Nárok na príspevok na dieťa v Čechách pre Slováka

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.

Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia

Nárok na dávky sa už posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ, nakoľko práve legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Je potrebné upozorniť však na to, že pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa, a to aj v prípade, ak nie sú manželia alebo spolu nežijú.

Každý štát má svoju sociálnu politiku a s tým súvisiaci systém sociálnych dávok. Ak pracujete v inom členskom štáte EÚ, mali by ste požívať rovnakú právnu ochranu ako jej občania, a táto rovnosť sa týka aj sociálnych dávok. Zároveň platí, že osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, majú podliehať systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu.

Ktorý štát má byť zodpovedný za výplatu vašich rodičovských dávok, pokiaľ v jednom máte trvalý pobyt a v druhom pracujete? Toto určujú tzv. koordinačné nariadenia, ktoré nadobudli účinnosť 01.05.2010, a to Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

Princíp Lex Loci Laboris a Bydlisko

Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). Pri posudzovaní nároku na dávku je najdôležitejšie miesto, kde osoba pracuje. V špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, sa môže zohľadniť bydlisko osoby. Bydliskom sa však v kontexte koordinačných nariadení myslí „miesto, kde osoba zvyčajne býva,“ nie trvalý pobyt. Trvalý pobyt nie je prvoradým kritériom pre posúdenie nároku na dávku. Ten má iba akýsi evidenčný charakter.

Pri posúdení otázky, kde má osoba bydlisko, sa zohľadňuje dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situácia dotknutej osoby, vrátane jej rodinného stavu a rodinných väzieb, bytová situácia a pod. Na účely príspevku je bydlisko miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky.

Pravidlá prednosti

V prípade podania žiadosti o poskytnutie rodinných dávok sa zohľadňuje nielen žiadateľ, ale celá rodina. Žiadosť sa preskúma na základe podrobných informácií poskytnutých žiadateľom, pričom sa zohľadnia všetky skutočnosti a právne okolnosti, ktoré charakterizujú situáciu rodiny žiadateľa. Informačné minimum predstavujú tieto skutočnosti: zamestnanie a bydlisko matky, zamestnanie a bydlisko otca a štát, v ktorom žijú deti.

Ak inštitúcia dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva, poskytne rodinné dávky. Inak by mala postúpiť žiadosť inštitúcii toho členského štátu, ktoré právne predpisy sú prednostné a informovať o tom žiadateľa. Ak majú rodičia nárok na dávky v dvoch rôznych krajinách, a na ne takisto nárok, sekundárna krajina vyplatí doplatok rovnajúci sa rozdielu medzi týmito dvoma dávkami.

Pravidlá prednosti určujú, ktorá krajina je primárne zodpovedná za vyplatenie dávok:

• Krajina, v ktorej jeden z rodičov pracuje (ak sú obaja zamestnaní alebo vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť).
• Krajina, v ktorej žijú vaše deti, ak tam jeden z rodičov pracuje.
• Krajina, v ktorej sa vyplácajú vyššie dávky.
• Krajina, v ktorej žijú vaše deti, ak táto krajina vypláca jeden z dôchodkov.
• Ak sa ani jeden z predchádzajúcich prípadov neuplatňuje, bude to krajina, v ktorej ste boli poistení alebo mali bydlisko najdlhšie, alebo krajina, v ktorej žijú vaše deti.

Ak krajina, ktorá je primárne zodpovedná, vypláca dávky nižšie ako krajina, ktorá je sekundárne zodpovedná, sekundárna krajina vyplatí rozdiel, aby boli dávky, na ktoré máte nárok, v maximálnej výške.

Rodinné dávky v Českej republike a iných štátoch EÚ

Rodinné dávky sa v rámci Európy značne líšia. Krajiny EÚ si určujú vlastné pravidlá týkajúce sa nárokov na dávky a služby. Česká rodinná politika býva v porovnaní s tou poľskou či maďarskou prehliadaná. Nenájdeme v nej žiadne bombastické nápady a nie je ani nápadne štedrá. Český systém finančnej podpory rodín je veľmi podobný tomu slovenskému. S pôrodom a výchovou detí je spojených niekoľko málo dávok, ktoré majú kompenzovať zvýšené výdavky a znížené príjmy rodín s deťmi.

Rodičovský príspevok v Českej republike

Najvýznamnejšou dávkou je rodičovský príspevok. Ten je poskytovaný rodičovi, ktorý sa celodenne stará o dieťa mladšie ako štyri roky. Dávka je konštruovaná flexibilne - s určitým obmedzením si rodič môže určiť mesačnú výšku dávky. Stropom je celková suma, ktorú môže čerpať. Mesačnú sumu rodičovského príspevku si môže rodič určiť až do výšky, ktorá zodpovedá nároku na materské. V prípade, že druhý rodič má vyšší príjem, strop sa vypočíta podľa jeho vymeriavacieho základu. Flexibilita je ešte umocnená tým, že rodič poberajúci príspevok môže jeho výšku zmeniť, a to raz za tri mesiace. Príspevok vždy náleží za starostlivosť o najmladšie dieťa v rodine. V prípade, že pri narodení ďalšieho dieťaťa rodič nevyčerpal príspevok do maximálnej výšky, zostávajúcu sumu mu vyplatia jednorazovo. Pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov.

Pôrodné a prídavky na deti v Českej republike

Menšou dávkou spojenou s narodením dieťaťa je pôrodné. To sa vypláca vo výške 13-tisíc korún (530 eur). Podobným spôsobom fungujú prídavky na deti. Tie sa aktuálne poskytujú domácnostiam s príjmom do 3,4 násobku životného minima. Výška prídavku na deti je odstupňovaná podľa veku. Rodičia detí od 6 do 15 rokov, ktorí majú vlastný príjem, dostanú mesačne 1 470 korún - to je približne 60 eur, teda rovnakú sumu ako na Slovensku. Rodičia mladších detí majú nárok na 1 330 korún (54 eur), rodičia starších detí 1 580 korún (65 eur).

Daňové úľavy a výchovné v Českej republike

Zaujímavejšie položky, aspoň v prípade viacdetných rodín, prináša daňový systém. Česko poskytuje systém zliav na dani, ktoré sa v prípade detí môžu stať daňovým bonusom. Ak je výsledná daňová povinnosť po zľave záporná, štát rozdiel vyplatí. Daňové zľavy sú nastavené pomerne progresívne v prospech viacdetných rodín. Zľava na prvé dieťa je vo výške 1 267 korún (52 eur) mesačne. Prorodinným elementom je aj zľava na manželku či manžela bez zdaniteľných príjmov. Ak má manželský partner ročné príjmy do 68-tisíc korún (2 775 eur), typickým prípadom je žena v domácnosti, daňovník si môže znížiť daň o 24 840 korún (1 014 eur) ročne v rámci zúčtovania dane alebo daňového priznania.

Podobne ako na Slovensku sa i česká vláda snaží vyriešiť problém, že rodičia - najmä matky - majú v dôsledku výchovy detí nižšie dôchodky. Rýchlym riešením bolo zavedenie takzvaného výchovného vo výške 500 korún (20 eur) za každé vychované dieťa. Nárok na výchovné má dôchodca rodič, ktorý sa prevažne staral o dieťa, teda typicky matka. Výchovné je však len dočasným nástrojom vyrovnania. V budúcnosti ho má nahradiť takzvaný fiktívny vymeriavací základ. Ďalším plánovaným opatrením je zavedenie spoločného vymeriavacieho základu pre manželov (a registrovaných partnerov). Manželia by mali možnosť na účely výpočtu dôchodku zlúčiť svoje vymeriavacie základy a rozdeliť si ich rovným dielom.

Materské dávky

Nárok na materské vznikne, ak je osoba nemocensky poistená na Slovensku, prípadne ak bola nemocensky poistená, nárok jej môže vzniknúť, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu vzniku nároku na dávku. Rozhodujúcim faktorom pre posúdenie nároku na materské je, či bola osoba dva roky pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní (zákon 461/2003 Z. z.). Výška materského závisí od výšky zaplateného poistného do Sociálnej poisťovne.

Ak sa zdržiavate inom v členskom štáte EÚ a nepodliehate povinnému sociálnemu poisteniu v tomto štáte (nevykonávate zárobkovú činnosť) - a zároveň nemáte priznané tieto dôchodkové dávky: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, môžete sa prihlásiť na Slovensku ako dobrovoľne poistená osoba a čerpať materské z dobrovoľného poistenia.

Kde podať žiadosť o rodinné dávky

O rodinné dávky môžete požiadať v ktorejkoľvek krajine EÚ, v ktorej máte vy alebo druhý rodič na ne nárok. Úrady príslušné na výplatu rodinných dávok v jednotlivých štátoch sú:

Komunikácia medzi týmito zahraničnými úradmi a slovenskými úradmi práce prebieha pomocou E-formulárov.

Doba poberania príspevkov závisí od príslušnej legislatívy členského štátu, napr. v Nemecku sa rodičovský príspevok vypláca 2 roky, v ČR 4 roky, na Slovensku 3 roky.

Časté otázky a príklady z praxe

Príklad 1: Manželia pracujúci v ČR, bydlisko na Slovensku

Som štyri roky zamestnaná ako cezhraničný pracovník v Českej republike, manžel je Čech, tiež zamestnaný v ČR, narodilo sa nám dieťa. Žijeme na Slovensku, nakoľko bývame v rodinnom dome, ktorý sme si na Slovensku postavili. Požiadala som si o prídavok na dieťa v ČR, ale nakoľko ČR testuje príjem rodičov, dávku mi zamietli z dôvodu vysokého príjmu. Kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok v zmysle legislatívy EÚ (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004) je Česká republika, nakoľko je štátom zamestnania obidvoch rodičov. Keďže však preukázateľne žijete na Slovensku, máte nárok na rodinné dávky na Slovensku z dôvodu bydliska.

Príklad 2: Slovenská matka pracujúca v Českej republike, dieťa na Slovensku

Som slobodná matka, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Pracujem v Českej republike, pred pôrodom som sa vrátila k rodičom na Slovensko a tu som aj porodila. Zamestnanie v Českej republike mi stále trvá, avšak žijem v súčasnosti aj s dieťaťom na Slovensku u rodičov. Chcela by som tu byť až do troch rokov veku dieťaťa. Na úrade na Slovensku mi povedali, že nemám nárok na rodičovský príspevok na Slovensku, ale mám si požiadať v Českej republike. V Českej republike ma informovali, že tam nemám nárok, nakoľko žijem spolu s dieťaťom na Slovensku. Je to možné, že mi nebude vyplácať rodičovský príspevok Slovensko ani Česká republika?

Vo vašom prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika. Nárok na dávku vám garantuje nariadenie č. 883/2004. Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). V takomto prípade nie je podstatné, že žijete na Slovensku, môžete žiť v ktoromkoľvek štáte EÚ, podstatné je, že vám trvá zamestnanie v ČR. Podajte si žiadosť o rodičovský príspevok v ČR.

Príklad 3: Rodič pracuje v Rakúsku, rodina žije na Slovensku

Po skončení štúdia som sa zamestnala na Slovensku, ale naskytla sa mi možnosť výhodného zamestnania v Rakúsku, tak som zamestnanie v SR ukončila a v Rakúsku pracujem už skoro rok. Narodilo sa mi dieťa a keďže som zdravotne poistená v Rakúsku, pôrod sa uskutočnil v Rakúsku. V súčasnosti bývame spolu s priateľom aj dieťaťom na Slovensku, nakoľko priateľ je zamestnaný na Slovensku. Onedlho mi skončí výplata materského v Rakúsku, tak som sa informovala, či budem mať nárok na rodičovský príspevok v Rakúsku. Dostala som informáciu, že nárok budem mať na Slovensku. Je táto informácia správna? Veď som zamestnaná v Rakúsku a radšej by som poberala rodičovský príspevok v Rakúsku, nakoľko sa vypláca vo vyššej sume ako na Slovensku.

Vo Vašom prípade vám rodičovský príspevok bude vyplácať Slovenská republika, nakoľko pri nároku na dávky v zmysle koordinačných predpisov a nariadení sa posudzuje situácia celej rodiny, teda aj sociálny status otca dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, podľa článku 68 bod 1 písm. b) a i) nariadenia č. 883/2004 bude Slovensko vyplácať rodinné dávky.

Príklad 4: Slovenská matka v Anglicku, otec dieťaťa zamestnaný v Anglicku

Som zamestnaná na Slovensku, narodilo sa mi na Slovensku dieťa. Po skončení výplaty materského na Slovensku mi začali vyplácať rodičovský príspevok na Slovensku. Nakoľko manžel pracuje v Anglicku, odišla som za ním spolu aj s dieťaťom. A tu nastal problém, nakoľko z dôvodu bydliska v Anglicku mi Slovenská republika nemôže vyplácať rodičovský príspevok.

Aj na vašu situáciu sa vzťahujú koordinačné predpisy a nariadenia EÚ, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku. Keďže žijete spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom k tomu, že Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže vám takúto dávku vyplácať. V tomto prípade môže matka požiadať o rodičovský príspevok na Slovensku, ak má ona i dieťa tu trvalý pobyt, a za súčasného splnenia všetkých ostatných zákonných podmienok.

Príklad 5: Slovák v Česku, matka v Česku s deťmi z predchádzajúceho manželstva

Mojmu bratovi sa v Česku narodilo bábätko, je uvedený ako otec v rodnom liste, ale trvalý pobyt má brat na Slovensku. Jeho partnerka má dve dievčatká z manželská predtým a oni žijú v Čechách. Teraz sa stalo to, že jej zobrali prídavky na obe dievčatá a nevieme prečo. Ďalšia vec je tá, že jej povedali, že si musí platiť sociálnu a zdravotnú poisťovňu sama a že ona na toto najmenšie bábätko nedostane prídavky ani rodičovský príspevok. Ako to prosím vás je, keď sú rodičia z rôznych krajín a otec má trvalý pobyt na SR? Majú právo úrady zobrať matke prídavky na deti?

V tomto prípade je situácia komplexná a je potrebné ju posúdiť podľa koordinačných predpisov EÚ. Pri posudzovaní nároku na dávky sa zohľadňuje situácia oboch rodičov a miesto bydliska detí. Ak otec dieťaťa pracuje v Českej republike, primárne by mala byť zodpovedná Česká republika za výplatu dávok pre novonarodené dieťa. V prípade dvoch starších detí, ktoré žijú s matkou v Českej republike, by mali byť prídavky vyplácané z Českej republiky, ak matka spĺňa tamojšie podmienky. Odobratie prídavkov môže súvisieť so zmenou ekonomickej situácie rodiny, alebo s aplikáciou pravidiel prednosti, ktoré určujú, ktorý štát je primárne zodpovedný za výplatu dávok. Matka by si mala podať žiadosť o prehodnotenie situácie a získať podrobné vysvetlenie od českých úradov práce, prečo boli prídavky odobraté a prečo nemá nárok na dávky pre najmladšie dieťa. Rovnako by sa mala informovať o svojich povinnostiach v súvislosti so sociálnym a zdravotným poistením.

tags: #prispevok #na #dieta #v #cechach #pre