Na Slovensku už dlhší čas prebieha stret dvoch ideológií, dvoch pohľadov na svet - ľavicového a neoliberálneho. Ľuboš Blaha, filozof a politik, ktorý pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu za stranu SMER - sociálna demokracia, sa hlási k hodnotám socializmu, antikapitalizmu, antifašizmu, antiglobalizmu a umierneného pacifizmu. Kritizuje USA, EÚ, globalizáciu, liberalizmus a rusofóbiu. Je považovaný za najľavicovejšieho politika na Slovensku.
Jeho pohľad na svet je založený na skúsenosti povojnového západoeurópskeho typu, teda na veľmi silnom sociálnom štáte a veľmi silnom sociálnom zmieri. Je zástancom škandinávskeho sociálneho modelu, predovšetkým vysokého progresívneho zdaňovania a robotníckych fondov. Odmieta neoliberálny model, ktorý propaguje nízke dane pre bohatých a minimálny štát, pretože, ako tvrdí, takto to očividne nefunguje a pravicové vlády na Slovensku to jasne dokázali. Zamýšľa sa nad modelom sociálneho štátu, ktorými je typická celá vyspelá Európa.
Tri základné atribúty sociálneho štátu podľa Ľuboša Blahu
1. Redistribúcia - solidarita v praxi
Prvý základný atribút sociálneho štátu je redistribúcia, teda prerozdelenie od bohatých ľudí k chudobným. Od tých, ktorí majú najviac, k tým, ktorí nemajú. To je základom a deje sa to v mene hodnoty solidarity. Solidarita znamená, keď idú peniaze od silnejších k slabším, či už od bohatých k chudobným, alebo od zdravých k chorým, alebo od rodín bez detí k rodinám s deťmi, alebo od ľudí v produktívnom veku k ľuďom v neproduktívnom veku, k seniorom. To všetko je prejavom solidarity. Blaha sa snaží na Slovensku zaviesť túto solidaritu prostredníctvom progresívneho zdaňovania. Zdanenie chudobných podľa neho logicky neprinesie taký efekt ako zdanenie bohatých.
2. Dekomodifikácia - oslobodenie človeka od statusu tovaru
Druhou základnou črtou sociálneho štátu, ktorú Blaha chce vybudovať, je pojem dekomodifikácia. Je to pojem od dánskeho sociológa Göstu Esping-Andersena. Koreňom tohto slova je komodita, respektíve tovar. Esping-Andersen hovorí, že človek na trhu práce, pokiaľ by neexistoval sociálny štát, ktorý by mu ponúkal nejaké sociálne istoty, by bol čisto tovarom. Ak by sa zamestnancovi stal úraz, išiel by do dôchodku alebo čokoľvek iné, podnikateľ by ho jednoducho vyhodil ako pokazený tovar. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je existencia dobrého zákonníka práce a existencia sociálnej redistributívnej siete, ktorá ponúka tomuto zamestnancovi alternatívu. A teda mu pomáhala takzvanou dekomodifikáciou, čo znamená, že tohto zamestnanca zbavuje statusu tovaru na trhu práce. Ponúka mu alternatívy: dávky, PN-ku a rôzne iné sociálne benefity, ktoré sa dajú financovať len prostredníctvom daní od bohatých.
Dekomodifikácia sa deje v mene hodnoty slobody. Blaha cituje britského klasického liberála Isaiaha Berlina, ktorý delí slobodu na pozitívnu a negatívnu. Negatívna sloboda je sloboda od štátu, od zákazu. Sem patria väčšinou občianske a politické práva. Pozitívna sloboda je však sloboda, aby ľudia mohli reálne využívať svoje možnosti, napríklad sloboda bezdomovca navštíviť nemocnicu a zaplatiť si za ňu. Blaha tvrdí, že pravica sa snaží celú diskusiu o slobode zúžiť na to, aby sme ľuďom nezakazovali, ale je dôležité im dať aj príležitosti a šance, aby reálne mohli mať dôstojný život.
3. Napĺňanie sociálnych práv - dôstojnosť pre každého
Treťou základnou hodnotou a vlastnosťou sociálneho štátu je, že každý sociálny štát sa pokúša napĺňať sociálne práva. Blaha zdôrazňuje, že sociálni demokrati nemajú na mysli iba občianske a politické práva, ale predovšetkým sociálne práva, pretože tie dávajú ľuďom dôstojnosť. Ak niekto nemá čo jesť, je zbytočné, aby mal formálne právo na vlastníctvo, keď nič nevlastní. On potrebuje aj sociálne práva, ako je právo na bývanie, právo na prácu, právo na dôstojnú mzdu, právo na sociálne zabezpečenie, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti a právo na pomoc v chudobe. Ide skrátka o práva, ktoré mu napĺňajú dôstojnosť.
Ľuboš Blaha: Odborné a politické pôsobenie
Ľuboš Blaha sa narodil v roku 1979. Je filozof a politológ, ktorý pôsobí na Ústave politických vied SAV. Od roku 2012 je poslancom a od roku 2018 viedol Stálu delegáciu NR SR v Rade Európy. Od júla 2024 je poslancom Európskeho parlamentu. Blaha sa považuje za vyhraneného ľavičiara a hlási sa k modernému západnému marxizmu, radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam. Dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, a výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu.
Jeho otec bol novinár a publicista Milan Blaha. Počas doktorandského štúdia pracoval Ľuboš Blaha v Komunistickej strane Slovenska ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR Pavla Pašku. V parlamente sa spolupodieľal na návrhoch legislatívnych úprav, vrátane úpravy Zákonníka práce a zákona o obedoch zadarmo. V zahraničnej politike čerpá inšpirácie z medzinárodnopolitického realizmu a neomarxizmu, pričom je kritikom zahraničnej politiky USA a EÚ.
Publikačná činnosť a kontroverzie
Ľuboš Blaha je autorom viacerých vedeckých kníh, ktoré sa zaoberajú sociálnou spravodlivosťou, sociálnym štátom, ekonomickou demokraciou a kritikou globalizácie a kapitalizmu. Medzi jeho diela patria:
- Sociálna spravodlivosť a identita (2006)
- Späť k Marxovi? (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti) (2009)
- Paradoxy prosperity: hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I. (2010)
- Paradoxy pokroku: hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie II. (2010)
- Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? (2011)
- Európsky sociálny model - čo ďalej? (2014)
- Antiglobalista (2018)
Monografia Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha v nej ostro kritizuje globalizáciu, ktorá svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie. Ako alternatívu ponúka deglobalizáciu a návrat ku komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice.
Jeho kniha Che (vydaná pod pseudonymom Peter Vidovan) je komplexným dielom o Ernestovi Che Guevarovi, v ktorom interpretuje Guevaru ako predstaviteľa romantickej ľavice a dokladá, že jeho politické názory patria do klasického marxisticko-leninského prúdu.
Blaha je známy svojimi statusmi na sociálnych sieťach, ktoré vyvolávajú rozruch a sú často terčom kritiky. Označuje svojich politických oponentov a liberálnych novinárov za „liberálne prasatá“ a býva kritikmi označovaný za „komunistu“ alebo „ruského agenta“. Bol obvinený z popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, avšak obvinenie bolo stiahnuté.
SMER-SD a sociálny štát
SMER-SD, pod vedením Blahu, kladie silný dôraz na ekonomický pragmatizmus. Ľuboš Blaha tvrdí, že mnohí slovenskí voliči sú do veľkej miery antikapitalisti a odmietajú nespravodlivosť tohto systému, čo sociálna demokracia vie osloviť sociálne radikálnymi ekonomickými témami. Avšak, uznáva, že slovenskí voliči sú kultúrne veľmi konzervatívni, čo predstavuje problém pri témach typických pre západnú sociálnu demokraciu, ako sú manželstvá homosexuálov alebo zvýhodňovanie menšín. Preto Smer postupuje v týchto témach opatrne, aby neohrozil svoje politické pozície a presadzovanie sociálnodemokratických ekonomických riešení.
| Atribút sociálneho štátu | Charakteristika | Cieľ |
|---|---|---|
| Redistribúcia | Prerozdelenie bohatstva od bohatých k chudobným prostredníctvom progresívneho zdaňovania | Solidarita, znižovanie sociálnych rozdielov |
| Dekomodifikácia | Zbavenie človeka statusu tovaru na trhu práce, poskytovanie sociálnych istôt | Pozitívna sloboda, dôstojnosť |
| Sociálne práva | Právo na bývanie, prácu, dôstojnú mzdu, sociálne zabezpečenie | Dôstojný život pre všetkých |