Primárna zdravotná starostlivosť: Kľúč k zdravému Slovensku

Primárna zdravotná starostlivosť predstavuje základný kameň každého efektívneho a udržateľného zdravotného systému. Je to prvý kontakt pacienta so zdravotníckym systémom, ktorý zabezpečuje komplexnú a kontinuálnu starostlivosť o zdravie jednotlivca a komunity. Všeobecný lekár je lekárom prvého kontaktu, jeho postavenie v zdravotníckom systéme je nenahraditeľné. Dokáže významne vplývať na zdravie pacienta, predchádzať potrebe ďalšej zdravotnej starostlivosti a hospitalizáciám.

Definícia a rozsah primárnej zdravotnej starostlivosti

Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci s cieľom predĺženia života, zvýšenia kvality života a zdravého vývoja budúcich generácií.

Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava. Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prijímateľom zdravotnej starostlivosti je každá fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť.

Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe aj bez prítomnosti osoby v ambulancii prostredníctvom elektronickej komunikácie.

Všeobecná ambulantná starostlivosť a primárna špecializovaná ambulantná starostlivosť sa vykonáva v určenom zdravotnom obvode. Zdravotný obvod určí poskytovateľovi primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľovi primárnej špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti samosprávny kraj príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, pre ktoré sa zdravotný obvod určuje.

Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

Zdravotnú starostlivosť poskytovanú počas doplnkových ordinačných hodín uhrádza osoba podľa cenníka všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ. Na vyšetrenie v doplnkových ordinačných hodinách poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti môže byť objednaná a v doplnkových ordinačných hodinách poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti môže byť vyšetrená len osoba, ktorá má s týmto poskytovateľom uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Zoznam zdravotných výkonov je súhrn zdravotných výkonov, ktoré sa vykonávajú pri chorobách uvedených v medzinárodnej klasifikácii chorôb. Zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením vcelku alebo čiastkovo v členení podľa jednotlivých špecializačných odborov.

Výzvy a problémy v primárnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku

Napriek kľúčovej úlohe primárnej zdravotnej starostlivosti čelí Slovensko viacerým výzvam, ktoré bránia jej plnému potenciálu:

• Nedostatočné financovanie: Primárna starostlivosť je dlhodobo podfinancovaná, čo sa prejavuje v nízkych platoch zdravotníckych pracovníkov, nedostatočnom materiálno-technickom vybavení ambulancií a obmedzených možnostiach na ďalšie vzdelávanie.
• Starnutie lekárov a nedostatok generačnej obmeny: Priemerný vek praktických lekárov je vysoký a do systému prichádza málo mladých lekárov, čo ohrozuje kontinuitu poskytovania starostlivosti v budúcnosti. Personálny nedostatok všeobecných lekárov na Slovensku je dnes už alarmujúci. Vysoký vek lekárov je fakt, s ktorým sa musíme vyrovnať. Ide o celoeurópsky problém nedostatočnej generačnej výmeny, lekárov nemá kto nahradiť.
• Nerovnomerné rozmiestnenie lekárov: V niektorých regiónoch Slovenska je nedostatok lekárov primárnej starostlivosti, čo vedie k zhoršenej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov.
• Administratívna záťaž: Lekári primárnej starostlivosti sú preťažení administratívou, čo im uberá čas, ktorý by mohli venovať pacientom.
• Nedostatočná podpora prevencie: Prevencia chorôb je často podceňovaná a lekári nemajú dostatočné zdroje a motiváciu na aktívne vyhľadávanie a oslovovanie pacientov s rizikovými faktormi.
• Chýbajúca tímová práca a multidisciplinárna spolupráca: V mnohých ambulanciách absentuje efektívna tímová práca medzi lekárom, sestrou a ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi, čo obmedzuje kapacity ambulancií na zvládanie rastúcich nárokov súčasnej populácie. Multidisciplinárny tím je poradný orgán a pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, zložený z konzília a podporného tímu, ktorý zabezpečuje osobe komplexnú starostlivosť. Konzílium je poradný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka zložený zo zdravotníckych pracovníkov určených poskytovateľom, ktorí sú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi.

Riešenia a reformy: Stratégia do roku 2030

Ministerstvo zdravotníctva SR schválilo 23. januára 2023 strategický rámec reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030. Stratégia všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030 je východiskovým dokumentom reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Je zameraný na návrh opatrení smerujúcich k posilneniu všeobecnej ambulantnej starostlivosti v Slovenskej republike. Navrhované opatrenia sú rozdelené do šiestich prioritných oblastí, ako sú kompetencie, vzdelávanie, optimalizácia siete, financovanie a ďalšie.

Dokument vznikol v úzkej spolupráci s hlavnými odborníkmi MZ SR pre všeobecné lekárstvo a pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, zástupcami Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskou spoločnosťou primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, zástupcami Slovenskej lekárskej komory, zástupcami Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, zástupcami Slovenskej lekárnickej komory, zástupcami Asociácie súkromných lekárov Slovenskej republiky, Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska, Zväzu ambulantných poskytovateľov, Združenia všeobecných lekárov pre dospelých, zástupcami samosprávnych krajov, zástupcami zdravotných poisťovní, zástupcami Zdravých regiónov a ďalšími odbornými spolupracovníkmi MZ SR a sektora zdravotníctva v Slovenskej republike i v zahraničí.

Na zlepšenie stavu primárnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku je potrebná komplexná reforma, ktorá by sa zamerala na:

• Zvýšenie financovania: Navýšenie finančných prostriedkov pre primárnu starostlivosť a zavedenie efektívnejších mechanizmov financovania.
• Podporu generačnej obmeny: Vytvorenie motivačných programov pre mladých lekárov, ktorí by sa chceli venovať primárnej starostlivosti, a zabezpečenie ich kvalitného vzdelávania a mentorskej podpory. Pre mladých lekárov je aj významná finančná pomoc z Plánu obnovy a odolnosti. Môžu požiadať o nenávratný finančný príspevok, celkovo je vyčlenených 10 miliónov eur. Ambulancie môžu čerpať od 60- do 80-tisíc eur, čo si myslím, že je suma, ktorá začínajúcemu lekárovi pomôže v rozbehu. Je potrebné intenzívne pracovať s mladými medikmi počas ich štúdia na lekárskych fakultách tak, aby ich zaujalo práve všeobecné lekárstvo. Legislatívne sa zjednodušilo zaraďovanie do špecializačného štúdia vrátane rezidentského programu. Lekárske fakulty navýšili počty študentov medicíny. Napríklad v akademickom roku 2024/2025 bolo prijatých o 158 slovenských študentov viac.
• Zlepšenie dostupnosti: Podpora vzniku nových ambulancií v regiónoch s nedostatkom lekárov a zavedenie telemedicínskych služieb na zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov v odľahlých oblastiach.
• Zníženie administratívnej záťaže: Zjednodušenie administratívnych procesov a zavedenie elektronického zdravotníctva.
• Podporu prevencie: Zavedenie efektívnych preventívnych programov a motivácia lekárov k aktívnemu vyhľadávaniu a oslovovaniu pacientov s rizikovými faktormi. Preventívne prehliadky a individuálne poradenstvo sú bezplatné. Kontrolné návštevy vrátane individuálneho poradenstva sú takisto bezplatné.
• Podporu tímovej práce a multidisciplinárnej spolupráce: Podpora vzniku skupinových praxí a integrovaných centier, kde by lekári primárnej starostlivosti spolupracovali s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi, ako sú sestry, fyzioterapeuti, psychológovia a sociálni pracovníci.
• Flexibilnejšie podmienky pre ambulancie: Ministerstvo zdravotníctva reaguje na požiadavky samosprávnych krajov alebo samotných mladých lekárov a nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
• Zdieľaný personál: Zavedenie inštitútu zdieľanej sestry alebo asistenta, ktorý budú môcť využívať iba tí podnikatelia, ktorí prevádzkujú najmenej dve a najviac štyri ambulancie.
• Rozširovanie kompetencií všeobecných lekárov: Napríklad môžu mať vo svojej starostlivosti niektorých pacientov s poruchou štítnej žľazy, cukrovkou alebo onkologických pacientov v remisii.

Nové požiadavky na materiálno-technické vybavenie ambulancií

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo návrh vyhlášky, ktorá má zásadne upraviť minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie vybraných druhov ambulantných zdravotníckych zariadení. Zmeny sa týkajú predovšetkým podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia ambulancií.

Zmeny, ktoré upúšťajú od niektorých podmienok:

• Izolačná miestnosť: Kým doposiaľ ambulancie všeobecných lekárov a pediatrov museli mať povinne izolačnú miestnosť, od začiatku júla už nebude nutnosťou.
• Oddychová miestnosť: Rovnako rezort upúšťa od povinnej oddychovej miestnosti. Ambulancie si ju síce budú môcť naďalej zriadiť, no už nebudú povinné mať ju.
• Veľkosť miestnosti pre ambulanciu: Kým doposiaľ musela mať miestnosť aspoň 15 štvorcových metrov, od júla bude postačovať miestnosť s veľkosťou 13 štvorcových metrov.
• Čakárne: Namiesto desiatich bude postačovať aj sedem štvorcových metrov.
• Toalety: Kým doteraz museli mať pacienti a zdravotnícky personál toalety zvlášť, po novom budú môcť využívať spoločnú, no iba v prípade, ak zdravotnícke zariadenie má iba jedného zamestnanca. Jednu toaletu však budú môcť využívať spoločne aj viaceré ambulancie.

Flexibilné požiadavky na personál:

Od júla budú mať špecializované ambulancie možnosť zamestnávať praktickú sestru. Nebude to však podmienkou. Rezort tým reaguje na zmeny na pracovnom trhu a globálny nedostatok sestier v systéme. Rezort zdravotníctva pripomína, že naďalej platí, že personál môže konať iba v rozsahu svojich kompetencií. Rezort zdravotníctva tvrdí, že zmeny sa nijako nedotknú bezpečnosti pacienta. Ambulantnú starostlivosť zastrešuje väčšinou jeden lekár, ktorý vedie o pacientovi zdravotnú dokumentáciu a zodpovedá za pacientovu trvalú starostlivosť.

Primárna prevencia a jej význam

Primárna prevencia je kľúčová pre znižovanie výskytu srdcovocievnych chorôb, ako sú vysoký krvný tlak, srdcová či mozgová príhoda. Tieto choroby v súčasnosti ohrozujú aj osoby v produktívnom veku. Pravidelné preventívne prehliadky a včasná diagnostika rizikových faktorov môžu výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva. V rámci primárnej prevencie sa vykonávajú vyšetrenia hlavných rizikových faktorov, ako sú výška a hmotnosť. Údaje z preventívnych programov ukazujú, že vďaka prevencii klesol systolický tlak u 33% a diastolický u 35% percent osôb.

Dlhodobá a následná zdravotná starostlivosť

Dlhodobá zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe s obmedzenou funkčnosťou, ktorej bola určená choroba, pre ktorú jej bola poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť alebo neodkladná starostlivosť alebo pre ktorú možno očakávať, že si bude vyžadovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Dlhodobá zdravotná starostlivosť sa poskytuje s cieľom zlepšenia kvality života, predĺženia života, podporovania samostatnosti osoby v oblasti sebestačnosti a umožnenia osobe zotrvať podľa možností čo najdlhšie v jej domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí. Za osobu s obmedzenou funkčnosťou sa považuje osoba, ktorá z dôvodu choroby alebo viacerých chorôb zvyšujúcich riziko zhoršovania jej zdravotného stavu alebo z dôvodu poškodenia jej telesných, zmyslových alebo duševných schopností, nie je sebestačná v aktivitách denného života a môže byť u nej indikovaná potreba ošetrovateľskej starostlivosti. Ošetrovateľskú starostlivosť v tomto prípade poskytujú zamestnanci zariadenia, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.

Následná zdravotná starostlivosť je taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe spravidla po poskytnutí akútnej zdravotnej starostlivosti alebo neodkladnej starostlivosti, s cieľom maximálneho možného obnovenia kognitívnych, telesných, zmyslových a duševných funkcií osoby odstránením vzniknutých funkčných porúch alebo náhradou niektorej funkcie jej organizmu alebo zmiernením prejavov a dôsledkov jej choroby.

tags: #primarna #zdravotna #starostlivost #ewang