Katedrála Notre-Dame v Paríži, jeden z najznámejších symbolov Francúzska a majestátne dielo gotickej architektúry, utrpela vážne škody pri ničivom požiari 15. apríla 2019. Tento tragický incident spôsobil zrútenie strechy a slávneho gotického sanktusníka (špice), pričom sa vážne poškodil aj interiér katedrály. Požiar vyvolal celosvetovú vlnu solidarity a finančnej podpory na obnovu tejto historickej pamiatky. Po takmer päťročnej rekonštrukcii, ktorá zahŕňala obnovu strechy, špice a ďalších architektonických prvkov, bola Notre-Dame oficiálne znovu otvorená 7. decembra 2024.
História a Architektúra Notre-Dame
Katedrála Notre-Dame, celým názvom Cathédrale Notre-Dame de Paris (Katedrála našej Pani v Paríži, teda Panny Márie), je rímskokatolícky katedrálny chrám, ktorého stavba sa začala v roku 1163 a bola dokončená v roku 1345. Nachádza sa na ostrove Île de la Cité v srdci Paríža a je zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1991.
Výstavba a štýl
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159. Základný kameň položili v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže pod vedením architekta Jeana de Chelles. Následne sa pokračovalo konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Po neuveriteľných 182 rokoch, v roku 1345, sa podarilo dokončiť celú katedrálu Notre-Dame.
Notre-Dame je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry. Jej masívne priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne rozdelené na dve galérie. V spodnej galérii sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály: Portál Svätej Anny, Portál Posledného súdu a Portál Svätej Panny Márie. V galérii nad nimi sa nachádza 28 sôch kráľov Izraela a Judey. Stredná časť nad sochami obsahuje dve impozantné okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom približne desať metrov, postaveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je zdobený sochou Madony s dieťaťom v náručí a sochami Adama a Evy popri nej. Charakteristickými prvkami sú aj chrliče, ktoré nielenže chránia budovu pred tečúcou vodou, ale majú aj symbolický význam - odháňať démonov a zlé sily od chrámu.
Dôležité udalosti v histórii katedrály
Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny a Henricha VI. V roku 1572 sa tu odohrávala svadba Margaréty z Valois a Henricha IV. V roku 1804 sa tu konala korunovácia cisára Napoleona Bonaparteho a cisárovnej Joséphine de Beauharnais.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené. Po revolúcii sa katedrála nachádzala v žalostnom stave. Do osudu katedrály zasiahol svetoznámy spisovateľ Victor Hugo s jeho románom "Chrám Matky Božej v Paríži", publikovaný v roku 1831. Toto dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, lebo sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a pomocou verejnej zbierky vyzbierať peniaze na jej obnovu. Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus.
Paríž: Veľká sága - Ako bola postavená Notre Dame
Požiar v roku 2019 a jeho následky
Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet správa o masívnom požiari, ktorý vypukol v strešnej časti katedrály. Vyše 400 hasičov sa podieľalo na jeho uhasení. Pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Príčina požiaru zatiaľ nebola určená, predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru.
Oheň zničil strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny. Vnútro katedrály zostalo uchránené od vážnejšieho poškodenia vďaka kamennej klenbe, ktorá z väčšej časti udržala horiacu strechu po jej zrútení. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu.
Finančné príspevky a obnova
Požiar vyvolal celosvetovú vlnu solidarity a finančnej podpory. Na obnovu požiarom zničenej parížskej katedrály Notre-Dame sa už od veľkých darcov z francúzskych podnikateľských kruhov zhromaždilo vyše 600 miliónov eur. Rodina dedičky kozmetickej firmy L'Oréal Françoise Bettencourtovej Meyersovej sľúbila dar vo výške 200 miliónov eur. Francúzsky miliardár François-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur. Rodina Arnaultovcov a jej koncern LVMH vyrábajúci luxusný tovar venovala 200 miliónov eur.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame bude zreštaurovaná „v priebehu piatich rokov“. Slovensko v súvislosti s požiarom počkalo na to, ako sa celej veci zhostí samotné Francúzsko, a tam, kde mohlo, pomohlo. Na obnovu požiarom zničenej parížskej katedrály Notre-Dame bude zrejme treba vynaložiť až miliardu eur. Organizácia Spojených národov uviedla, že bude podporovať francúzsku vládu pri obnove chrámu prostredníctvom svojej agentúry UNESCO.
Bežní Francúzi mali tiež možnosť prispieť na rekonštrukciu katedrály, napríklad prostredníctvom reťazca supermarketov Monoprix, ktorý zákazníkom ponúkol možnosť zaokrúhliť cenu za svoj nákup. Vláda plánovala vyhlásiť medzinárodnú architektonickú súťaž na rekonštrukciu veže. Na doterajšie rekonštrukčné práce bolo vynaložených približne 700 miliónov eur pochádzajúcich z darov od mecenášov a finančných zbierok. Päťročný termín opätovného otvorenia Chrámu Matky Božej bol dodržaný napriek predpovediam, že to môže trvať desaťročia.
Kľúčoví darcovia
| Dárca | Výška príspevku (milióny eur) |
|---|---|
| Rodina Bettencourtovej Meyersovej (L'Oréal) | 200 |
| Rodina Arnaultovcov (LVMH) | 200 |
| François-Henri Pinault (Kering) | 100 |
| Ostatní darcovia a zbierky | ~343 |
| Celkom | ~843 |
Rekonštrukčné práce a moderné techniky
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Použili sa aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek Raketa, ktorý opravil hodinový stroj Collin z roku 1867.
Na konci leta 2022 sa začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Na to bolo starostlivo vybraných 1 200 dubov, ktoré tesári vypílili ručne. Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi. Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. Vlani v decembri dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Úloha Andrewa Tallona
Za úspechom rekonštrukcie stojí aj práca belgického historika umenia Andrewa Tallona, ktorý katedrále zasvätil svoj život. Vytvoril rozsiahlu databázu pozostávajúcu z obrázkov, textov a máp dokumentujúcich architektúru a život vo Francúzsku v 12. a 13. storočí. Na zmapovanie interiéru a exteriéru použil Tallon laserové skenery. So snímaním Notre-Dame začal v roku 2010 spolu s Paulom Blaerom. Súbor zozbieraných dát bol pre rekonštrukciu mimoriadne cenný.
Znovuotvorenie a budúcnosť
Dlho očakávané znovuotvorenie ikonickej katedrály Notre-Dame v Paríži sa uskutočnilo 7. decembra 2024. Slávnostná omša, ktorú viedol parížsky arcibiskup Laurent Ulrich, sa uskutočnila za prítomnosti významných osobností, vrátane prezidenta Emmanuela Macrona. Počas tejto omše bola katedrála oficiálne požehnaná a otvorená verejnosti. Prvá slávnostná omša spojená s konsekráciou obnoveného hlavného oltára sa uskutočnila 8. decembra 2024 za účasti približne 170 biskupov z celého sveta.
V zrekonštruovanej katedrále Notre-Dame sa v nedeľu - v deň, keď katolícka cirkev slávi Nepoškvrnené počatie Panny Márie - konala prvá omša pre verejnosť. Nové rúcha, ktoré mali biskupi, kňazi a diakoni oblečené, vytvoril módny návrhár Jean-Charles de Castelbajac.
Zmeny a plány do budúcnosti
Čo sa zmenilo po rekonštrukcii, je aj systém vstupu. Davy ľudí sú organizované a prechádzajú cez kontrolné detektory. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov. Francúzska ministerka kultúry Rachida Datiová navrhla spoplatnenie vstupu do katedrály, ktoré by sa mohlo začať vyberať od 1. januára 2025.
Rekonštrukčné práce by mali pokračovať ešte dva až tri roky. Záverečné fázy renovácie zahŕňajú aj vyčistenie interiéru - ide o plochy s rozlohou približne 42-tisíc štvorcových metrov. Philippe Jost, predseda organizácie Rebâtir Notre-Dame, oznámil, že na dokončenie prác v exteriéri katedrály, ako sú lícové podpery chóru, sakristie a bočné fasády, sú potrebné ešte milióny eur. Verejná inštitúcia má v súčasnosti k dispozícii 140 miliónov eur z darov získaných po požiari v roku 2019, ale táto suma je stále nedostatočná. Vyhlásená je nová kampaň na získavanie finančných prostriedkov.
Zaujímavosti o Notre-Dame
- Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci. Cirkev si najímala remeselníkov a platila im poväčšine muštom.
- Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.
- Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula, z ktorého sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok.
- V katedrále sa nachádza vzácna relikvia - tŕňová koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre.
- V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku, skladá sa z 8000 píšťal.
- V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré sa počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť.
- Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú úplne identické, no severná veža je o niečo väčšia ako južná.