Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života. Umožňuje zamestnancom oddýchnuť si, zregenerovať a načerpať nové sily. Zákonník práce Slovenskej republiky (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje nárok na dovolenku a podmienky jej čerpania. V tomto článku sa venujeme problematike zaokrúhľovania nároku na dovolenku a s tým súvisiacim výpočtom.
Kto má nárok na dovolenku?
Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok. Naopak, zamestnanci pracujúci na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) nárok na dovolenku nemajú.
Základná výmera dovolenky
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši vek 33 rokov, má nárok na dovolenku v rozsahu piatich týždňov. To isté platí aj pre zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa.
Podmienky vzniku nároku na dovolenku
Pre správne určenie nároku na dovolenku je najskôr potrebné určiť celoročný nárok, z ktorého sa vychádza pri výpočte pomernej časti dovolenky, alebo dovolenky za odpracované dni. Zamestnancovi môže vzniknúť nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok
Zamestnancovi patrí, ak jeho pracovný pomer trvá nepretržite celý kalendárny rok a odpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní. Ak zamestnanec neodpracoval menej ako 100 dní, nárok na dovolenku sa mu nekráti.
Pomerná časť dovolenky
Ak pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, zamestnancovi patrí pomerná časť dovolenky (§ 102 ZP). Tá sa vypočíta aj v prípade, že zamestnanec počas roka mení zamestnanie. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina základnej výmery dovolenky za kalendárny rok.
Príklad: Pomerná časť dovolenky
32-ročná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Aký je správny vzorec na výpočet pomernej ročnej dovolenky
Dovolenka za odpracované dni
Týka sa zamestnancov, ktorí nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, pretože ich pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. V tomto prípade sa za každých 21 odpracovaných dní získa jedna dvanástina ročného nároku na dovolenku.
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka je v dĺžke jedného týždňa a majú na ňu nárok zamestnanci, ktorí pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Dodatková dovolenka sa neskracuje a musí sa vyčerpať prednostne.
Zaokrúhľovanie nároku na dovolenku
Pri výpočte nároku na dovolenku, najmä pri pomernej časti, vznikajú desatinné čísla. Zákonník práce nešpecifikuje presný spôsob zaokrúhľovania, avšak platí všeobecná zásada, že zamestnanec nesmie byť nijako poškodený na svojich právach. Z toho vyplýva, že výsledok výpočtu sa musí zaokrúhliť nahor.
Spôsob zaokrúhľovania - na celé dni alebo na pol dňa - nie je zákonom určený. V praxi sa často používa zaokrúhľovanie na pol dňa, aby sa zabezpečila spravodlivosť voči zamestnancovi.
Odporúčaný postup zaokrúhľovania:
V záujme spravodlivosti sa odporúča zaokrúhľovať nárok na dovolenku podľa matematických pravidiel nasledovne:
- do 0,25 (vrátane): smerom nadol (napr. 6,25 zaokrúhlime na 6 dní),
- nad 0,25 do 0,75 (vrátane): na pol dňa (napr. 6,4 zaokrúhlime na 6,5 dní),
- nad 0,75: smerom nahor (napr. 6,8 zaokrúhlime na 7 dní).
Tabuľka príkladov zaokrúhľovania dovolenky
| Výsledok výpočtu | Zaokrúhlenie na celé dni | Zaokrúhlenie na pol dňa (odporúčané) |
|---|---|---|
| 6,25 dňa | 6 dní | 6 dní |
| 6,40 dňa | 6 dní | 6,5 dňa |
| 6,75 dňa | 7 dní | 7 dní |
| 1,9523 dňa | 2 dni | 2 dni |
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Zamestnávateľ by mal plánovať čerpanie dovolenky tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať jeho nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred (toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca). Ak sa so zamestnancom nedohodne inak, musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky aspoň najmenej dva týždne.
Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok na deň dovolenky, je povinný mu určiť náhradné voľno na iný deň.
Prenos dovolenky
Celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku po skončení období, počas ktorých ju zamestnanec nemohol čerpať. Ak sa dovolenka nevyčerpá do konca kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok, prenáša sa do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí určiť čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ju zamestnanec stihol vyčerpať do konca toho roka.
Prepláca sa len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka
Doba materskej dovolenky sa považuje za výkon práce, preto sa za toto obdobie nárok na dovolenku nekráti. Podľa § 109 ods. 2 ZP sa dovolenka zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky. Naopak, doba rodičovskej dovolenky sa nepovažuje za výkon práce.
Príklad: Materská a rodičovská dovolenka
Zamestnankyňa vo veku 28 rokov je u zamestnávateľa v pracovnom pomere počas celého roka 2019 a 2020. Od začiatku júna 2019 nastúpila na materskú dovolenku, na ktorej bola do začiatku februára 2020. Za rok 2020 sa započítajú medzi odpracované dni len dni materskej dovolenky, na ktorej bola zamestnankyňa ešte začiatkom roka 2020 až do začiatku februára 2020, kedy nastúpila na rodičovskú dovolenku. Ak je to 26 pracovných dní, za rok 2020 má zamestnankyňa nárok na dovolenku za odpracované dni vo výške 1/12-tiny zákonného nároku.
Ďalšie dôležité informácie
- Skúšobná doba: Počas skúšobnej doby je možné čerpať dovolenku, ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní.
- Práceneschopnosť: Nárok na dovolenku závisí od dôvodu práceneschopnosti. Ak zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz, dovolenka sa nekráti. Ak zamestnávateľ za práceneschopnosť nezodpovedá, môže, ale nemusí dovolenku krátiť.
- Výpoveď: Ak zamestnanec plánuje dať výpoveď, ovplyvní to počet dní dovolenky. Má nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru.
- Rekreačný príspevok: Zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytnúť príspevok na rekreáciu. Zamestnanec musí o príspevok požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky.
- Týždeň dovolenky: Podľa Zákonníka práce je týždňom dovolenky sedem po sebe nasledujúcich dní, ak berieme do úvahy celý kalendárny týždeň, v rámci ktorého sú pracovné a aj nepracovné dni zamestnanca. Pracovný čas zamestnanca však môže byť rozvrhnutý aj inak, napr. pracuje len 3 dni v týždni.
tags: #ako #zaokruhlit #narok #na #dovolenku