšie a budú veciam viac rozumieť, chce im ukázať, aké náročné je vyrastať v detskom domove.
Kedy je ten správny čas na osamostatnenie sa?
Neexistuje univerzálny vek pre osamostatnenie sa. Rozhodnutie by malo byť individuálne a závisieť od viacerých faktorov, ako sú:
- Psychická vyspelosť: Niektorí mladí ľudia sú pripravení na samostatný život skôr ako iní. Je dôležité zvážiť, či ste schopní zvládať bežné životné situácie, ako je hospodárenie s financiami, varenie, upratovanie a riešenie problémov.
- Škola a kariéra: Dokončenie vzdelania a rozbehnutá kariéra môžu výrazne uľahčiť osamostatnenie sa. Stabilný príjem je nevyhnutný pre zabezpečenie vlastného bývania a pokrytie životných nákladov.
- Finančná situácia: Získanie vlastného bývania je často najväčšou prekážkou. Hypotéka si zväčša vyžaduje dobrý príjem a našetrené financie.
- Vzťahy s rodičmi: Ak sú vzťahy s rodičmi napäté a pretrvávajú konflikty, osamostatnenie sa môže byť prospešné pre obe strany.
Možnosti bývania
Ak nemáte dostatok finančných prostriedkov na kúpu vlastného bytu, existujú aj iné možnosti bývania:
- Spoločné bývanie s kamarátmi: Prenájom bytu s kamarátmi alebo neznámymi ľuďmi na priváte je jednoduchou a cenovo dostupnou možnosťou pre mladých ľudí.
- Nájomný byt: Ak by existovali cenovo prístupné nájomné byty, situácia by bola iná.
- Bývanie v záhradnom domčeku alebo chatke: Niektoré rodiny nájdu riešenie v upravení záhradného domčeka či menšej chatky v ich záhrade.
Ako sa pripraviť na osamostatnenie?
Príprava na osamostatnenie by mala zahŕňať rozvoj viacerých zručností a znalostí:
- Finančná gramotnosť: Naučte sa hospodáriť s financiami, plánovať rozpočet a šetriť peniaze.
- Praktické zručnosti: Získajte praktické zručnosti, ako je varenie, upratovanie, pranie a drobné opravy v domácnosti.
- Zodpovednosť: Preberte zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy.
- Komunikácia: Naučte sa komunikovať s rodičmi a dohodnúť sa na pravidlách spolužitia, ak sa rozhodnete ostať bývať s nimi.
- Hľadajte podporu: Nebojte sa požiadať o radu a pomoc od rodiny, priateľov alebo odborníkov.

Čo robiť, ak sa dieťa vyhráža odchodom z domu?
Ak sa vaše dieťa vyhráža odchodom z domu, je dôležité zachovať pokoj a konštruktívne komunikovať. Nesnažte sa ho držať nasilu, ale dajte mu najavo, že ho podporujete a že sa na vás môže kedykoľvek obrátiť. Povedzte mu, že vždy bude mať u vás doma miesto a môže sa kedykoľvek vrátiť.
Povinnosti rodičov voči deťom
Rodičia majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť až do momentu, kedy sú schopné sa samé živiť.
Ako zmeniť nastavenie spolužitia, ak dieťa zostáva u rodičov?
Ak sa dospelé dieťa rozhodne zostať bývať s rodičmi, je dôležité zmeniť nastavenie spolužitia. Nemôže byť predsa rovnaké, ako keď dieťa malo 10, 15 alebo 18 rokov. Je to mladý dospelý jedinec, ktorý má svoje povinnosti. Domácnosť je väčšinou zabehnutá tak, že mama perie, varí, žehlí, upratuje, otec má svoje povinnosti. Ak by ten mladý dospelý bol sám, robil by to on. To znamená, že bežný manažment domácnosti by bolo dobré rozdeliť. Jednak z finančného hľadiska, ako aj z hľadiska domácich prác, teda aby aj mladý niekedy opral, ožehlil, navaril, aby sa to striedalo. Je potrebné dohodnúť si pravidlá, vzájomne ich rešpektovať, no tiež si dohodnúť a dodržať postihy platné v prípade nedodržania podmienok.
Dôležitosť samostatnosti pre vývoj dieťaťa
Samostatnosť u dieťaťa znamená aj podporu jeho sebavedomia. Je veľmi dôležité, aby sme ho už v ranom veku podporovali vo vynaliezavosti, v skúmaní a objavovaní na vlastnú päsť, samozrejme tak, aby to bolo preň bezpečné. Pre vývoj dieťaťa a jeho samostatnosť je veľmi dôležité, aby sa učilo na vlastných chybách - aby vedelo, že keď stúpi na hračku, môže to bolieť, alebo keď sa pociká bez plienky - bude nepríjemne mokré, či to, že keď pokazí hračku, tá už nebude fungovať, že keď odhodí rožok na zem, už ho nedostane a podobne.
Osamostatnenie a partnerské vzťahy
Z muža, ktorý aj v tridsiatke stále býva u rodičov, nebýva dobrý životný partner ani otec. Nie je naučený žiť v partnerských vzťahoch a deliť sa o každodenné povinnosti. Chýba mu aj to, čo robí muža mužom, teda priebojnosť, odvaha, samostatnosť a zodpovednosť. Podobne je to s dospelými ženami, ktoré nedokážu opustiť svoju detskú izbu.