Metodika vyučovacej hodiny pre sluchovo postihnutých žiakov

Úspešnosť školskej integrácie sluchovo postihnutého dieťaťa je ovplyvnená mierou jeho pripravenosti na podmienky v intaktnom prostredí. Vyučovací proces kladie na sluchovo postihnutého žiaka vyššie nároky. Stupeň potrebnej podpory a pomoci sa priamo odvíja od úrovne jazykových schopností dieťaťa a jeho kompenzačných schopností, ako je napríklad schopnosť odzerania.

Špecifiká sluchového postihnutia a ich dopad na výučbu

Sluchové postihnutie (hypacusis) vzniká pri poškodení sluchového analyzátora. Podľa mechanizmu vzniku sluchového postihnutia hovoríme o vrodenom a získanom postihnutí. O centrálnom sluchovom postihnutí hovoríme pri poškodení sluchovej dráhy od kochleárneho jadra. Ide o kombinované postihnutie obidvoch zložiek - prevodovej aj percepčnej. Sekundárne dôsledky sluchového postihnutia teda úzko súvisia s úrovňou a rozvojom jazykových schopností.

U získaného sluchového postihnutia zohráva vzhľadom na reč dôležitú úlohu obdobie jeho vzniku - vo veku 7 rokov je vývin reči vo svojom základe ukončený a neskoršie vzniknuté sluchové postihnutie nemá na jej rozvoj zásadný vplyv.

Kompenzačnými pomôckami sú u sluchovo postihnutých najmä načúvacie aparáty - slúchadlá, ktoré im umožňujú realizovať verbálnu komunikáciu a vnímať zvuky. Reedukáciou rozumieme rozvoj, zlepšenie funkcií, ktoré sa v dôsledku postihnutia nerozvinuli. U sluchovo postihnutých sú to špecifické postupy zamerané na rozvoj a porozumenie hovorenej reči.

Úpravy prostredia a metód práce

Úprava prostredia

• Akusticky vhodná miestnosť (závesy, koberec, primeraná veľkosť).
• Dobré osvetlenie, nie výrazné maľby, príp.

Úprava metód práce v priebehu vyučovacej hodiny

• Spôsob komunikácie: Je dôležité nehovoriť otočený k tabuli, chrbtom k triede, odzadu z triedy, v tme pri práci s videom, nehovoriť súčasne s iným zvukom (hudba, zvuk filmu), nechodiť po triede, keď hovoríme, minimalizovať frontálne spôsoby práce (žiak nestíha sledovať hovoriacich z rôznych miest), nehovoriť, keď žiaci píšu, nestáť pred oknom, pred svetlom (nevidieť dobre tvár hovoriaceho), negestikulovať prehnane.
• Jazykový prejav: Nehovoriť rýchlo, ani ticho - ani hlasno, vždy tvárou k žiakom, zreteľne a prirodzene artikulovať.
• Formulácia: Hovorený prejav: myšlienky formulovať jasne, jednoznačne a stručne. Pri nepochopení tú istú myšlienku povedať inak - na základe známej slovnej zásoby. Vyhýbať sa dlhým súvetiam. Cudzie slová používať premyslene a nie nadmerne - najlepšie s vizuálnou oporou. Písomný prejav: iná úprava testov a písomných prác - formulácia zadaní, slovných úloh.
• Nosné a nové pojmy, mená, názvy: Zapísať na tabuľu osnovu učiva, nové pojmy, základné pojmy z učiva, názvy a mená. Potrebný pojem primerane vysvetliť, dať žiakovi písomne vopred osnovu učiva.
• Spätná väzba: Priebežne si overovať, či žiak rozumie, mať dohodnutý „signál“ pri nepochopení, žiak má dovolené priebežne sa pýtať.
• Jazyková bariéra: Zohľadniť jazykovú bariéru, vhodné čítanie (aj tzv. povinné vybrať iné), využívať obrázkové texty, obrázkové slovníky a dostatok obrazového materiálu - dynamické prvky, animácie, názorné pomôcky, tolerovať prvky agramatizmu v písomnom prejave žiaka.
• Forma skúšania: Premyslieť si formu skúšania (dostatok času, klásť otázky, pomôcky, overiť si hodnovernosť písomného skúšania, vylúčiť diktáty, práce založené výlučne na počutom slove).
• Pomôcky: Názorné, dynamické, iné texty, testy, samostatná práca, doplňovacie cvičenia. Nepoužívať formy založené výlučne na sluchu (diktáty, diktovaný zápis, reakcia na počuté).

Príprava vyučovacej hodiny na tému Prvá svetová vojna (príklad)

Cieľ hodiny (3. ročník):

• Žiak vie, že 1. svetová vojna bola „svetovým“ konfliktom, ktorý vo svete vyvolal ďalekosiahle politické, hospodárske, územné, národnostné a kultúrno-spoločenské premeny (zasiahla takmer všetky oblasti ľudského života).
• Žiak vie, že pred 1. svetovou vojnou sa sformovali dva mocenské spolky (Trojspolok a Trojdohoda), ktorých existencia zasiahla do všetkých sfér ľudskej spoločnosti.
• Žiak pozná dôvody vytvárania mocenských blokov.
• Žiak vie, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko sformovali v roku 1879 Dvojspolok.
• Žiak vie, že Dvojspolok zabezpečoval vzájomnú pomoc v prípade vojny s Ruskom.
• Žiak pozná dôvody vzniku Dvojspolku (zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom; vyostrenie rusko-rakúskych vzťahov na Balkáne).
• Žiak pozná dôvody pristúpenia Talianska k Dvojspolku (obsadenie Tuniska Francúzskom - vytvorenie Trojspolku).
• Žiak vie, že v roku 1892 bola podpísaná tajná zmluva medzi Francúzsko a Ruskom.
• Žiak vie vysvetliť dôvody uzatvorenia dohody medzi Francúzskom a Ruskom.
• Žiak vie, že po uzavretí „srdečnej dohody“ sa Veľká Británia zriekla „politiky izolácie“.
• Žiak vie, prečo Veľká Británia uzatvorila dohodu s Francúzsko (zhoršenie vzťahov medzi Veľkou Britániou a Nemeckom - rozvoj nemeckého hospodárstva, začiatok výstavby tzv. Bagdadskej železnice, budovanie nemeckej námornej flotily).
• Žiak vie, že v roku 1097 podpísali spojeneckú zmluvu Veľká Británia s Ruskom.
• Žiak pozná dôvody uzatvorenia dohody (vymedzenie záujmov v mimoeurópskych oblastiach - v Ázii).
• Žiak vie, že mocenské spolky Dohoda (Veľká Británia, Rusko a Francúzsko) a Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) ovplyvňovali politiku na začiatku 20. storočia.

Pomôcky:

Učebnica, meotar, fólia - európske spolky a dohody, fólia - Európa pred 1. svetovou vojnou, obrázky týkajúce sa Prvej svetovej vojny, fólia - bitky pri Verdune a Somme.

Priebeh hodiny:

1. Motivačný rozhovor a opakovanie

Hodina začne motivačným rozhovorom - hromadným ústnym opakovaním učiva z minulej hodiny. Vyučujúci bude klásť otázky na vyvolanie predchádzajúcich skúseností a poznatkov žiakov. Témou minulých hodín bolo „Svet na prahu 20. storočia“, „Anexia Bosny a Hercegoviny, prvá balkánska vojna, druhá balkánska vojna a albánska kríza“ a „Formovanie mocenských blokov v Európe“.

• Aké vojensko-politické spolky vznikli na prelome 20. storočia?
• Ktoré štáty ich tvorili?
• Aký mali význam?
• Čo výrazne ovplyvnilo život spoločnosti na začiatku 20. storočia?
• Čo rozumiete pod pojmom politika militarizmu?
• Aké boli príčiny anexie Bosny a Hercegoviny?
• Ako sa k anexii stavali európske mocnosti?
• Kedy vypukla prvá balkánska vojna?
• Aké boli ciele vojny? Ktoré štáty tvorili koalíciu balkánskych štátov?
• Prečo a kedy vypukla druhá balkánska vojna?
• Prečo a kedy vypukla albánska kríza?
• Ako reagovalo Rakúsko na vstup srbských vojsk do Albánska?
• Aká bola situácia po Berlínskom kongrese?
• Ako sa „správalo“ Nemecko voči ostatným štátom?

Vyučujúci bude neustále kontrolovať správnosť odpovedí.

2. Expozičná časť - nové učivo

Po zodpovedaní motivujúcich otázok prejde vyučujúci k téme hodiny: Prvá svetová vojna. Žiaci sa oboznámia s novými informáciami a na základe cieľavedomého pôsobenia vyučujúceho a vlastnej aktívnej účasti si osvoja nové poznatky. Do expozičnej časti sa zapoja aktivizujúce otázky a názorné pomôcky.

Vyučujúci slovne oboznámi žiakov s cieľom a štruktúrou hodiny. Žiaci si otvoria zošity a knižky na strane 15.

Začiatkom 20. storočia boli európske mocnosti rozdelené do dvoch proti sebe stojacich táborov - Trojspolok a Dohoda. Akýkoľvek incident mohol narušiť mier. Trikrát sa podarilo tento incident zažehnať (keď Nemci bojovali s Francúzmi o Maroko, potom po anexii Bosny a Hercegoviny a Balkánskych vojnách - situáciu na Balkáne komplikovali ešte veľmoci, ktoré mali v tejto časti Európy svoje vojenské, hospodárske a politické záujmy).

Rakúsko-Uhorsko malo taktiež záujem zväčšovať svoje územie na Balkáne. Nemecko zbrojilo, nebolo spokojné s rozdelením kolónií. Nemecké vrchné velenie i vláda prišli už na sklonku prvého desaťročia 20. storočia k záveru, že Nemecko je na vojnu pripravené, že má pred ostatnými veľmocami náskok v zbrojení, a čím skôr vojna vypukne, tým sú nemecké vyhliadky na úspech väčšie. Neodvážili sa však rozpútať vojnu, v ktorej by Nemecko vystupovalo ako zjavný agresor. Preto nemecké vládnuce kruhy hľadali takú zámienku na vyvolanie vojny, ktorá by im umožnila maskovať ich agresívne ciele. Taká sa im naskytla v lete 1914.

Zámienkou bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý spáchal mladý študent Gavrilo Princip 28. júna 1914, člen organizácie Mladá Bosna. Nemecko našlo v atentáte dlho hľadanú zámienku k vojne a mohlo vystupovať ako verný spojenec Rakúsko-Uhorska, a nie ako agresor.

Rakúsko-Uhorská vláda dala ultimátum Srbsku, ktoré obsahovalo podmienky, ktoré Srbsko fakticky nemohlo prijať, ak sa nechcelo úplne vzdať suverenity. V dôsledku nesplnenia požiadaviek vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku 28. júla 1914. To bol začiatok reťazovej reakcie vyhlasovania mobilizácie v jednotlivých krajinách a vzájomných vypovedaní vojny.

Rusko sa rozhodlo na základe dohôd so Srbskom vystúpiť na obranu tejto balkánskej krajiny a začalo mobilizovať. 1. augusta 1914 vypovedalo Nemecko vojnu Rusku a 3. augusta aj Francúzsku. 4. augusta 1914 vstúpilo na strane svojich spojencov do vojny Anglicko. K Dohode sa pridalo aj Japonsko. Spojenci Nemecka a Rakúsko-Uhorska - Taliansko a Rumunsko - vyhlásili neutralitu. Na strane Trojspolku vstúpilo do vojny Turecko. Vojna nadobudla svetové rozmery.

Vo vojne stáli proti sebe dva tábory:

• Centrálne mocnosti: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a Bulharsko.
• Dohoda: Anglicko, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA.

Bojovalo sa na troch frontoch - južnom, východnom a západnom.

Západný front

Nemecký generálny štáb vypracoval plán tzv. bleskovej vojny - Blitzkrieg. Podľa jeho plánu Nemci prešli územím Belgicka, čím by obišli francúzske opevnenia na nemecko-francúzskej hranici a zaútočili na nechránenú francúzsko-belgickú hranicu. Útok mal byť zrealizovaný hneď na začiatku vojny, ešte predtým, než Rusi zmobilizujú svoju armádu. Po vyradení Francúzska sa chceli Nemci vrhnúť na osamostatnené Rusko. Schlieffenov plán prekazila Veľká Británia, ktorá okamžite po napadnutí neutrálneho Belgicka (garantom neutrality bola VB) vyhlásila Nemecku vojnu. Schlieffenov plán preto stroskotal.

Boje na západnom fronte teda začali bleskovým útokom Nemecka proti Francúzsku. Nemci prešli cez Belgicko až k rieke Marne, kde sa ich francúzskej armáde podarilo zdržať. Prebiehali tu ťažké boje a veľa vojakov v tejto bitke padlo. Z rýchlej a ofenzívnej vojny sa v priebehu niekoľkých týždňov stala vojna zákopová.

V roku 1915 sa odohrala bitka pri Ypres, kde boli prvýkrát použité chemické zbrane (horčičný plyn). Na pomoc Francúzom prišla anglická armáda. Roku 1916 sa na západnom fronte odohrali ďalšie významné bitky - pri Verdune (Francúzi tu ubránili západný front) a Somme (najkrvavejšia bitka Prvej svetovej vojny; zomrelo 1,3 mil. vojakov). Tieto bitky si spoločne pozrieme na fólii, kde sú vyznačené oddiely jednotlivých armád a ich ofenzívy.

Južný front

Napriek tomu, že vojna začala na Balkáne, systém spojeneckých dohôd spôsobil, že vojna sa nerozhodovala tu, ale na západnom a čiastočne východnom fronte. Balkánsky front zostával akýmsi okrajovým frontom. Na južnom fronte bojovalo Rakúsko-Uhorsko proti Srbsku. Rakúsko-Uhorsku prišli na pomoc Nemci a Srbom Rusi. Až v októbri 1915 padol Belehrad do rakúskych rúk, aj hlavné mesto Čiernej Hory Cetinje. Okrem toho bojovalo Rakúsko-Uhorsko proti Taliansku, lebo Taliani si robili nároky na južné Tirolsko v Rakúsku. Dohoda bojovala proti Turecku, nakoľko Turecko nepovolilo zásobovanie dohody cez ich územie. Podobne ako na ostatných frontoch, aj na Balkáne sa začala zdĺhavá zákopová vojna.

Východný front

Na východnom fronte bola situácia iná. Ruské vojská sa snažili preniknúť do Rakúsko-Uhorska, len z dôvodu spojenectiev s jeho nepriateľmi. V decembri 1914 začali dokonca prenikať cez karpatské priesmyky do Uhorska a na východné Slovensko, kde obsadili niekoľko východoslovenských miest ako Bardejov, Svidník, Stropkov, Snina, Humenné, Medzilaborce. Ruská armáda však čoskoro stroskotala a vydala sa na ústup. Ruské vojská na východnom fronte od začiatku vojny nezaznamenali žiaden veľký úspech a ruské velenie sa snažilo zastaviť nepriaznivý vývoj (neúspešné bitky pri Tannenbergu a Mazurských poliach). Ruská armáda však bola, aj napriek modernizácii, slabo vyzbrojená a jej celkový stav sa menil veľmi pomaly. Vrcholom ruského vojenského snaženia a úsilia sa stala tzv. Brusilova ofenzíva, ktorá sa časovo kryla s bitkou na rieke Somme. Rusi počas nej spôsobili veľké straty Rakúsko-Uhorskej armáde. Pod dojmom ruských víťazstiev vstúpilo do vojny v auguste 1916 Rumunsko. Jeho nepripravená armáda však bola čoskoro porazená a do nemeckých a bulharských rúk sa dostalo celé Rumunsko s bohatými zásobami nafty.

Nové vynálezy a zbrane

Vo vojne sa používali rozličné zbrane, akými boli napríklad ďalekonosné strely, ručné granáty, ponorky, tanky, delá, prvé samopaly a otravné plyny. Všetky zbrane mali za následok ešte väčšie straty na životoch.

3. Opakovanie a upevňovanie učiva

Počas týchto fáz si spoločne zopakujeme a upevníme učebný materiál. Prostredníctvom kladených otázok si vyučujúci preverí osvojené poznatky a či žiaci pochopili jednotlivé súvislosti, fakty, informácie. Otázky na opakovanie budú zadávané náhodne vybraným študentom.

• Aké boli príčiny 1. svetovej vojny?
• Kto spáchal a na kom bol spáchaný sarajevský atentát?
• Čo to bol „Blitzkrieg“?
• Vymenuj najvýznamnejšie bitky na západnom fronte.
• Ako prebiehala vojna na východnom fronte?
• Ktoré slovenské mestá obsadila Ruská armáda koncom roku 1914?
• Ako prebiehala vojna na južnom fronte?
• Ktoré nové vynálezy boli použité počas 1. svetovej vojny?

4. Domáca úloha

Žiakom budú zadané dve otázky na zamyslenie, nad ktorými majú porozmýšľať a svoje odpovede - úvahy - si zapísať do zošita. Na začiatku nasledujúcej hodiny si odpovede skontrolujeme a náhodne vyvolaní žiaci budú ohodnotení známkou.

1. Ktorá časť politiky tvorila základ spojenectva Veľkej Británie, Francúzska a Ruska?
2. Ako vplývala vojna na vojakov a civilné obyvateľstvo?

Hodnotenie dosiahnutých výsledkov

Žiak môže byť hodnotený slovne, môže byť stanovené, čo nemá byť hodnotené (napr. úpravy učebných plánov a učebných osnov). Žiak môže byť vzdelávaný podľa školského vzdelávacieho programu pre sluchovo postihnutých žiakov (vrátane špecifických predmetov), podľa upraveného školského vzdelávacieho programu pre bežné školy (napr. oslobodenie z vyučovania druhého cudzieho jazyka, individuálne navýšené hodiny slovenského jazyka a pod.). Môže mať upravené osnovy niektorého vyučovacieho predmetu (napr. vylúčenie alebo redukcia učiva založeného na sluchovom vnímaní, redukcia učiva na základné pojmy, postup podľa učebných osnov nižšieho ročníka a pod.).

Individuálne plány z predmetu/-ov

Vypracovávajú sa na základe odporúčania CŠPP. Potreba individuálnych plánov z konkrétnych predmetov je opäť podmienená úrovňou jazykových schopností dieťaťa. Individuálne plány bývajú preto podrobnejšie vypracovávané z jazykových predmetov, kde sa uvažuje s viacerými úpravami (SJL, CJ).

tags: #priprava #na #vyucovaciu #hodinu #sluchovo #postihnuty