Nemecký automobilový priemysel, symbol kvality a technologickej dokonalosti, čelí vážnym výzvam, ktoré ohrozujú jeho konkurencieschopnosť. Mnohé mestá sa snažia znížiť úroveň znečistenia ovzdušia a dieselové vozidlá sú jedným z faktorov, ktoré k tomuto problému prispievajú. Preto boli v niektorých nemeckých mestách zavedené zákazy vjazdu pre dieselové vozidlá s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia. Súčasne, nové emisné pravidlá a súdne rozhodnutia vyvolávajú otázky o budúcnosti dieselových vozidiel v krajine.
Zákazy vjazdu pre dieselové vozidlá a ekologické zóny
V minulosti sa očakávalo, že vjazd na Max-Brauer-Allee a Stresemannstraße v centre Hamburgu bude povolený len dieselovým vozidlám spĺňajúcim normu Euro 6 (niekedy spomínaným v súvislosti s „modrým“ označením).
Obmedzenia pre dieselové vozidlá v súčasnosti platia len v niekoľkých mestách vrátane Stuttgartu, Mníchova a Darmstadtu. Za zmienku tiež stojí, že v roku 2018 sa diskutovalo o celoštátnom koncepte „modrej plakety“, ten sa však nikdy nezaviedol. Rovnako dôležité je rozlišovať medzi zákazmi vjazdu pre dieselové vozidlá a nemeckými ekologickými zónami (Umweltzonen). Ide o dva samostatné systémy s odlišnými pravidlami. Na vjazd do nízkoemisných zón je potrebná zelená ekologická plaketa bez ohľadu na to, či jazdíte dieselovým alebo benzínovým vozidlom. V mestách s Umweltzone (napríklad Berlín, Frankfurt a Mníchov) vozidlá na vjazd vždy potrebujú zelenú ekologickú plaketu. Platí to pre vozidlá registrované v Nemecku aj v zahraničí. Porušenie sa trestá vysokými pokutami až do výšky 100 eur. Ak ešte nemáte požadovanú Umweltplakette, môžete si ju kúpiť v našom e-shope.
Mníchov
Mesto Mníchov uplatňuje obmedzenie vjazdu pre dieselové vozidlá v rámci mníchovskej Umweltzone, ktorá zahŕňa všetky ulice vo vnútri okruhu Mittlerer Ring. Dieselové vozidlá s emisnou normou Euro 4 alebo nižšou nesmú vstupovať do zóny. Obyvatelia a zásobovanie môžu mať výnimku tam, kde to dopravné značenie povoľuje, a v konkrétnych prípadoch môžu platiť aj ďalšie výnimky.
Stuttgart
V Stuttgarte sú dve oblasti, kde platia obmedzenia pre dieselové vozidlá. Prvou je stuttgartská nízkoemisná zóna, kde dieselové vozidlá s emisnou normou Euro 4 alebo nižšou nesmú jazdiť počas celého roka. Toto nariadenie platí od 1. V meste sa nachádza aj prísnejšia „malá ekologická zóna“, kde sú obmedzené dieselové vozidlá Euro 5 alebo nižšie. Táto zmena nadobudla účinnosť 1.
Darmstadt
V Darmstadte platí zákaz vjazdu pre dieselové vozidlá len na konkrétnych uliciach.
Hamburg a Berlín
Zákaz vjazdu pre dieselové vozidlá v Hamburgu bol zrušený. Dňa 13. mája 2025 sa radnica v Hamburgu rozhodla, že zákaz vjazdu starým dieselom zruší. Od 13. septembra tak môžu cez Max-Brauer-Allee prejsť všetky naftové autá bez ohľadu na to, akú emisnú normu spĺňajú. A urobil tak dokonca aj Berlín.

Antidieselové zóny a ich rušenie
Bol to veľký humbug, keď ekologická organizácia Deutsche Umwelthilfe v roku 2018 dosiahla svoje a cez žaloby na nemecké mestá presadila zákaz vjazdu starších naftových áut do ich centier. V súčasnosti je takýchto zón 48. Hamburg či Berlín ich však už rušia.
Hamburg bol prvým nemeckým mestom, ktoré vytvorilo antidieselovú zónu. Majitelia starších naftových áut s emisnou normou Euro 4 a staršou či dokonca aj s normou Euro 5 sa od roku 2018 museli zmieriť s tým, že so svojimi autami nemôžu vojsť do centier niektorých miest. Prvá takáto zóna vznikla v Hamburgu a potom začali rásť ako huby po daždi v ďalších metropolách. Dôvodom boli žaloby ekologickej organizácie Deutsche Umwelthilfe (DUH), ktorá dôvodila tým, že v centrách miest sú prekračované Európskou úniou povolené limity oxidov dusíka (NOx) a že ich zdrojom sú práve dieselové motory. Nepomohla kritika, že obchádzaním antidieselových zón musia naftové autá prejsť viac kilometrov, čo znamená viac emisií, ani kritika metodiky merania NOx. Stačilo prekročiť povolený limit v jednom dni a na jednom úseku a DUH už začalo „úradovať“.
Ukázalo sa tiež, že počas pandémie, keď utíchla doprava, emisie NOx nijako zvlášť neklesli, pretože ich najväčším producentom bol i tak priemysel a nie staršie dieselové vozidlá. Efekt zákazov bol sporný aj preto, že kvôli zásobovaniu či bezpečnosti (polícia, hasiči) museli miestne úrady vydávať výnimky. Tieto sa týkali aj rezidentov, remeselníkov či zdravotne postihnutých občanov.
Naftové motory však z toho ešte nie sú vonku, pretože len tento rok vznikli nové zóny v Mníchove či Darmstadte. A môžu pribúdať ďalšie, pretože vo viacerých mestách stále prebiehajú rokovania o urovnaní, alebo sa čaká na súdne rozhodnutia. Navyše, Svetová zdravotnícka organizácia WHO navrhla, aby sa povolený limit oxidu dusičitého (NO2) na kubický meter, ktorý dnes predstavuje 40 mikrogramov, znížil na 10 mikrogramov.
Germany’s Economy Under Pressure as Energy Prices Surge Amid Middle East Tensions | AsiaOne News
Emisná kauza a reakcie verejnosti
Emisná kauza Volkswagenu z roku 2015, kedy automobilka priznala inštaláciu softvéru umožňujúceho manipulovať s testami emisií oxidu dusíka do zhruba 11 miliónov naftových áut po celom svete, otriasla dôverou verejnosti v automobilový priemysel. Mnohí zákazníci sa cítia podvedení a stratili dôveru v značku.
Reakcie verejnosti sú rôzne. Niektorí zákazníci sú skeptickí a neveria, že nové „eko-dízly“ s „vymakaným softvérom“ sú skutočne ekologické. Iní sú ochotní dať šancu novým technológiám a veria, že prechod na elektromobilitu je nevyhnutný.
V Nemecku sa opäť rozhorela debata o dieseloch. Rozhodnutie správneho súdu v Šlezvicku, ktoré zneplatnilo softvérové úpravy motorov koncernu Volkswagen, otriaslo krajinou a prinieslo otázku, či milióny vodičov neprídu o svoje autá. Podľa verdiktu boli tzv. termookná, teda softvérové nastavenia vypínajúce čistenie výfukových plynov pri nižších teplotách, v rozpore so zákonom. Hoci ich nemecký úrad pre motorové vozidlá kedysi schválil, súd dal tentoraz prednosť ochrane životného prostredia pred argumentmi o technickej nevyhnutnosti. Organizácia Deutsche Umwelthilfe, ktorá na súde stála proti Volkswagenu, opakovane tvrdí, že aj po úpravách vypúšťajú milióny áut viac škodlivín, než povoľujú normy. Tvrdí, že systémy sa vypínajú už pri teplotách okolo 10 stupňov Celzia, čo v krajinách s miernym podnebím znamená mesiace zvýšených emisií. Rozhodnutie zároveň povzbudzuje ďalšie ekologické organizácie, ktoré pripravujú nové žaloby. Právnici hovoria o precedense, ktorý sa môže dotknúť desiatok podobných prípadov a zasiahnuté by nemuseli byť len nemecké značky.

Vládne opatrenia a podpora elektromobility
Nemecká vláda aktívne rokuje s domácimi automobilkami na tému emisií. Spolková vláda dala najavo, že sa jej nepáči zákaz vjazdu naftových automobilov, ktorý bol navrhnutý v niektorých nemeckých mestách.
Volkswagen ponúkol, že zabezpečí úpravu štyroch miliónov naftových áut, aby znížil ich emisie. Automobilka Daimler už oznámila, že za účelom zníženia emisií vykoná úpravy u viac než troch miliónov dieselových áut Mercedes-Benz, ktoré jazdia po európskych cestách.
Minulý týždeň sa konal dieselový summit, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia nemeckej vlády, krajinských vlád a nemeckých automobiliek. Cieľom bolo prediskutovať riešenie emisnej kauzy a budúcnosť dieselových áut. Volkswagen sa na tomto summite dohodol na ekologickom programe, ktorý má podľa spoločnosti "výrazne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách". Okrem VW aj ďalšie značky patriace do VAG (Volkswagen Aktiengesellschaft) plánujú ponúknuť vlastné verzie stimulov pre zákazníkov.
Analytici zo spoločnosti Evercore ISI očakávajú, že program Volkswagenu a iných automobiliek sa rozšíri aj na ďalšie európske trhy. "V súčasnosti sa táto aktivita do veľkej miery týka nemeckých automobiliek, očakávame však, že nasledovať budú ďalšie, nie nemecké značky," uviedli analytici a dodali, že ďalšie opatrenia by mohli výrazne podporiť predaj áut.
Cieľom vlády v Nemecku je dosiahnuť 15 miliónov elektromobilov na nemeckých cestách do roku 2030. V auguste 2023, krátko pred skončením ekologického bonusu ako dotácií na elektroautá pre firemných zákazníkov, sa ešte posledný raz narýchlo zvýšili registrácie. Odvtedy to ide s elektromobilmi v Nemecku dolu vodou.
Nemecko zníži na dva mesiace energetickú daň na naftu a benzín o zhruba 17 centov na liter. Na tlačovej konferencii po rokovaní vládnych strán to oznámil nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho by sa to malo rýchlo prejaviť na cenách pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Vláda podľa Merza očakáva, že ropné koncerny zníženie dane okamžite premietnu do konečných cien na čerpacích staniciach. Ide podľa neho o konkrétny krok, ktorý uľaví rozpočtom domácností aj podnikov. Už v marci Merzova vláda prijala opatrenia, ktorým zakázala čerpacím staniciam zvyšovať cenu pohonných hmôt častejšie ako raz denne. Od 1. apríla môžu zdražovať len na poludnie, znižovať cenu môžu naproti tomu kedykoľvek.
Ceny pohonných hmôt v Nemecku - rovnako ako inde vo svete - začali rásť po tom, čo Spojené štáty a Izrael napadli na konci februára Irán. Sociálni demokrati v minulých dňoch navrhovali zavedenie dane z neočakávaných ziskov, takzvané windfall tax, pre firmy v energetickom a fosílnom sektore. Proti sa už v piatok ostro postavila ministerka hospodárstva a energetiky Katherina Reicheová z Merzovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Predseda sesterskej bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Markus Söder dnes však podporil zavedenie windfall tax na európskej úrovni.
Nová daň z nafty ako „zelené kladivo“?
V Európe opäť ožíva diskusia o „zelenej“ dani na naftu, ktorá by pomohla podporiť elektromobilitu a znížiť závislosť na spaľovacích motoroch. Táto potenciálna daň, známa ako „Diesel Tax“, by mohla znamenať historický zlom v automobilovom priemysle. Zároveň však tento krok prináša výzvy a dilemy pre automobilový sektor, ktorý už dlhšie čelí neistote, poklesu výroby a obavám o zamestnanosť.
V Nemecku sa diskusia o zavedení naftovej dane vyostruje. Viaceré spolkové krajiny ako Dolné Sasko, Sársko a Hesensko už aktívne podporujú myšlienku, aby sa zvýšením zdanenia nafty opäť zaviedli dotácie na nákup elektromobilov. Tieto dotácie, ktoré boli prednedávnom v Nemecku zrušené, totiž zásadne ovplyvnili predaj elektromobilov - trh zažil v roku 2024 prepad o viac ako 50 %. Naftová daň by tak pomohla vyrovnať cenovú priepasť medzi naftou a benzínom, čo by teoreticky malo zvýšiť atraktivitu elektrických áut. Ak by daň prešla schválením, vodiči môžu očakávať vyššie ceny za liter nafty. Tým by sa náklady na prevádzku naftových áut priblížili benzínovým, čo môže znechutiť mnohých majiteľov dieselových áut. Avšak, cena nafty v Európe bola dlhodobo umelo znížená vďaka daňovým úľavám, ktoré v mnohých prípadoch dosahovali miliardové sumy. Podľa nemeckej Spolkovej agentúry pre životné prostredie stojí tzv.

Nové emisné pravidlá a ich dopad
Od januára 2025 vstúpia do platnosti nové emisné pravidlá Európskej únie, ktoré významne ovplyvnia používanie naftových vozidiel. Tieto pravidlá zasiahnu milióny áut s naftovým pohonom, vrátane tých, ktoré aktuálne spĺňajú prísne emisné normy Euro 5 a Euro 6. Hlavnou príčinou zmeny je nová metodika merania emisií, ktorá bude vyžadovať meranie za reálnych jazdných podmienok, na rozdiel od doterajšieho merania na stacionárnych staniciach. V súčasnosti sa emisie merajú pri voľnobehu, keď je vozidlo v kľude a technik pripevní zariadenie na odsávanie výfukových plynov, aby zmeral percento emisií. Nové pravidlá zohľadnia skutočnú jazdu vozidiel, čo znamená, že emisné hodnoty budú musieť byť splnené aj pri jazde po komunikáciách.
Nemecko, ako jedna z automobilových veľmocí, s novými pravidlami vyjadrilo zásadný nesúhlas. Nemecký minister dopravy Volker Wissing dokonca napísal list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen, v ktorom žiada o zrušenie týchto pravidiel, ktoré považuje za neodôvodnené a škodlivé pre automobilový sektor. Európska únia má ambíciu do roku 2035 úplne zakázať predaj nových vozidiel so spaľovacími motormi. Tento plán však vyvoláva obavy o dostatok času na úplnú transformáciu európskeho vozového parku a vybudovanie potrebnej infraštruktúry pre elektromobily. Zavedenie nových emisných pravidiel predstavuje výzvu pre automobilový priemysel, ktorý musí investovať do vývoja nových technológií a adaptácie existujúcich modelov. Výrobcovia budú musieť inovovať svoje modely tak, aby spĺňali nové požiadavky na emisie, čo môže viesť k zvýšeniu cien áut a zníženiu dostupnosti niektorých modelov.
Elektrifikácia vozidiel je dnes celosvetovým trendom a na európskych cestách pribúdajú elektromobily a plug-in hybridy. V Nemecku však vzniká osobitná situácia. Navyše situáciu vyhrotili vyjadrenia ministra dopravy Volkera Wissinga, ktoré vyvolali veľký ohlas v médiách po celej Európe aj v automobilovom priemysle. Volker Wissing, nemecký minister dopravy, tvrdo kritizoval Európsku komisiu za plánovanie nových opatrení na kontrolu znečistenia. Wissing tiež poukázal na to, že na nemeckých cestách je 4,3 milióna vozidiel s dieselovými motormi spĺňajúcimi normu Euro 5. Ďalších 3,9 milióna áut s motormi spĺňajúcimi prvotnú verziu normy Euro 6. Na celoeurópskej úrovni by sa to dotklo viac ako 50 miliónov dieselových vozidiel normy Euro 5 a 6. Zdôraznil, že nejde len o vplyv na automobilový priemysel, ale hlavne o vplyv na vodičov, ktorí si tieto autá kúpili a používajú ich podľa platných predpisov. Podľa štúdie vypracovanej pre nemecké ministerstvo dopravy nie je možné, aby staršie dieselové vozidlá splnili nové emisné kritériá. Nové pravidlá by mohli viesť k tomu, že tieto autá by museli prejsť testami RDE v reálnych podmienkach namiesto súčasných laboratórnych testov. Do tejto diskusie vstúpil aj nemecký autoklub ADAC, ktorý žiada Európsku úniu o objasnenie situácie a zdôrazňuje, že staršie vozidlá boli pri uvedení do prevádzky riadne homologizované. Európska komisia reagovala na obvinenia nemeckého ministra dopravy, uviedol portál Rematec. Komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton napísal Volkerovi Wissingovi. Ubezpečil ho, že Brusel nemá v úmysle spätne meniť emisné normy. Komisia zdôraznila, že nechce prijímať opatrenia negatívne ovplyvňujúce občanov EÚ. Tí si kúpili vozidlá podľa platných pravidiel.
Dieselový motor: na odpis alebo s budúcnosťou?
Napriek negatívnej kampani proti autám tankujúcim naftu, dieselový motor má stále preukázateľne vyššiu účinnosť ako tie benzínové, a teda aj nižšiu spotrebu a nižšie emisie CO2. V septembri vzrástol podiel predaja áut s dieselovými motormi v Nemecku o 3,2 %. A samotné diesely si polepšili až o 21,8 %! Je to dôkaz, že niektorí zákazníci si nedali celkom „vygumovať“ mozog.
Súčasné plány na postupné zákazy Euro 5 a nižších motorov ukazujú, ako rýchlo sa politika môže otočiť, čo môže byť pre bežných ľudí ťažko znesiteľné. Staršie dieselové vozidlá sú stále funkčné a mnohým ľuďom, obzvlášť tým s nižšími príjmami, slúžia na každodenné presuny.
Problémy elektromobility a alternatívy
Prechod na elektromobilitu nie je bezproblémový. Jedným z problémov je ZIMA. V elektromobile toho odpadového tepla je málo (straty na polovodičoch). Môže byť, že pri takých mínus 10 stupňov , viac el. energie z akumulátorov pôjde do kúrenia, ako do pojazdu.
Ponuka zošrotovania starších dieselových vozidiel s cieľom získať zľavu na nové auto vyvoláva otázky o skutočnej ekologickosti tohto prístupu. Názory sa rôznia: je ekologické vyrábať a ničiť autá stále dookola? Výroba akéhokoľvek auta je energeticky náročná, takže zošrotovanie relatívne nového auta len preto, že zaň zákazník dostane zľavu na nové, je plytvanie zdrojmi.
Na druhej strane, existujú argumenty pre elektromobilitu. Napríklad, Nissan Leaf sa vyrába v továrni, ktorá je poháňaná vetrom a fotovoltikou. Uhlíková stopa začína byť nulová po prejdení 8000 km. Palivo treba rafinovať a distribuovať, jeho výroba nemá ani len potenciál byť ekologická. Elektriku máš dodávanú už cez existujúcu infraštruktúru (káblov) bez nutnosti voziť každý deň kamiónom palivo na každú jednu čerpaciu stanicu dieselovým kamiónom. Ak by sa teraz teoreticky všetky autá substituovali elektrami, spotreba elektrickej energie by narástla v globále o 5 - 10 percent. Elektrické autá vedia využívať rekuperáciu (zjednodušene a prenesene ti "pribúda palivo v nádrži zo vzduchu"). To isté platí, ak máš na aute fotovoltiku. Doplna sa ti palivo zo slnka, keď stojíš na parkovisku… aj keď ti to možno pridá len nejakých pár km k dojazdu, je tento proces viac menej permanentný a pre rozvojové krajiny, kde distribúcia palív kamiónmi do odľahlých častí je fyzicky náročné, je distribúcia elektriky po kábli priechodnejšia vec (nehovoriac o dobíjacích staniciach - ostrovčekoch, ktoré majú veternú a fotovoltiku ako zdroj energie) a nepotrebujú byť ani na kábli v sieti.
Podpora retrofitov by mohla byť logickým kompromisom. Technológie ako TwinDosing alebo DPF filtre, ak by boli dotované, by mohli pomôcť znížiť emisie a prispôsobiť staršie naftové motory novým normám. Výhodou týchto technológií je, že nielen znižujú NOx na úroveň, ktorá môže konkurovať aj moderným vozidlám, ale tiež neovplyvňujú výkon a spotrebu. Ak sa staré diesely hromadne vyradia, nebude to len otázka šrotovania, ale aj environmentálnej záťaže spôsobenej likvidáciou a výrobou nových áut. Zavedenie dotácií na dodatočné inštalovanie DPF filtrov (filtrov pevných častíc) a technológie TwinSCR (dvojité selektívne katalytické redukcie) pre staršie naftové motory by mohlo mať viacero prínosov a výhod:
- Zlepšenie kvality ovzdušia: Staršie dieselové vozidlá produkujú výrazne vyššie množstvo škodlivých emisií, ako sú oxidy dusíka (NOx) a pevné častice, ktoré sú spojené so zdravotnými rizikami, ako sú respiračné a kardiovaskulárne ochorenia.
- Dlhodobá udržateľnosť: Dotácie by pomohli predĺžiť životnosť starších dieselových vozidiel, čo by mohlo byť výhodné pre majiteľov, ktorí si nemôžu dovoliť nové vozidlo.
- Ekonomické prínosy pre menšie podniky a domácnosti: Mnohí majitelia starších dieselových áut a dodávok sú malé podniky alebo jednotlivci s obmedzenými rozpočtami.
- Možnosť získať výnimky zo zákazov vstupu: Mestá s prísnejšími ekologickými opatreniami často zavádzajú nízkoemisné zóny, do ktorých majú prístup len vozidlá spĺňajúce určité emisné normy.
- Podpora technologického rozvoja a vývoja: Takéto dotácie by mohli podporiť inovácie a investície do vývoja technológií pre modernizáciu starších motorov.
Slovensko chce motivovať aj majiteľov starších naftových automobilov, aby svoje vozidlá vymenili za novšie. Pri vyradení týchto áut z evidencie dá štát ich majiteľom dotáciu na nákup nového auta. Na šrotoviská v budúcnosti môžu zamieriť vozidlá vybavené naftovými motormi spĺňajúcimi emisnú normu Euro 3 a nižšiu. Na vozidlo, ktoré spĺňa normu Euro 4 a vyššiu, sa dotácia vzťahovať nebude. Príspevok má byť podľa zeleného ministerstva odstupňovaný podľa typu starého vozidla a nového automobilu, ktorý má byť jeho náhradou.

Cestovanie do Nemecka a podmienky pre vozidlá
Cestovanie do Nemecka vlastným autom je podmienené nutnosťou mať auto vybavené tak, aby spĺňalo všetky podmienky stanovené zákonom danej krajiny. Medzi povinnú výbavu patrí:
- Doklad o zaplatení úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá alebo ciest I. triedy.
- Výstražný trojuholník (najmenej 50 metrov za vozidlom, 200 metrov na diaľnici).
Rýchlostné limity:
- Diaľnice: 130 km/h (odporúčaná), ak nie je rýchlosť obmedzená značkou, môžete ísť neobmedzenou rýchlosťou. Pri zníženej viditeľnosti je rýchlosť znížená, aj na diaľnici.
Vodiči osobných áut by mali za využitie nemeckých diaľnic začať platiť od jesene 2020. Podobne ako na Slovensku, diaľničná známka bude elektronická. Cena by sa mala odvíjať od objemu a emisnej triedy.
- Ekologická plaketa (umožňuje vjazd do ekologických mestských zón v Nemecku. Začiatok a koniec zóny je označený značkou UMWELTZONE).
- Telefonovanie za volantom je možné len v tom prípade, že vodič má nainštalované zariadenie na hlasné odpočúvanie, resp. „voľné ruky“ (HandsFree, pozn.) s automatickým prijatím hovoru.
- Povolená hranica alkoholu v krvi je 0,5 promile. POZOR! Táto hranica alkoholu v krvi neplatí pre mladistvých do 21 rokov. Mladiství za volantom nemôžu mať žiadny obsah alkoholu v krvi (rovná sa hodnote 0,0 promile). Prekročenie tejto hranice sa trestá pokutou od 500 EUR až nad 1 500 EUR a v niektorých prípadoch aj odobratím vodičského preukazu. Zároveň daná skutočnosť už pri 0,3 promile je riešená ako trestný čin.
- Bezpečná vzdialenosť spredu, musí byť taká veľká, aby šofér dokázal úplne zastaviť, pokiaľ šofér idúci pred ním náhle, nečakane spomalí.
- Použitie kamery v aute v Nemecku nie je doposiaľ jednoznačne dovolené, resp. nie je ani jednoznačne zakázané. Každá spolková krajina si použitie kamier vysvetľuje po svojom, t. j. niektoré súdy záznamy z kamier pripúšťajú, iné zasa nie.
- Antiradar v Nemecku je zakázaný. V prípade, že vodičovi ho v rámci kontroly polícia nájde, bude mu zabavený a následne bude zničený.
- Celodenné svietenie v Nemecku nie je povinné. Je však odporúčané svietiť počas celého dňa (platné od októbra 2005) pre zachovanie pravidla „Sehen und gesehen werden - vidieť a byť videný“. Pri prejazde tunelom ste povinný mať stretávacie svetlá aj napriek tomu, že tunel je dobre osvetlený.
- Použitie bezpečnostných pásov zo zákonná je povinné. Tehotenstvo nie je dôvodom nepoužiť bezpečnostný pás.
- Trúbenie, resp. Nedanie prednosti chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, býva riešené formou vysokej pokuty. Upozorňujeme na to, že v prípade, že chodec už vstúpil na vozovku pri priechode pre chodcov, zastavte, aby ste sa tak vyhli možnej pokute.
- Použitie zimných pneumatík nie je v Nemecku pevne zakotvené. Všetky predpisy sa vzťahujú na konkrétnu situáciu a na podmienky na danom úseku. V prípade, že je predpoklad jazdy na vozovkách s poľadovicou, s poľadovicou so snehom, na kašovitom snehu, na ľade alebo na námraze, vodič je povinný mať zimné pneumatiky s označením M+S (Matsch und Schnee, blato a sneh). Hĺbka dezénu zimných, ako aj letných pneumatík, podľa platnej legislatívy by nemal byť menší ako 1,6 mm. Odporúčania ADAC sú: mať hĺbku dezénu zimných pneumatík na úrovni aspoň 4 mm a letných na úrovni 3 mm. Vo všeobecnosti sa odporúča mať zimné pneumatiky od októbra do Veľkej noci.
Nízkoemisné zóny a budúcnosť dopravy
Podľa vzoru väčších miest v západnej Európe majú na Slovensku v tomto desaťročí vznikať nízkoemisné zóny. Ide o ohraničené oblasti v mestách, kde nemajú povolený vjazd staré vozidlá, ktoré produkujú nepovolené množstvo emisií. Jednotlivé zóny budú odstupňované. Kritériom na vjazd budú emisné normy. V zahraničí sú vozidlá označené plaketami, ktoré odkazujú na ich emisnú normu. Rezort životného prostredia tvrdí, že v Nemecku sa nachádzajú nízkoemisné zóny na viac ako 50 miestach. „Napríklad v Berlíne sa podarilo vďaka zavedeniu nízkoemisnej zóny za tri roky zredukovať nebezpečné prachové častice z dopravy až o 50 percent,“ uvádza ministerstvo v návrhu národného programu. Slovensko plánuje v ďalšom bode rozšírenie a zvýšenie frekvencií liniek mestskej hromadnej dopravy.