Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Avšak, práca na polovičný úväzok má svoje špecifiká, najmä v oblasti sociálneho poistenia. Tento článok sa zameriava na aspekty sociálneho poistenia pri práci na polovičný úväzok na Slovensku, vrátane nároku na nemocenské dávky (PN).
Definícia a charakteristika skráteného pracovného úväzku
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Na Slovensku pracuje na skrátený, najčastejšie polovičný pracovný úväzok, podľa Eurostatu približne 4% zamestnancov. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať.
Mzda a odvody pri skrátenom úväzku
Zamestnancovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Od tohto roka musia zamestnanci na krátkom pracovnom úväzku platiť vyššie zdravotné odvody. Ešte vlani ich odvádzali zo svojich skutočných príjmov. Tento rok už musia platiť zdravotné odvody najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu, vypočítaného zo sumy životného minima (234,42 eura). Ak by pritom vypočítaný odvod nedosiahol túto sumu, rozdiel by musel doplatiť len zamestnanec, nie zamestnávateľ. Minimálne zdravotné odvody nemusia platiť napríklad zamestnanci, ktorí sú zároveň poistencami štátu, osobou so zdravotným postihnutím či vyhlásení za nezvestných.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Ak je osoba nie je v čase, kedy je na 1 deň prihlásená kódom 2Y ako zamestnanec napr. zároveň zamestnaná u iného zamestnávateľa, nie je SZČO, nie je poistencom štátu, osobou so zdravotným postihnutím, potom sa na túto osobu pravidlá o minimálnom preddavku vzťahujú. Ak bude za zamestnanca pokladaný celých 31 dní (resp. 30, resp. 28), príjem bude mať nulu a nesplní podmienky podľa § 16a ods.
V prípade ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu podľa §11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 Z. z. tak sa neho vzťahuje výnimka z minimálneho preddavku zamestnanca ( a rovnako aj výnimka z minimálneho poistného zamestnanca v rámci RZ - vid §13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. Ak zamestnanec podpísal zamestnávateľovi oznámenie o neuplatnení dopočtu do minimálneho preddavku, potom platí preddavky z reálne dosiahnutých príjmov v danom mesiaci, v RZ sa uplatňuje minimálne poistné pričom sa zohľadňujú výnimky z minimálneho poistného (§13b ods. 2 zákona č. Aj na takého zamestnanca sa vzťahuje minimálny preddavok, avšak len jeho alikvótna časť pripadajúca na dni kedy nebol zároveň považovaný za poistenca štátu z titulu poberania náhrady príjmu a nemocenského (§11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z.
Nemocenské dávky (PN) a skrátený úväzok
PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. To znamená, že zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín.
Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín. Prvých 10 dní PN dostávate náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN vám dávku vypláca Sociálna poisťovňa ako tzv. nemocenské. Toto rozdelenie platí pre zamestnancov.
Základom výpočtu je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ) - teda priemerný denný zárobok, z ktorého ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda, resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ.
Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň. Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 94,0273 €.
Výška nemocenských dávok v závislosti od dĺžky PN
- Od 1. do 3. dňa PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 4. do 10. dňa PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 11. dňa PN: Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Príklad výpočtu PN pri skrátenom úväzku
Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.
- 1. - 3. deň: 3 dni x 25 % z 39,60 € = 29,70 €
- 4. - 10. deň: 7 dní x 55 % z 39,60 € = 152,00 €
- 11. - 21. deň: 11 dní x 55 % z 39,60 € = 239,58 €
Celková výška PN je približne 442 eur. PN sa vypláca maximálne 52 týždňov. Počas PN platí zákaz pracovať, a ak lekár určí povolené vychádzky, treba ich striktne dodržiavať.
Výpověď z práce – jaká máte práva a povinnosti? | Orange Academy
Ochranná lehota
Pri ochrannej lehote nezáleží na tom, či ide o plný alebo skrátený pracovný úväzok. Ochranná lehota trvá sedem dní po ukončení nemocenského poistenia (teda po ukončení zamestnania). Osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie, si ešte sedem dní (resp. osem mesiacov - platí pre ženu, ktorej zanikne pracovný pomer v čase tehotenstva) po jeho zániku môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku. Ochranná lehota ostáva rovnaká aj vtedy, ak pracovný pomer trval zamestnancovi kratšie. Ak by napríklad trval od 15. apríla 2019 do 10. mája 2019, ochranná lehota by trvala do 17. mája 2019, teda tiež sedem dní.
Výnimka nastáva len v situácii, ak nemocenské poistenie (pracovný pomer, dohoda) trvá menej ako sedem dní. Vtedy trvá ochranná lehota len toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Plynutie ochrannej lehoty sa môže skončiť skôr aj v takom prípade, ak vznikne nové nemocenské poistenie alebo nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Práceneschopnosť a jej zadanie
Práceneschopnosť zamestnanca sa zadáva na kalendárne dni, na ktoré bola PN vystavená (vrátane víkendov a sviatkov). Ak bola vystavená PN na 14 dní v mesiaci, zadáva sa do výplaty zamestnanca na celých 14 dní, bez ohľadu na to, aký má zamestnanec úväzok.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času.
Uplatnenie nároku na nemocenskú dávku
Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu iba vtedy, ak PN trvala viac ako 14 dní.
Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca.
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.
Najčastejšie dôvody nižšej PN
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby.
Ďalšie aspekty skráteného pracovného úväzku
Vplyv skráteného úväzku na dôchodok
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.
Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.
Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.
Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu.
Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.
Materská dovolenka a skrátený úväzok
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Dovolenka a skrátený úväzok
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Stravovanie a prestávky
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Rekreačný poukaz
Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu, pokiaľ je zamestnaný v spoločnosti, ktorá má viac ako 50 zamestnancov a zároveň musí mať zamestnanecký pomer nepretržite 24 mesiacov (výnimkou sú dohody o vykonaní práce). V prípade obdržania poukazu ho musí zamestnanec využiť výhradne na území Slovenskej republiky, pričom vo vybranom zariadení musí prenocovať minimálne dve noci a môže využiť stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou.
Zamestnanec platí 45 % oprávnených nákladov = 225 EUR z maximálnej možnej sumy na kalendárny rok (stanovené na 500 EUR). Poukážky sa nezdaňujú ako príjem a ich platnosť je jeden kalendárny rok, pričom sú neprenosné.
Pokiaľ zamestnanec vynaloží na dovolenku menej ako 500 EUR, zamestnávateľ prispeje nižšou sumou ako 275 EUR, ktorá bude zodpovedať 55%-nám z celkovej vynaloženej sumy. Tým sa zachová podiel medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V prípade začiatku rekreačného pobytu koncom jedného kalendárneho roka, pričom pobyt trvá aj v nasledujúcom kalendárnom roku, sa tento pobyt započítava do roka prvého, t.j. rozhodným dátumom je dátum začiatku pobytu.
Zamestnanec môže použiť rekreačný poukaz pre rodinných príslušníkov: manžela/manželku, deti (môže použiť aj na pobytové a denné prázdninové tábory), druha/družku, pre rodičov, s ktorými žije v jednej domácnosti.
Podnikanie popri skrátenom úväzku
Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.
Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti. Táto povinnosť sa posudzuje k 1.7. (resp. 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. To znamená, ak by ste začali podnikateľskú činnosť vykonávať v priebehu roka 2022, povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie sa bude posudzovať k 1.7.2023 (resp. k 1.10.2023 ak by ste podali odklad) na základe daňového priznania za rok 2022. Ak by Vaše podnikateľské príjmy za rok 2022 presiahli hranicu 7266€, začínali by ste platiť odvody od júla/októbra 2023, inak nie. Príjem sa testuje každý rok a ak je nižší, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. V opačnom prípade by Vám Sociálna poisťovňa odvody vypočítala podľa podaného daňového priznania. V roku 2023 pôjde o sumu 200,72€.
Preddavky do zdravotnej poisťovne popri súbehu s TTP pri začiatku podnikania neplatíte, odporúčam si ich platiť v dobrovoľnej výške, aby ste nemali prípadný vysoký nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám zdravotná poisťovňa prepočíta Vaše podnikateľské príjmy, vypočíta celkové odvody a odpočíta Vami zaplatené preddavky. Po prvom roku podnikania Vám už zdravotná poisťovňa vypočíta mesačné preddavky podľa príjmov z daňového priznania.
Od svojich príjmov si môžete odpočítať paušálne alebo reálne výdavky (náklady). Môžete si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manžela či dôchodkové sporenie, daň znížiť o daňový bonus na deti, ak si ich neuplatňujete priamo v TPP. Resp. sa ešte raz všetky nároky prepočítajú. Pri živnosti si musíte podávať elektronicky daňové priznanie k dani z príjmov typ B, kde sa uvedú všetky príjmy aj zo živnosti aj s TPP.
Dávky v nezamestnanosti a skrátený úväzok
Na poskytnutie dávky v nezamestnanosti je potrebné splnenie podmienky účasti na poistení v nezamestnanosti. Hlavnou podmienkou je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu.
Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci.
Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili.
Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od.
tags: #vyska #pn #pri #polovicnom #uvazku