Tento článok sa zameriava na problematiku ochranného príspevku v kontexte hmotnej núdze a podmienok výpovede zo zamestnania, pričom poskytuje ucelený pohľad na túto komplexnú oblasť. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť relevantné právne predpisy a praktické aspekty, aby čitateľ získal jasnú predstavu o svojich právach a povinnostiach.
Ochranný príspevok v systéme pomoci v hmotnej núdzi
Ochranný príspevok je súčasťou systému pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku. Jeho účelom je zabezpečiť osobné výdavky člena domácnosti, ktorý si nemôže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou. Tento príspevok je určený pre občanov, ktorí sa ocitli v stave hmotnej núdze, čo znamená, že ich príjem a príjem osôb, ktoré sa s nimi spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum.
Kto má nárok na ochranný príspevok?
Nárok na ochranný príspevok má občan v hmotnej núdzi, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Medzi tieto podmienky patrí najmä skutočnosť, že si občan nemôže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastným pričinením.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje situácie, kedy sa predpokladá, že občan nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou. Ide napríklad o prípady, kedy sa občan osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. Avšak, je dôležité rozlišovať medzi "uznaním odkázanosti na opatrovanie" a "priznaním opatrovateľského príspevku," pretože tieto dve veci nie sú totožné. Môže nastať situácia, že osoba je uznaná za odkázanú na opatrovanie, ale opatrovateľský príspevok nie je priznaný z dôvodu vysokého dôchodku opatrovanej osoby. V takom prípade môže mať opatrovník nárok na ochranný príspevok.
Ako požiadať o ochranný príspevok?
O ochranný príspevok sa žiada písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní.
Zmeny v poskytovaní dávky v hmotnej núdzi
Od 1. júla 2014 vstúpili do platnosti zmeny v podmienkach poskytovania dávky v hmotnej núdzi. Základnú dávku od štátu vo výške 61,60 eura dostane iba ten občan v hmotnej núdzi, ktorý odpracuje 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností, ak mu takúto prácu ponúkne obec alebo mesto. Po novom je možné získať aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur len v prípade, ak občan odpracuje v rámci obecných služieb minimálne 64 a maximálne 80 hodín mesačne. Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak je občan vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zároveň sa poskytuje aj osobitný príspevok v sume 63,07 eura, ktorý je určený na úhradu nákladov spojených s bývaním. Tento príspevok sa poskytuje najviac na 6 mesiacov a je možné ho poberať aj po uplynutí obdobia poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
Výpoveď zo zamestnania: práva a povinnosti
Skončenie pracovného pomeru je významná udalosť, ktorá má svoje pravidlá a postupy. Zamestnanci aj zamestnávatelia majú svoje práva a povinnosti, ktoré je potrebné rešpektovať.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie dôvody patrí zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca v dôsledku organizačných zmien alebo nespĺňanie predpokladov alebo požiadaviek na výkon práce.
Dôležité upozornenie: Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu zrušenia pracovného miesta, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto miesto iného zamestnanca. V prípade, že zamestnanec dostal výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, má nárok na odstupné.
Výpoveď zo strany zamestnanca
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Výpovedná doba je stanovená v Zákonníku práce a závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou
Pracovný pomer je možné ukončiť aj dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V dohode je potrebné uviesť deň skončenia pracovného pomeru a dôvod skončenia, ak o to zamestnanec žiada.
Ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ však môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Pracovný pomer sa končí doručením oznámenia o jeho skončení.
Sankcie za neospravedlnenú neprítomnosť v práci
Ak zamestnanec nenastúpi do práce bez riadneho ospravedlnenia, zamestnávateľ má právo uplatniť sankcie. V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite podľa § 68 Zákonníka práce.
Výpoveď počas PN (Práceneschopnosti)
Zamestnanec môže podať výpoveď aj počas práceneschopnosti (PN). Dôležité je, aby si zamestnanec ukončil PN pred nástupom do ďalšieho zamestnania, pretože poberanie PN a súčasná práca pre iného zamestnávateľa môžu byť v rozpore so zákonom.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Doručovanie výpovede
Výpoveď sa stane platnou v okamihu doručenia. Doručovanie sa spravuje ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce.
Podmienky pre zánik nároku na ochranný príspevok pri PN
Ak nepriaznivý zdravotný stav podľa § 7 ods. 2 písm. j) trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá v priebehu 4 kalendárnych rokov spolu 12 kalendárnych mesiacov.
V takom prípade je potrebné vyžiadať si posudok od posudkového lekára (s tým vám ošetrujúci lekár pomôže, prípadne sa môžete spýtať aj na ÚP, či to nemá byť posudkový lekár od nich a teda nech zabezpečia posúdenie, ku ktorému dodáte lekárske správy), že nepriaznivý stav bude pokračovať aj po uplynutí 3 mesiacov a tento posudok doručiť na ÚP. Treba to stihnúť do 3 mesiacov od začiatku PN: Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov.
Novela zákona o službách zamestnanosti a jej dopady
Novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválili poslanci Národnej rady (NR) SR, odstraňuje súčasnú diskrimináciu voči pracujúcim ľuďom. Po rokoch začne platiť pravidlo, že ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, respektíve mu bude krátená. Nepomôže tomuto človeku ani špekulácia, či už porušovanie pracovnej disciplíny alebo s fiktívnou PN, aj na tieto veci legislatíva pamätá. Porušenie pracovnej disciplíny bude tiež považované za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi. Táto zmena sa netýka ľudí, ktorí nemôžu pracovať z dôvodu sociálneho alebo zdravotného znevýhodnenia.
Aj v prípade, že majú ľudia exekúciu a prijmú vhodnú pracovnú ponuku, tak prvé dva mesiace im bude ponechaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 100 %. Ďalšie dva mesiace to bude na úrovni 75 %, nasledujúce dva mesiace 50 %, a potom vo výške 25 %.
Podľa predstaviteľov strany Hlas-SD, nejde o bič na chudobných, ale, naopak, snahu pomôcť týmto chudobným dostať sa z toho kruhu chudoby a najlepším nástrojom je práca namiesto dávok.
Zákon o občianskych právach a diskriminácia v zamestnaní: Modul 1 z 5
Kritika opozície
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) sa v súvislosti s novelou zákona o službách zamestnanosti obráti na Ústavný súd SR. Podnetom chcú upozorniť na rozpor s článkom ústavy, ktorý hovorí o práve na život.
Podľa poslankyne PS Simony Petrík dávka v hmotnej núdzi na Slovensku patrí medzi najnižšie v EÚ. Podľa nej tak na Slovensku nie je problém s motiváciou pracovať, štát však zlyháva v podpore vzdelávania a rekvalifikácie dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Podľa PS štát môže viazať sociálnu pomoc na rôzne podmienky, no minister práce chce podmieňovať práve tú jedinú existenčnú dávku, ktorá podmieňovaná byť nesmie.
