Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. Spoliehať sa v dnešnej dobe výhradne na štátny dôchodok (1. pilier) je stratégia, ktorá so sebou nesie značné riziká. Hlavným problémom je demografická kríza. Starnutie populácie: Počet dôchodcov narastá, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesá. Miera náhrady: Ide o percento z vášho posledného príjmu, ktoré dostanete ako dôchodok. Pre pochopenie výpočtu starobného dôchodku je kľúčové rozlišovať medzi bežnými predstavami a skutočnosťou.
Ako sa počíta starobný dôchodok: Od mýtov k realite
Začneme najčastejším a najhlúpejším mýtom: "V skutočnosti je to tak, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec." Takto to skutočne bolo, avšak len do konca roku 2003. Pred týmto rokom sa výška dôchodku určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Najväčšie rozdiely pocítili ľudia po reforme v roku 2004. Už od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca.
Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. vymeriavacie základy. Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce výšku dôchodku
Priemerný osobný mzdový bod (POMB)
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Zásluhovosť - premieta sa do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH ... čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok ...
Štandardný vzorec pre výpočet dôchodku je:
SD = POMB x ODP x ADH
Kde SD je suma dôchodku, POMB je priemerný osobný mzdový bod, ODP je počet rokov dôchodkového poistenia a ADH je aktuálna dôchodková hodnota.
Príkladom môže byť výpočet z roku 2025: SD = 1 (POMB vypočítaný z priemernej mzdy) x 46 (rokov dôchodkového poistenia medzi 16 až cca 63 rokmi veku) x 18,7434 (ADH platná v roku 2025).
Je dôležité poznamenať, že ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.
Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.
Doba dôchodkového poistenia a "odpracované roky"
Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci. Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie.
Čo sa započítava do dôchodkového poistenia?
- Ide o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie.
- Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
- Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj štúdium na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003, pričom sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi.
- Obdobia, za ktoré bolo poistné doplatené dodatočne (napr. pri prerušení poistenia, evidencii na úrade práce alebo počas štúdia po 16. roku života), ako aj obdobia získané pred 1. januárom 2004.
Čo sa do dôchodkového poistenia nezapočítava alebo má špecifiká?
- Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
- Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové. Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti. Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, započítava sa celá doba evidencie.
- Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru, resp. samostatnej zárobkovej činnosti.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
- Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo.
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia.
Pre lepšiu orientáciu v zmenách prinášame prehľad, ako sa vybrané obdobia započítavali alebo hodnotili pred a po dôchodkovej reforme v roku 2004:
| Obdobie / Kritérium | Pred 1. januárom 2004 | Po 1. januári 2004 |
|---|---|---|
| Štúdium na SŠ/VŠ | Započítavalo sa automaticky | Nepovažuje sa za obdobie dôchodkového poistenia (okrem dobrovoľného poistenia) |
| Materská/Rodičovská dovolenka | Započítava sa (MD s OMB 0,6, RD s OMB 0,3) | Započítava sa ako náhradná doba |
| Vojenská služba | Započítava sa (štát platil odvody) | Započítava sa (ako náhradná doba, ak za vás platil štát) |
| Evidencia na ÚP | Plná evidencia do 31.12.2000, len s podporou 2001-2003 | Nepovažuje sa za obdobie dôchodkového poistenia (štát hradí iba zdravotné poistenie) |
| Doplatené poistné (škola/nezam.) | Započítava sa (ak bolo doplatené) | Započítava sa len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“ (40 rokov) |
Pracovní svačinka - investigativní reportáž (1985)
Vplyv odvodov a vymeriavacích základov na dôchodok
Často sa na mňa obraciate s otázkami typu: "Poistencovi chýba do dôchodku ešte 4-5 rokov, mal by si vo svojej s. r. o. vyplácať čo najvyššie odmeny... Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí...
Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napríklad pri prerušení poistenia).
Z hrubej mzdy sa najprv odpočítavajú poistné odvody - zamestnanec odvádza 9,4 % na sociálne poistenie. Okrem toho môžu v hrubom výpočte mzdy vstupovať aj povinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie, príspevky na stravu, doplnkové dôchodkové sporenie či príplatky za prácu v neštandardnom čase.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte.
Aktuálne zmeny a ich dopad na dôchodok
Každý rok sa mzdové veličiny menia, čo ovplyvňuje výpočet čistej mzdy a nepriamo aj budúce dôchodky. Od 1. januára 2026 sa mesačná minimálna mzda na Slovensku zvýši na 915 €, čo predstavuje najväčší skok za posledné roky. Výška čistej mzdy v roku 2026 tak bude závisieť od viacerých premenných: výšky hrubej mzdy, odvodov zamestnanca, použitia nezdaniteľnej časti, uplatnenia daňového bonusu, sadzby dane, a povinných príplatkov či zrážok. Tieto faktory ovplyvňujú výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádzajú príspevky na dôchodkové poistenie, a tým pádom aj váš budúci POMB.
Ako si overiť svoj dôchodok a plánovať budúcnosť
Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr. Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Dôchodková kalkulačka na portáli Finančný Kompas je skvelým nástrojom na to, aby ste získali reálny obraz o svojej budúcnosti. Ako využiť kalkulačku na Finančnom Kompase.
