Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie je zakotvená v Zákonníku práce a týka sa všetkých zamestnávateľov bez ohľadu na ich právnu formu. V tomto článku sa zameriame na to, kedy zamestnanec získa nárok na príspevok na stravovanie, ak odpracuje viac ako štyri hodiny počas pracovnej zmeny.
Kto má nárok na príspevok na stravovanie?
Podľa § 152 Zákonníka práce má každý zamestnanec v pracovnom pomere nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu dlhšiu ako štyri hodiny. Táto povinnosť platí bez ohľadu na to, či zamestnanec pracuje na plný alebo skrátený úväzok, pokiaľ splní podmienku odpracovania viac ako štyroch hodín v rámci jednej pracovnej zmeny.
Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci. Dôležité je, aby zamestnanec v rámci pracovnej zmeny reálne vykonával prácu viac ako štyri hodiny. Aj zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodári) nemajú automaticky nárok na stravovanie, pokiaľ zamestnávateľ nezaviedol takéto podmienky vo svojom vnútornom predpise.
Možnosti zabezpečenia stravovania zamestnávateľom
Zamestnávateľ môže splniť svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť stravovanie tromi hlavnými spôsobmi:
- Zabezpečením stravovania vo vlastnom stravovacom zariadení.
- Zabezpečením stravovania prostredníctvom iného stravovacieho zariadenia (napr. zmluvná jedáleň, reštaurácia, donášková služba).
- Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, môže zabezpečiť stravovanie aj formou donášky teplého jedla. Zákon nevyžaduje, aby sa jedlo konzumovalo priamo v jedálni - stačí, ak má zamestnanec vhodné priestory na konzumáciu. Dôležité je, aby mal možnosť získať teplé hlavné jedlo počas pracovnej zmeny.
V prípade, že zamestnávateľ zabezpečí donášku teplého jedla a zamestnanec si ho môže objednať, splnil svoju zákonnú povinnosť. V takom prípade už nie je povinný poskytovať finančný príspevok tým zamestnancom, ktorí túto možnosť nevyužijú. Finančný príspevok je alternatívou len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inak.
Výška príspevku na stravovanie
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je suma stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín 8,80 eur. Maximálna výška daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa na stravovanie je preto 4,84 eur za jedno jedlo.
Minimálna hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka) od 1. apríla 2025 je 6,60 eur. Pri tejto hodnote musí zamestnávateľ prispievať minimálne 3,63 eur (55 % zo sumy 6,60 eur).
| Typ sumy | Výška |
|---|---|
| Stravné (5-12 hod.) | 8,80 € |
| Daňovo uznateľný príspevok zamestnávateľa | 4,84 € |
| Minimálna hodnota gastrolístka | 6,60 € |
Daňovo uznateľný je príspevok zamestnávateľa do výšky 55 % z maximálneho stravného (8,80 €) - teda 4,84 € denne. Toto platí iba v prípade, že sa poskytuje príspevok ako finančná náhrada.
Práca z domu a nárok na stravovanie
Zamestnanci pracujúci z domu (home office) majú nárok na príspevok na stravu, pokiaľ ich pracovná zmena trvá aspoň štyri hodiny. Práca z domu nezbavuje zamestnávateľa tejto povinnosti. V prípade remote pozícií sa odporúča uprednostniť finančný príspevok, pretože je flexibilnejší.
Ak stravovanie zamestnanca pri výkone práce z domu nie je možné zaistiť obvyklým spôsobom, zvolená náhradná forma stravovania musí umožniť zamestnancovi zakúpiť si počas trvania pracovnej zmeny teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Zamestnávateľ môže zamestnancovi zaistiť stravovanie napríklad v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, poskytnúť stravovaciu poukážku, elektronickú stravovaciu kartu alebo, ak to vylučujú podmienky výkonu práce, finančný príspevok na stravovanie.
Výnimky z povinnosti zabezpečiť stravovanie
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
Ďalej zamestnávateľ nemá túto povinnosť voči zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej, a voči zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
V prípade, že zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. výpadok elektriny), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nevykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny, pretože práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Riešenie problémov a podnety na inšpektorát práce
Ak zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok, je vhodné obrátiť sa na príslušný Inšpektorát práce s podnetom na prešetrenie postupu zamestnávateľa.
Spätné vyplatenie je nárokovateľné aj cestou súdu, maximálne však za obdobie troch rokov.
VAROVANIE: Táto chyba vás stojí minimálne 500€! (Virtuálna pokladnica)
V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.
Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ, pokiaľ nie je táto forma súčasťou kolektívnej zmluvy.
Zamestnávatelia by mali mať jednotný systém evidencie odpracovaných hodín a zrevidovať interné smernice o stravovaní po každej zmene legislatívy. Dôležitá je aj jasná komunikácia so zamestnancami o dostupných možnostiach a podmienkach ich využitia.
Zamestnanci na skrátený úväzok majú nárok na stravovanie rovnako ako zamestnanci na plný úväzok, ak odpracujú viac ako 4 hodiny počas pracovnej zmeny. Ak zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok. Ak však zamestnanci na polovičný úväzok pracujú viac ako 4 hodiny denne (napríklad 4 dni v týždni po 5 hodín), majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie študenta alebo konateľa bude uznaným daňovým výdavkom.
Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť časť stravného, ktorú by inak uhradil zamestnanec. Takýto príspevok zo sociálneho fondu je oslobodený od dane a odvodov.
V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov.
Dôležité je, aby si zamestnanci overili, či ich zamestnávateľ dodržiava zákonné povinnosti týkajúce sa stravovania. Ak nie, je vhodné sa obrátiť na príslušné kontrolné orgány.