V súčasnej spoločnosti, kde sa predlžuje stredná dĺžka života a zvyšuje sa podiel seniorov v populácii, nadobúda edukačná činnosť u starších ľudí čoraz väčší význam. Edukácia seniorov nie je len o odovzdávaní informácií, ale aj o podpore aktívneho a zmysluplného života, udržiavaní kognitívnych funkcií a sociálnej interakcii. Tento článok sa zameriava na príklady edukačnej činnosti u seniorov a ich prínos pre spoločnosť.
Demografické zmeny a potreba sebarealizácie seniorov
Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európy, zaznamenáva demografické zmeny, ktoré sa prejavujú starnutím populácie. Rastie počet seniorov, čo jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav. Podľa prognóz by malo mať Slovensko do roku 2025 približne 5,2 milióna obyvateľov, pričom počet dôchodcov bude narastať a počet obyvateľov v produktívnom veku klesať. Podiel detí sa zníži a podiel ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši.
Tieto trendy poukazujú na dôležitosť aktívneho zapojenia seniorov do spoločenského života, vrátane ich profesijného uplatnenia. Prieskumy ukazujú, že seniori nestrácajú potrebu sebarealizácie ani v dôchodkovom veku. Mnohí z nich majú záujem o prácu, vzdelávanie a iné aktivity, ktoré im umožňujú cítiť sa užitočnými a hodnotnými.
Veková diskriminácia a potreba zmeny pohľadu na seniorov
Napriek tomu, že slovenská legislatíva zakazuje vekovú diskrimináciu, prieskumy ukazujú, že sa s ňou seniori stretávajú. Zamestnávatelia sa často obávajú, že starší ľudia sú menej flexibilní a majú problémy so zvládaním nových trendov. Táto diskriminácia je pre spoločnosť neprospešná, pretože prichádza o potenciál skúsených a kvalifikovaných ľudí. Je potrebné zmeniť predsudky voči zamestnaným seniorom a presadiť v spoločnosti iný pohľad na ich život. Starší ľudia by mali byť vnímaní ako aktívni a produktívni členovia spoločnosti, ktorí majú čo ponúknuť.
Typy edukačnej činnosti u seniorov
Edukácia seniorov má širší záber ako len vlastné edukačné aktivity určené pre túto vekovú skupinu. Podľa generačno-cieľového určenia edukačných aktivít môžeme hovoriť o:
- Preseniorskej edukácii: zameraná na ľudí v preddôchodkovom veku, príprava na starobu a zdravé starnutie.
- Vlastnej seniorskej edukácii: edukačné aktivity určené pre seniorov, napr. univerzity tretieho veku, akadémie tretieho veku, kluby dôchodcov.
- Proseniorskej edukácii: zameraná na všetky vekové skupiny obyvateľstva, edukácia k primeranému postoju k starobe a k staršej generácii.
Príklady konkrétnych edukačných aktivít
Edukácia neznamená len získavanie nových poznatkov, ale aj získavanie nových kontaktov, nadväzovanie nových priateľstiev a prekonávanie pocitu osamelosti. Vzdelávanie, získavanie nových informácií, nadobúdanie nových zručností rozvíja osobnosť človeka. Vzdelávanie starších ľudí je prostriedkom, vďaka ktorému môžu seniori oddialiť starnutie. Napriek tomu, že edukácia v staršom veku je zložitejšia ako v mladšom, je aj v tomto veku prínosom.
Medzi príklady konkrétnych edukačných aktivít patria:
- Prednášky a semináre: Odborníci z oblasti zdravotníctva, sociálnej práce alebo práva môžu viesť prednášky a semináre na témy ako zdravá výživa, zdravý životný štýl, prevencia ochorení a možnosti liečebných terapií.
- Vzdelávacie a tréningové aktivity:
- „Som aktívny senior“ - cvičenia, tréning pamäti, podpora zmyslových vnemov, precvičovanie motorických zručností, rozhovory.
- „Musíme sa hýbať“ - cvičebný program prispôsobený zdravotnému stavu seniorov.
- Základy práce s PC: predstavenie PC seniorom, oboznámenie sa so základnými funkciami PC, písanie na PC, základy fungovania internetu.
- Internet: spoločná výučba práce s internetom, pomoc seniorom orientovať sa na internete a podieľať sa na výučbe práce so sociálnymi sieťami.
- „Domáca úloha“: spoločné úlohy pre deti a seniorov, ktoré budú vypracovávať spoločne za pomoci využitia internetu.
- Príprava materiálov pre vznik publikácie: príprava materiálov z informácií získaných z internetu, počas realizácie projektu s cieľom získať čo najviac praxe pri práci s internetom a vytvoriť publikáciu o projekte.
- Aktivity s hernou povahou: kognitívne hry pre seniorov pôsobiace na zlepšenie pamäti a podporujúce rozvoj jemnej motoriky. Prostredníctvom hry dochádza k zlepšovaniu zdravotného stavu. Jednotlivé hry a cvičenia sú vhodné na trénovanie pamäti u seniorov a zlepšenie kvality pohybu. Hry ako Zoznamovacia hra, Hra na mačku a myš, Čiara, Elektrina, Pizza, Prstové cvičenia, Puzzle, rôzne spoločenské a kartové hry sú vynikajúcou výzvou a zábavou pre seniorov.
- Kreatívne a ručné práce: keď slová zlyhávajú, každodenné aktivity zamerané na ručné a kreatívne práce nám okrem rozvoja jemnej motoriky môžu ukázať, ako môže umelecké dielo rozprávať príbeh alebo vyjadrovať emócie.
- Hudba: muzikoterapia je terapia hudbou a najčastejšie pomáha pri odstraňovaní zmien v správaní človeka. Výskumy dokázali, že pomalá hudba znižuje krvný tlak, rýchla ho zasa zvyšuje. Hudba pôsobí aj na metabolizmus cukrov, tvorbu hormónov, na tep srdca a činnosť pľúc. Nepopierateľný vplyv má na svalstvo, dýchanie, krvný obeh či dokonca vylučovanie žliaz. Hudba je vhodným doplnkom pri vážnych diagnózach, ako je Alzheimerova choroba, toxická závislosť, poruchy reči a sluchu, či u hendikepovaných detí. Výsledkom muzikoterapie je zlepšenie kognitívnych funkcií, ale aj potlačenie depresie či úzkosti.
- Verejné aktivity a výlety: aktívna účasť prijímateľov na verejných aktivitách ako sú verejné zhromaždenia, verejné vystúpenia, riešenia celospoločenských problémov a podobne. Výlety na kultúrne podujatie, návštevu múzea, kina, divadla, športového podujatia, parku a podobne.
Inštitúcie a programy edukácie seniorov
V rámci Európy a Slovenska rozoznávame niekoľko typov vzdelávacích programov a projektov. V zahraničí sú rozšírené popri riadnom štúdiu na univerzitách, rôzne druhy sezónnych vzdelávacích kurzov, rôzne programy. Rozšírené sú aj poznávacie zájazdy seniorov so vzdelávacím charakterom zamerané na históriu, prírodné krásy.
Univerzity tretieho veku (UTV)
Univerzity tretieho veku (UTV) sú najznámejšou edukatívnou možnosťou pre starých ľudí. Prvá Univerzita tretieho veku bola založená v Toulouse vo Francúzsku v roku 1973 Pierom Vellasom. Myšlienka sa veľmi rýchlo rozšírila a v roku 1975 vznikla Medzinárodná asociácia Univerzít tretieho veku. Prvá Univerzita na Slovensku vznikla na Univerzite Komenského v Bratislave roku 1990. Dnes je na Slovensku z celkového počtu 920 tisíc dôchodcov zapojených do ďalšieho vzdelávania na UTV 6205 starších študentov. Seniori majú možnosť vybrať si vzdelávanie na 13 UTV a vzdelávacie cykly trvajú obvykle 4-6 semestrov na úrovni práce vysokej školy. Spojenie tretí vek sa používa ako spoločný názov pre životné obdobie po 60. roku veku človeka. Termín vychádza z členenia ľudského obdobia na 3 životné etapy - detstvo a mladosť, dospelosť a staroba.
Akadémie tretieho veku
Akadémie tretieho veku predstavujú formu združovania seniorov, ktorých základná orientácia je vzdelávacia. Vzdelávacie cykly sú 1 a viacsemestrálne, ale i krátkodobé cykly k aktuálnym otázkam. Zahŕňajú najmenej desať spoločných stretnutí v určených intervaloch.
Kluby dôchodcov
Kluby dôchodcov vytvárajú priestor pre stretávanie sa seniorov, vyplnenie voľného času, na styk rovnako starých ľudí, ktorých spájajú spoločné záujmy. Organizujú široko chápanú záujmovú činnosť dôchodcov, vytvárajú priestor na stretávanie, hodnotné vyplnenie voľného času a styk s rovesníkmi.
Seniorské centrá
Seniorské centrá vytvárajú podmienky na využitie potenciálu seniorov v bežných podmienkach a v prospech spoločnosti, ďalej sprostredkovávajú vedomosti a zručnosti tým, ktorí to potrebujú. Sú to miesta na poznávanie, stretávanie a aktívne prežívanie seniorského veku, ale aj miesta na formovanie modelov pozitívneho starnutia pre ľudí v preddôchodkovom veku.
Podporné skupiny: Priestor pre vzájomnú pomoc a vzdelávanie
Podporné skupiny poskytujú priestor pre vzájomné diskusie, rozhovory, edukáciu a výmenu skúseností skupiny osôb s rovnakým problémom. Kognitívny úpadok týkajúci sa jedného člena rodiny vplýva výrazne na celkové sociálne fungovanie celej rodiny. Záťaž často zostáva na pleciach blízkych príbuzných, ktorí preberajú na seba rolu rodinného opatrovateľa. Pri prvých signáloch vyčerpania sa rodina zvyčajne obracia na iné blízke osoby ako sú priatelia, susedia a neskôr žiada o pomoc pomáhajúcich profesionálov a odborníkov. Jednou z možných foriem sociálnej práce s rodinou je sprevádzanie, podpora a pomoc prostredníctvom podpornej skupiny.
Rodinní opatrovatelia a ich potreby
Rodiny sa často, pri prepuknutí alebo diagnostikovaní rôznych vážnych ochorení svojich blízkych, rozhodnú postarať sa o svojho člena rodiny v domácom prostredí. Po určitom čase sa rodina pod náporom záťaže spojenej so starostlivosťou o odkázanú blízku osobu a náporom bežných povinností dostáva do stavu psychického i fyzického vyčerpania. Pojem príbuzní (blízke osoby) je v odbornej verejnosti a literatúre používaný aj v súvislosti s pojmom rodinný opatrovateľ. Podľa Repkovej (2010) ide o osobu opatrujúcu bez mzdy, ktorá poskytuje starostlivosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútrorodinných vzťahov bez očakávania finančnej odmeny. Bodnárová, Šelestiaková (2011) tiež uvádzajú pojem rodinní, neformálni opatrovatelia, ktorí sú nezastupiteľnou zložkou pri poskytovaní starostlivosti a pomoci svojím starším príbuzným. V prípade potreby najčastejšie túto rolu preberajú manželia, manželky, partneri/-ky a deti, poprípade partneri/-ky ich detí. Ide prevažne o osoby v staršom dospelom veku (50+) alebo aj o osoby v mladšom seniorskom veku (60+). Fertaľová a iní (2011) vo svojom výskume potvrdzuje, že z hľadiska rodinnej príslušnosti tvoria dospelé deti 62% a životní partneri 28%, ostatných 10% neformálnych opatrovateľov tvoria blízki príbuzní (vnučky a nevesty). Z hľadiska rodovej príslušnosti tvoria 75% ženy.
História a modely podporných skupín v zahraničí
Podporné skupiny (support group) majú svoju niekoľko desaťročí trvajúcu históriu najmä v škandinávskych krajinách a v USA. Podľa Hrozenskej a Gabrielovej (2011) využívanie asociačných skupín pre pomoc osobám s demenciou a založenie svojpomocných skupín je v zahraničí častou možnosťou, rovnako ako systém denných stacionárov, možnosť osobnej asistencie a domácej starostlivosti, poskytovaná odborníkmi, ako aj dobrovoľníkmi a charitatívnymi organizáciami.
Nórsko: Národná sieť podporných skupín
Národná sieť podporných skupín (Nasjonalt Støttegruppenettverk NSN) v Nórsku je organizácia združujúca všetky podporné skupiny danej krajiny. Skupiny vznikajú pre rôzne cieľové skupiny bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či inú príslušnosť alebo región. Najdôležitejším spoločným znakom je spojenie s určitou udalosťou. Za udalosť sa považuje určité ochorenie, ktorým trpí viacero osôb alebo nejaká katastrofa (prírodná, letecká, teroristická…). Tak vznikajú podporné skupiny pre oblasti postihnuté povodňami (rôznymi alebo inými udalosťami) a podporné skupiny zamerané na určité ochorenia ako napríklad rakovina, skleróza multiplex alebo demencia. Podstatným znakom podpornej skupiny je, že tvorí doplnkovú službu k verejnej - profesionálnej sociálnej službe (Sormul, 2015).
V súvislosti so syndrómom demencie v každom nórskom meste a obci je vytvorený tím odborníkov na demenciu (tzv. demensteam), ktorý úzko spolupracuje s obvodnými lekármi, sociálnymi pracovníkmi sociálno-zdravotných odborov alebo referátov na mestských a obecných úradoch. Tím odborníkov spolupracuje aj s Národnou organizáciou pre verejné zdravie (Nasjonalt forening for folkehelse), ktorá zakladá a spravuje podporné skupiny v oblasti práce s osobami s demenciou. Každá podporná skupina má formu vzdelávacej skupiny a skupiny spoločných rozhovorov. Takýmto spôsobom sa skĺbi ako edukačná, tak aj terapeutická časť odbornej práce. Obe časti zastrešujú odborníci, ktorí pracujú pre Národnú organizáciu pre verejné zdravie alebo ako dobrovoľníci. Prioritou pomoci je psychosociálna podpora príbuzným formou vytvorenia bezpečného priestoru pre ventiláciu emócií, výmenu skúseností a získavania informácií - vzdelávania. Niektoré podporné skupiny majú formu stretnutí pri káve (Temakafé) alebo ponuky na relaxovanie formou jogy. V Nórsku sú vybudované aj Centrá podpory príbuzných (Pårørendesenteret), ktoré ponúkajú bez ohľadu na diagnózu pomoc rodine a blízkym osobám (susedom, priateľom, kolegom). Ich pomoc spočíva v poskytovaní sociálno-psychologického poradenstva a praktických informácií ako môžu pomáhať tomu, na kom im záleží.
Dánsko: Intervenčný program DAISY a podpora od Červeného kríža
V Dánsku je vyvinutý intervenčný program na podporu príbuzných poskytujúcich starostlivosť v rodinnom prostredí. Program sa nazýva Danske Alzheimer interventionundersøgelse (DAISY) a je výsledkom spolupráce dánskeho Ministerstva zdravotníctva a Národného vedeckého centra pre výskum demencie (Nationalt Videnscenter for demens). Účelom DAISY projektu bolo preskúmať spôsoby na zlepšenie podpory pre osoby, ktorým bola diagnostikovaná demencia v ranom štádiu. Na základe tohto bol vypracovaný model - interaktívna príručka pre pomáhajúceho profesionála, ktorý sa používa ako súčasť poradenského procesu pre osoby v počiatočnom štádiu demencie a ich rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú získať čo najviac poznatkov o demencii. Model je určený pre zamestnancov obcí a miest, pomáhajúcich profesionálov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb a pre združenia poskytujúce psycho-sociálnu podporu príbuzným osôb s ochorením demencie. Ide predovšetkým o techniku vedenia poradenských rozhovorov osobnou a telefonickou formou a o vzdelávacie kurzy pre osoby s diagnostikovanou demenciou rôznej etiológie a ich príbuzných. Na projekt Daisy je napojený ďalší projekt - príručka starostlivosti o občana s demenciou - Demens guiden.
V Dánsku ponúka Dánsky Červený Kríž dobrovoľnícky program pod názvom „Podpora rodinného opatrovateľa“ formou návštevy „kamaráta“ v domácnosti osoby s demenciou na hodinu-dve, zatiaľ čo príbuzný má možnosť odísť z domácnosti a venovať sa iným činnostiam mimo domácnosti.
Česká republika: Svojpomocné skupiny a Čaj o páté
V Čechách podľa Jarolímovej a Novákovej (2013) sa na označenie podpornej skupiny pre rodinných opatrovateľov seniora so syndrómom demencie používa pojem svojpomocná skupina ako synonymum. Podporné skupiny v Českej republike vznikajú ako organizácie a kluby na pomoc príbuzným, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie. Obe autorky uvádzajú, že svojpomocná skupina pre príbuzných prebieha za prítomnosti facilitátora. Facilitátor vedie rozhovory s účastníkmi, ktorí sa ocitajú v strese zo záťaže starostlivosti a tiež vedie rozhovory na individuálnej úrovni mimo skupinu. Česká alzheimerovská spoločnosť vo svojich materiáloch (2016) ponúka pre potencionálnych účastníkov takýchto skupín dve možnosti. Čaj o páté je stretnutie svojpomocnej skupiny pre rodinných opatrovateľov so zameraním na získanie informácií ohľadom pomoci osobe s demenciou. Na stretnutí si vymieňajú informácie samotní príbuzní, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu trpiacu na ochorenie demencie. Toulky pamětí a duší je podporná skupina určená osobám v začínajúcej fáze demencie, ktorým sa odborník snaží pomôcť vyrovnať sa s príznakmi demencie a poskytuje im psychosociálnu podporu. Primárnym cieľom skupín je poskytovanie emocionálnej podpory tým, ktorí sa starajú o človeka s demenciou. Skupina pracuje na princípe vzájomného zdieľania a spolupráce: každý člen skupiny má čo ponúknuť (skúsenosti a informácie) a čo získať (prerozprávaním emócií sa znižuje tenzia a stres). Skupiny sa môžu zúčastňovať aj jednotlivci, ktorí ukončili rolu opatrovateľa na základe úmrtia opatrovanej osoby a skupina je nápomocná pri procese zármutku a straty opatrovateľskej roly. Holmerová (2009) zhŕňa poznatky z fungovania svojpomocnej skupiny Českej Alzheimerovskej spoločnosti tak, že rodinní opatrovatelia si v skupine za podpory odborného pracovníka vymieňajú svoje skúsenosti a emocionálne zážitky a spoločne sa snažia nájsť riešenie praktických problémov. Opatrovatelia si navzájom poskytujú podporu.
Nemecko: Otvorené podporné skupiny a výmena skúseností
Podľa nemeckých skúseností Annett Kruger (2012) hodnotí stretnutia v otvorenej podpornej skupine pre rodinných opatrovateľov ako výmenu spoločných skúseností, nápadov a tipov. Ide o neformálnu výmenu nápadov, informácií, pričom sa znižuje sociálna izolácia, rozvíjajú sa nové sociálne kontakty a posilňujú sa sociálne zručnosti účastníkov skupiny. Účastníci podpornej skupiny majú opäť čas sami pre seba a naučia sa lepšie vysporiadať so stresom. Pocit absencie súkromia a priestoru na vysporiadanie sa so záťažou je u príbuzných častý, čo potvrdzuje aj staršia empirická štúdia Braun a kol. (2008).
Online podporné skupiny: Nová forma podpory
Anglický vedec Potts (2005) sa zaoberá históriou vzniku online podporných skupín na svete (OSGs - online support groups), ktoré vznikli už v roku 1982 v porovnaní s Face to Face podpornými skupinami. Ide o online komunity, v ktorých sú aktívne osoby so spoločným problémom týkajúcich sa najmä zdravia alebo iných sociálnych udalostí. Tieto online skupiny poskytujú priestor pre vzájomnú podporu a výmenu informácií, viac anonymity a najmä priestor pre inhibované osoby. Pre online podporné skupiny má osobná skúsenosť väčšiu hodnotu ako prístup založený na dôkazoch. Pri týchto skupinách vzniká riziko, že môže dochádzať aj k dezinformáciám a zvýšenému riziku negatívneho vplyvu informácií na jednotlivcov. Online podporné skupiny majú formu svojpomocných skupín, t.j. bez vedenia facilitátora. Zainteresované osoby zdieľajúce názor a skúsenosti pracujú bez intervencie odborníka. Online podporné skupiny sú v súčasnosti využívané vo virtuálnom priestore pre rôzne cieľové skupiny v kombinácii aj s reálnymi podpornými skupinami, ktoré sa stretávajú osobne a pravidelne v určitom priestore. Organizácie zakladajúce podporné skupiny ponúkajú často kombináciu online skupín aj skutočných podporných skupín. Všeobecne majú takéto svojpomocné skupiny oveľa menej konfrontácií a ďaleko viac pozitívnych podporných vyjadrení. Ide o otvorené, prístupné skupiny, ktoré ponúkajú psychickú podporu každému, ktorý zdieľa problémy a rovnaké témy v skupine. Členovia sú zároveň poskytovatelia a príjemcovia podpory. Všeobecne sa skupiny orientujú viac na informácie dostupné od členov skupiny ako na informácie od odborníkov z externého prostredia.
Americká Alzheimerova asociácia: Komplexná podpora
Americká Alzheimerova asociácia združuje všetky neziskové organizácie poskytujúce dobrovoľné zdravotné služby, podporu a výskum so zameraním na Alzheimerovu chorobu. Prezentuje podporné skupiny pre opatrovateľov, rodinu a priateľov osôb s demenciou, ktorým vytvára bezpečný priestor na rozvoj vzájomnej podpory, výmenu praktických informácií, spôsobov zvládania, zdieľania pocitov, potrieb i záujmov. Tieto skupiny vedú vyškolení profesionáli. Okrem podporných skupín pre opatrovateľov, ponúkajú aj podporné skupiny určené špeciálne pre ľudí v ranom štádiu Alzheimerovej choroby.
Podporné a svojpomocné skupiny na Slovensku: Terminologické rozlíšenie
V podmienkach Slovenska sa stretávame s dvoma pojmami, ktoré evokujú v laickej verejnosti a aj v odbornej verejnosti synonymum k podpornej skupine - svojpomocná skupina. Hejzlarová (2011) zdôrazňuje rozdiel medzi svojpomocnými skupinami bez podpory profesionálov (self-help groups) a podpornými skupinami vedenými profesionálmi (support groups). Na rozdiel od svojpomocnej skupiny, kde iniciatíva vychádza od ľudí zasiahnutých spoločným problémom, podpornú skupinu zakladá a vedie profesionál. V praxi sú podporné skupiny veľmi často určitým spôsobom napojené na poskytovateľov sociálnych služieb, príp. iné organizácie. Pozitívom tohto javu je určité stabilné zázemie skupín, ľahšia kumulácia a následné odovzdávanie skúseností s chodom skupiny i potenciál odborného dohľadu. Svojpomocná skupina je podľa Schavela (2012) neformálnym zoskupením niekoľkých osôb spojených podobných osudom, životnými situáciami alebo postihnutých porovnateľnými ťažkosťami. Svoju činnosť vykonávajú svojpomocné skupiny bez profesionálneho vedenia najčastejšie pravidelným, väčšinou spoločným a rovnoprávnym rozhovorom. Členovia svojpomocnej skupiny sa prostredníctvom svojich vzťahov a interakcií vzájomne posilňujú a upevňujú si pocit vzájomnej hodnoty.
Brenkus a iní (2005, s. 23) kategorizujú svojpomocné skupiny na:
- skupiny zamerané na stratu alebo prechodné fázy života (strata niekoho blízkeho alebo hľadanie nového zmyslu života),
- ďalej na skupiny zamerané na „krok vpred“ - rast (pre rodinných členov osôb trpiacich na psychické ochorenia) a
- na skupiny zamerané na zvládanie stresu a podporné skupiny (pre osoby so stanovenou diagnózou psychického ochorenia).
Výhodou svojpomocnej skupiny podľa Brenkusa (2005) je fakt, že sa z člena skupiny stáva pomocník, ktorý pomáha riešiť problémy iných. Jeho závislosť na pomoci inej osoby je výrazne menšia. Člen svojpomocnej skupiny v roly pomocníka získava pocit užitočnosti a pri poskytovaní rád a svojich skúseností, má možnosť pozorovať svoj problém z odstupu. Profesionáli, ktorí vedú podporné skupiny majú za úlohu usmerňovať diskusiu a zabezpečiť, aby sa v skupine vytvorilo bezpečné a podporujúce prostredie.
Sociálna práca a vzdelávanie seniorov
Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby. Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku. Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mal mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie.
Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku. Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008). Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti. pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete. Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia. Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.
Dôležité je si uvedomiť, že vzdelanie je dobrovoľné a v staršom veku je dominantná logická pamäť. Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník. Sami starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia.
Zásady edukácie seniorov
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
- Zásada ľudskosti: táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
- Zásada vedeckosti: všetky sprostredkované informácie musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
- Zásada primeranosti: týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
- Zásada aktivity a angažovanosti: je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
- Zásada motivácie: senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.
Prekážky v edukácii seniorov
Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne. Tieto prekážky môžu byť:
- Informačné: neschopnosť alebo nedostatok informácií o dostupných aktivitách.
- Organizačné: napríklad samotná ponuka vzdelávacích aktivít, obsah, kvalita a časový harmonogram, priestor a podobne.
- Zdravotné: zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia alebo zlá ekonomická situácia môžu obmedzovať účasť seniorov.
Prínosy edukačnej činnosti pre seniorov
Edukačné aktivity prostredníctvom nových informácií poskytujú seniorom možnosť voľby, ako si usporiadať vlastný život, byť psychicky vyrovnanejší a spokojnejší. Medzi ďalšie prínosy patria:
- Uspokojovanie edukačných potrieb podľa osobných záujmov.
- Nový životný program.
- Navodzovanie, stimulácia a udržiavanie vývinového potenciálu človeka v seniorskom veku.
- Korekcia žiadaných zmien osobnosti, zámerné ovplyvňovanie vývinovej dynamiky individuálnych osobnostných charakteristík, vzorcov správania, hodnotovej orientácie a postojov.
- Informačná podpora možnosti slobodnej voľby seniora v medziach životnej cesty, sociálnych a ekonomických podmienok života.
- Podpora plnenia etapových úloh staršieho vekového obdobia.
- Spoznanie možnosti pozitívneho ovplyvňovania priebehu starnutia.
- Priestor na získavanie a realizáciu sociálnych kontaktov.
- Zdroj pocitov životného optimizmu.
- Obohacovanie života v starobe.
Špecifiká vzdelávania starších ľudí
Poznanie psychiky staršieho človeka a jeho sociálnych podmienok je významné tak v rovine plánovania ako i v rovine realizácie vzdelávania. Východisko tvorí najmä poznanie, že človek je schopný učiť sa a tvoriť i v starobe. Vzdelávanie je dobrovoľné s úplne slobodnou voľbou obsahového zamerania. Dôležitá je aj pomoc pri nachádzaní nových životných orientácií, pri prekonávaní nedôvery vo vlastné schopnosti ešte sa učiť a celková orientácia na formatívne pôsobenie. Je dôležité poznať, že v staršom veku je dominantnejšia logická pamäť a rešpektovať potrebu viac času na učenie. Obvyklou chybou je napr. uplatňovanie ontogeneticky neadekvátnych noriem pri posudzovaní možností gerontov.
Medzigeneračné prepojenie a odovzdávanie skúseností
V živote ľudí tak jednotlivcov ako aj spoločenstiev jestvuje medzi generáciami prepojenie, zviazanosť a puto, ktoré nemožno vymazať a je potrebné ho, v záujme sociálneho zdravia spoločnosti aj rešpektovať. Seniorsky vek je obdobím odovzdania svojich plodov práce. Skupinová aktivita a spoločenská aktivita s deťmi a dobrovoľníkmi s cieľom predstaviť projekt a vzbudiť záujem o zapojenie sa, rovnako ako aj spoločné stretnutia seniorov a detí s cieľom zoznámenia sa v prostredí mimo zariadenia sociálnych služieb, sú skvelými príkladmi medzigeneračnej spolupráce.