Osobný bankrot je v slovenskom právnom poriadku upravený v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a v bežnej reči sa používa na označenie konania o oddlžení. Je dôležité hľadať odpovede na otázky týkajúce sa podmienok, nevyhnutnosti, predpokladov, výhod a nevýhod tohto konania predtým, ako sa dlžník preň rozhodne, keďže osobný bankrot nie je vhodný pre každého a nie je cieľom ani cestou.
Osobný bankrot môže podstúpiť fyzická osoba (vrátane živnostníkov), ktorá nie je schopná splácať svoje peňažné dlhy aspoň 180 dní po dobe splatnosti. Rozlišujeme dve formy osobného bankrotu, a to konkurz a splátkový kalendár.

Formy osobného bankrotu
- Konkurz: Táto forma je vhodná pre dlžníkov, ktorí nemajú príjem alebo ich príjem je nízky a nevlastnia majetok, o ktorý by nechceli prísť. Pri konkurze sa majetok predáva, aby sa vyplatili veritelia.
- Splátkový kalendár: Táto forma je vhodnejšia pre dlžníka, ktorý má pravidelný príjem a majetok a nechce, aby došlo k jeho predaju.
Kritériá pre osobný bankrot
Okrem neschopnosti splácať dlhy musí dlžník spĺňať aj ďalšie kritériá:
- Musí mať centrum hlavných záujmov na Slovensku. Toto možno približne stotožniť s miestom obvyklého pobytu, prípadne u živnostníka s miestom podnikania. Dôležité je, či tam reálne väčšinou býva alebo odtiaľ riadi svoju živnosť.
- Musí preukázať, že je voči nemu vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie (daňové exekučné konanie, správny výkon vedený Sociálnou poisťovňou a pod.). Pri konkurze takéto konanie musí trvať aspoň jeden rok.
- Každý dlžník, ktorý chce podstúpiť osobný bankrot, musí mať poctivý zámer a mal by ho vedieť preukázať. Špekulácie, ako napríklad úmyselné zbavenie sa majetku, simulovaná platobná neschopnosť, požičiavanie si s úmyslom nevrátiť a podstúpiť bankrot, ako aj iné zákonné dôvody, majú za následok nepoctivý zámer dlžníka, nevynímajúc možné trestné následky tohto konania.
Byť v exekúcii však neznamená, že dlžník musí automaticky podstúpiť osobný bankrot. Ak dlžník vie a môže v exekúcii splácať dlh, ktorý je oprávneným nárokom veriteľa, má ho splácať. Každý jednotlivý prípad je potrebné dôsledne posúdiť, hľadať iné možné riešenia na splatenie dlhu a využiť zákonné možnosti obrany v exekučnom konaní, ak sú na to dôvody.
Dlhy, ktorých sa osobný bankrot netýka
Je nevyhnutné mať na pamäti, že osobným bankrotom sa nedá zbaviť všetkých dlhov. Zákon vymenúva záväzky dlžníka, ktoré nie sú oddlžením dotknuté a zaniknú len ich samotným splatením. Za zmienku stoja napríklad:
- výživné na dieťa,
- peňažný trest uložený súdom v rámci trestného konania,
- zabezpečené pohľadávky, ako sú hypotekárne úvery so záložným právom na nehnuteľnosť.

Kto je oprávnený vybavovať osobný bankrot?
Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, navštívi Centrum právnej pomoci (CPP), ktoré je jediné oprávnené v jeho mene konať (do ustanovenia správcu konkurznej podstaty alebo advokáta v prípade splátkového kalendára). Kontakty na CPP sú na stránke www.centrumpravnejpomoci.sk.
Je dôležité dávať pozor na iné spoločnosti či jednotlivcov, ktorí ponúkajú služby a pomoc s osobným bankrotom. Hoci ich činnosť nemusí byť priamo nelegálna, žiadajú nemalé peniaze za to, čo CPP robí zdarma. Obrátiť sa možno aj na Poradne komplexnej pomoci, ktoré sú tiež štátne a zdarma posúdia, či je pre dlžníka osobný bankrot vhodným riešením. Poradne komplexnej pomoci majú s CPP podpísanú dohodu o spolupráci. CPP odporúča do poradní komplexnej pomoci dlžníkov, ktorí nespĺňajú podmienky osobného bankrotu, alebo ich síce formálne spĺňajú, ale nie je to pre nich vhodné riešenie.
Výhody nevýhody insolvence (oddlužení) × exekuce
Dôsledky osobného bankrotu
Čo je dôležité mať na pamäti po úspešnom osobnom bankrote?
- Každý, kto ho podstúpi, je evidovaný v Registri úpadcov a v Obchodnom vestníku.
- Poctivý zámer dlžníka je sledovaný ďalších 6 rokov po bankrote. Ak počas 6 rokov osoba zdedí majetok, nadobudne dar alebo výhru vyššej hodnoty, je povinná polovicu z tejto hodnoty ponúknuť veriteľom. Dedičstvo nesmie odmietnuť, čo môže byť samo o sebe problém.
- Možné budúce úvery, pôžičky a kúpa tovaru na splátky sú obmedzené, keďže táto osoba je vnímaná veriteľmi, najmä bankami, ako riziková.
- Vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
- Veľmi dôležité je, že osobným bankrotom možno prejsť len raz za 10 rokov.
Spoľahnúť sa na osobný bankrot ako na jedinú záchranu preto nie je vhodné, ak vaše dlhy nie sú úplne nezvládnuteľné a ak nie je splnený predpoklad, že sa po bankrote znovu postavíte na nohy a budete žiť bez dlhov alebo len so zvládnuteľnými dlhmi. Inak by mohla nastať situácia, že sa opätovne stanete dlžníkom. Ľudia často vstupujú do osobného bankrotu nepremyslene, v čase, keď by ešte pri vyvinutí primeranej snahy a s dobrou odbornou pomocou mohli svoje dlhy splácať. Potom sú nemilo prekvapení, ak následkom bankrotu prídu o strechu nad hlavou a pritom sa ani nezbavia tých dlhov, ktoré ich najviac trápili (napríklad hypotéky so záložným právom na nehnuteľnosť).
Poradne komplexnej pomoci sa dôsledne zaoberajú dlhmi klientov, zohľadňujú všetky dôležité skutočnosti prípadu a posudzujú ich vo vzájomnej súvislosti tak, aby odporučili osobný bankrot len tomu, pre koho je naozaj vhodným riešením.
Prípadová štúdia: Konkurz na byt v bytovom dome
V jednej z členských organizácií sa stretli s problémom, keď sa správca bytového domu dozvedel o konkurze vlastníka bytu v bytovom dome. Jednalo sa o byt v bytovom dome, kde sú iba vlastníci. Správca dostal informáciu, že sa jedná o vlastníka, ktorému sa v rámci konkurzu cez dobrovoľnú dražbu ide speňažovať jeho majetok, t.j. odpredať jeho byt v BSM.
Hlbšie skúmanie ukázalo, že konkurz bol označený ako malý konkurz. Podľa § 106 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý hovorí o malých konkurzoch (v podtexte osobný bankrot fyzických osôb - nepodnikateľov), je dátum na prihlásenie zabezpečenej pohľadávky 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
V danom prípade išlo o speňažovanie majetku fyzickej osoby - nepodnikateľa, teda došlo k situácii podľa § 106 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda osoby, ktorá za svoje dlhy zodpovedá celým svojím majetkom. Tu je súd povinný vyhlásiť malý konkurz. V prípade, že dlžník (úpadca) v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu požiada aj o oddlženie, rozhodne o ňom súd za podmienok stanovených v § 166 a nasl.
Tento postup je behom na dlhú trať a pri nízkych pohľadávkach je nerentabilný. Jedná sa o zložitú a pre veriteľa namáhavú činnosť, lebo aj keď navrhovateľ konkurzu je oslobodený od súdneho poplatku, je z jeho strany nutné splniť zákonné podmienky či už zo strany veriteľov, respektíve dlžníka. Je nutné sledovať úkony správcu konkurznej podstaty a konkurzného súdu v rámci konkurzu v obchodnom vestníku, respektíve si platiť platenú službu sledovania dlžníka v príslušných informačných systémoch ministerstva spravodlivosti.

Vzhľadom na uvedené je dobrovoľná dražba a jej výkon prostredníctvom výkonu záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka s poukázaním na § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. prednostným riešením. Spoločnosti sa špecializujú na vysporiadanie pohľadávok veriteľov či už zabezpečených prostredníctvom záložného práva, formou vykonania dobrovoľnej dražby, respektíve aj nezabezpečených (napríklad nájomné a pod.) záložným právom, kde daný postup je vysoko adresne orientovaný na konkrétny prípad.