Príspevok na dopravu do zamestnania predstavuje dôležitý aspekt zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na dopravu, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom, so zameraním na podmienky jeho poskytovania a relevantné právne predpisy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú škálu čitateľov.
Podpora pracovnej mobility a príspevky na dopravu
V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti, avšak vo svojej súčasnej podobe k tomuto rastu veľmi neprispieva. Zákon o službách zamestnanosti v súčasnosti definuje príspevky, ktorých cieľom je podporovať dochádzanie či presťahovanie za prácou na území Slovenska.
Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Naopak, príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne len pár sto ľudí. Inštitút zamestnanosti dlhodobo podporuje ekologickú dopravu. Vypracovali sme správu o mobilite pracovného trhu. Podľa očakávaní sú najmobilnejšie regióny blízko veľkých miest (Bratislava a Košice) a prekvapivo aj Región Kysúc a Oravy. Najmenej mobilný je región Juhoslovenskej kotliny.
Príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 53b zákona o službách zamestnanosti
Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zároveň poskytuje aj bližšie a záväzné informácie. Príspevok na dopravu do zamestnania (ďalej len „príspevok“) môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60.
Ak sú splnené podmienky, príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou. Dohodu úrad uzatvára so žiadateľom len na obdobie príslušného kalendárneho roka (najviac na 12 kalendárnych mesiacov).
Podmienky poskytnutia a výška príspevku
- Úrad môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody.
- Zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť.
- Dôvodom je, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa.
- Príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť.
- Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.
- Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z.
Elektronické podanie žiadosti
Uvedenou službou úrad práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje zamestnávateľovi, ktorý je právnická osoba alebo fyzická osoba, podať Žiadosť o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania na vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS). Žiadosť o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania je možné zaslať elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk (odkaz na elektronickú službu je vypublikovaný nižšie) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť nie je spoplatnená.
Pre zaslanie žiadosti elektronicky je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID). Pri odoslaní žiadosti je vyžadované elektronické podpísanie Žiadosti o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania elektronickým podpisom (bez podpisu nie je možné Žiadosť o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania odoslať).
Potrebné dokumenty pre žiadosť:
- Vyhlásenie žiadateľa k poskytnutiu štátnej pomoci (relevantné v prípade žiadateľa, ktorý žiada o poskytnutie finančné príspevku v zmysle SA. 120186 schémy štátnej pomoci na podporu vzdelávania a pomoci na prijímanie do zamestnania a zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím v znení Dodatku č.
- V prípade vlastnej dopravy: kópia technického preukazu vozidla, kópia dokladu o zaplatení povinného zmluvného poistenia.
Príspevok na dopravu a zákon o dani z príjmov
Od 1.1.2021 platí nová úprava, kde sa definuje maximálna výška nepeňažného plnenia oslobodená pre zamestnanca od dane z príjmu pre zamestnanca za dopravu do a z práce, ktorú mu zabezpečuje zamestnávateľ, na 60 € mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP].
Oslobodenie od dane a podmienky
Oslobodenie je možné uplatniť iba za podmienok, za ktorých je u zamestnávateľa považované za daňový výdavok. Limit oslobodenia pri zabezpečení dopravy je stanovený maximálne 60 € v úhrne mesačne. Výška nepeňažného plnenia sa vypočíta na základe prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na 1 miesto vo vozidle. Oslobodenie u zamestnanca nie je podmienené čiastočnou úhradou tejto dopravy zamestnávateľovi. Ak je poskytnuté nepeňažné plnenie vyššie, nepeňažné plnenie nad túto sumu musí zamestnávateľ zamestnancovi zdaniť v jeho mesačnej mzde.
Daňové výdavky zamestnávateľa
Do daňových výdavkov zamestnávateľa je možné uznať výdavok vynaložený na dopravu zamestnancov za nasledujúcich podmienok:
- Na miesto výkonu práce a späť.
- Zabezpečovanú autobusmi, ktoré sú určené na prepravu desať a viac osôb.
- Doprava je zabezpečovaná z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vôbec vykonávaná alebo nie je vykonávaná v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa (napríklad ak by nezabezpečenie dopravy narušilo nepretržitú výrobnú činnosť alebo malo za dôsledok nedostatok pracovnej sily na pracovisku).
Skutočnosť, či doprava vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy zodpovedá potrebám zamestnávateľa, zostáva na preukázaní zo strany zamestnávateľa, nakoľko žiadny osobitný predpis toto slovné spojenie bližšie nešpecifikuje.
Zamestnávateľ, ktorý poskytuje finančný príspevok na dopravu zamestnancov do práce a späť nemôže uplatniť ustanovenia vzťahujúce sa k zabezpečeniu dopravy.
Výpočet nepeňažného plnenia
Ako sa má správne vykladať význam slovného spojenia „...verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa"? Napríklad zamestnávateľ má trojzmennú prevádzku, pričom zamestnanec sa verejnou dopravou vie dostať na rannú zmenu, ale nevie sa dostať na nočnú zmenu. Nie je zrejmé, či je potrebné sa na slovné spojenie "v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa" pozerať komplexne a už to, že sa nevie dostať na jednu zmenu (napr. nočnú) znamená, že náklady na dopravu na všetky tri zmeny pre tohto zamestnanca môžu byť pre zamestnávateľa daňovo uznané, alebo daňovo môže byť uznaná iba doprava tohto zamestnanca na nočnú zmenu. Nie je zrejmé ani to, že ak sa zamestnancovi začína nočná zmena o 22.00 hod. a on sa vie dopraviť posledným spojom o 19.00 hod.
Žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. V popise problému sa uvádza, že zamestnanci nemajú zabezpečenú dopravu verejným poskytovateľom na niektorú zo zmien, resp. spoje časovo nezodpovedajú niektorým zmenám. Aj tieto skutočnosti môžu mať vplyv na posúdenie, že doprava verejným poskytovateľom nie je vykonávaná v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, čo môže mať za následok, napr. zdaniteľnosť nepeňažného plnenia.
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Ako sa vypočíta nepeňažné plnenie na jedného zamestnanca mesačne? Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január 2021 možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu 20 000 € a počet miest v autobusoch 420 (420 = počet autobusov 5 x 42 miest na sedenie v autobuse x 2 zmeny). Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v motorovom vozidle možno preveriť, napr. technickým preukazom vozidla. Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno zahrnúť aj miesta na státie, t. j. obsaditeľnosť vozidla.
Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách. Cesta do práce a späť nie je pracovnou cestou v zmysle zákona č.283/2002 Z. z.
Sociálny fond a príspevky na dopravu
Zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavuje doplnkový nástroj, ktorý umožňuje zamestnávateľom finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Od svojho prijatia bol novelizovaný päťkrát.
Kto je zamestnávateľ a zamestnanec pre účely sociálneho fondu?
Pre účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ definovaný ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere. Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. SZČO) ako zamestnávateľov.
Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod., ako aj osoby vykonávajúce práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, právne nemajú charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.
Povinný prídel do sociálneho fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku).
Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. 2 nevzťahujú. Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“
Ďalší prídel do sociálneho fondu a príspevok na dopravu
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú).
- Podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1.
- Podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) zákona.
Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b).
Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1., zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b). Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy.
Podmienky nároku na príspevok z ďalšieho prídelu na dopravu
Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z.
Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv. príjmové pásmo je v rozmedzí od 352 eur do 402,50 eura mesačne. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr. predložením cestovného lístka, príspevok mu nemôže byť poskytnutý.
Príspevok na dopravu z povinného prídelu
Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. 1 zákona. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Zdroje sociálneho fondu
Medzi zdroje sociálneho fondu patria:
- Zdroje podľa tohto zákona.
- Zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
- Dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods. 1).
Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu, v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Ďalšími zdrojmi môžu byť rôzne dary alebo dotácie, prípadne iné príspevky do sociálneho fondu, ako aj prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu. Pre tvorbu z ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne, resp. minimálne limity. Na použitie celého vytvoreného sociálneho fondu, teda aj časti vytvorenej z ďalších zdrojov (napr. z darov), sa vzťahujú ustanovenia § 7 zákona.
Základ pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat.
V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom pre tvorbu sociálneho fondu úhrn hrubých platov zúčtovaných zamestnancom tejto skupiny. To znamená, že do základu vstupujú všetky plnenia, ktoré sú ako zložky platu vymedzené v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v prípade tvorby sociálneho fondu z platov štátnych zamestnancov je pre základ rozhodujúca definícia platu upravená v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
tags: #prispevok #na #dopravu #zamestnavatel