Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí výzve starnúcej populácie. Tento demografický trend prináša zvýšený dopyt po sociálnych službách pre seniorov, najmä po pobytových zariadeniach, a s tým súvisiacu potrebu zabezpečiť ich adekvátne financovanie. Populácia Slovenska výrazne starne. Predpokladá sa, že do roku 2040 sa počet ľudí starších ako 60 rokov zdvojnásobí a počet seniorov nad 80 rokov dokonca strojnásobí. Tento demografický vývoj si vyžaduje adekvátnu reakciu štátu v podobe prípravy a zabezpečenia dostatočných sociálnych služieb pre seniorov. Starnutie populácie so sebou prináša zvýšený dopyt po zariadeniach pre seniorov a opatrovateľských službách, čo kladie zvýšené nároky na ich financovanie.
Sociálne služby pre seniorov sú na Slovensku čoraz nedostupnejšie. Príčinou je rapídne starnutie populácie a nedostačujúca kapacita zariadení pre ľudí v dôchodkovom veku. Zriadenie a prevádzkovanie zariadenia pre seniorov je preto veľkou službou spoločnosti. S pribúdajúcim vekom strácame samostatnosť a náš zdravotný stav sa zhoršuje, preto to bez pomocnej ruky nášho okolia jednoducho nejde.
Legislatívny rámec a podmienky zriadenia zariadenia
Poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov definuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnych službách). V ňom je presne vymedzené, aké podmienky treba splniť pre otvorenie a ďalšie fungovanie takéhoto typu zariadenia.
Ak chcete zriadiť zariadenie pre seniorov, musíte sa najskôr zaregistrovať do Registra poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej register), ktorý vedie príslušný vyšší územný celok. Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká odo dňa zápisu do registra. Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode chcete zriadiť domov dôchodcov. Do uvedeného registra treba tiež hlásiť každú dôležitú zmenu v poskytovaní sociálnych služieb, čiže ak plánujete rozšíriť kapacitu zariadenia, treba podať žiadosť o zápis zmeny v registri poskytovateľov sociálnych služieb. Zápis do registra vykoná vyšší územný celok najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia všetkých dokladov uvedených v § 64 ods.
Zdroje financovania súkromných zariadení pre seniorov
Financovanie domovov pre seniorov je komplexná téma, ktorá zahŕňa verejné zdroje, súkromné príspevky a meniace sa legislatívne rámce. Zariadenia pre seniorov môžu byť verejné, ktorých zriaďovateľom sú obce a vyššie územné celky (VÚC), alebo neverejné, ktorým zriaďovateľom sú fyzické alebo právnické osoby.
Financovanie týchto zariadení je zabezpečované z rôznych zdrojov:
- Verejné zdroje:
- Štátny rozpočet: Dotácie a granty zo štátneho rozpočtu sú významným zdrojom financovania rozbehu a prevádzkovania zariadení pre seniorov.
- Samosprávy: Vyššie územné celky (VÚC) a obce sa podieľajú na financovaní sociálnych služieb pre seniorov.
- Súkromné zdroje:
- Úhrady od prijímateľov sociálnych služieb: Zákon umožňuje vyberať financie od prijímateľa sociálnej služby, no len do výšky nevyhnutných nákladov na jej poskytovanie.
- Dary a príspevky: Zariadenia môžu prijímať dary a príspevky od fyzických a právnických osôb.
Medzi významné zdroje financovania rozbehu a prevádzkovania takýchto prevádzok patria dotácie a granty či finančné príspevky poskytované štátom alebo samosprávami. Tie však zväčša nekryjú 100 percent výdavkov potrebných na prevádzku takéhoto zariadenia. Časť úhrady, najmä náklady na stravu a ubytovanie, pokryje fyzická osoba z vlastných či rodinných príjmov a majetku pri viaczdrojovom financovaní.
Finančné príspevky od štátu a samospráv
Finančné príspevky na sociálne služby sa od budúceho roka zvýšia. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktorý do pripomienkovania predložilo ministerstvo práce. Ide o príspevky, ktorými sa štát podieľa na spolufinancovaní sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sú na pomoc odkázaní. Rásť bude aj príspevok na financovanie zariadení takzvanej krízovej intervencie. Ministerstvo práce vysvetľuje, že príspevok sa zvyšuje na základe valorizačného mechanizmu. Peniaze nečerpajú priamo ľudia odkázaní na pomoc, ale vybrané druhy zariadenia sociálnych služieb. Spravidla ide o obce a neverejných poskytovateľov, ktorí službu neposkytujú s cieľom dosiahnuť zisk. Avšak bez samotného príspevku by si ľudia museli službu platiť v plnej výške.
Poskytnutý finančný príspevok je účelovo viazaný na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení sociálnych služieb podmienenom odkázanosťou. Po prepočítaní stúpnu príspevky oproti súčasnosti o desiatky eur. Najviac peňazí pritom štát dáva na pobytovú sociálnu službu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom výziev vyčlenilo na projekty pre samosprávy aj súkromné firmy celkovo 192 miliónov eur bez DPH. Zrekonštruovaných alebo novopostavených má byť 126 zariadení sociálnych služieb. Z nich bude 67 ambulantných, 43 nízkokapacitných pobytových s maximálnym počtom do 12 klientov a 16 sociálno-zdravotníckych zariadení s kapacitou do 30 miest. Realizáciu uľahčí katalóg architektonických štúdií pre rôzne typy zástavby, orientácie a svahovitosti pozemku. Fakulta architektúry a dizajnu STU (FAD STU) ho vypracovala v spolupráci s ministerstvom a pre ambulantné zariadenia navrhli osem typov štúdií.
How do Local Governments Budgets work?
Nové výšky finančných príspevkov na rok 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila dve nariadenia s priamym dopadom na osoby odkázané na pomoc a na financovanie sociálnych služieb. Tieto úpravy sa dotýkajú približne 75 000 opatrovateľov a viac než 14 500 poberateľov príspevku na osobnú asistenciu. Finančné krytie je zabezpečené z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo výške vyše 22 mil. €. Navýšenie predstavuje medziročný nárast o 36,6 mil. €. Príspevok je určený na 32 969 miest v zariadeniach podmienených odkázanosťou a 2 164 miest v zariadeniach krízovej intervencie.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.
Ak je niekto na druhom stupni odkázanosti, pri pobytovej službe za neho štát zaplatí 188 eur za mesiac. Od budúceho roka táto suma stúpne na 204 eur. Keď je niekto na štvrtej úrovni odkázanosti, v súčasnosti je pre neho príspevok na ambulantnú sociálnu službu vo výške 325 eur mesačne. Najvyšší príspevok budú po novom dostávať ľudia, ktorí budú v piatom stupni odkázanosti v pobytovej službe. V súčasnosti dostávajú 825 eur mesačne. Od januára budúceho roka suma dosiahne takmer 900 eur. Na štvrtom stupni bude suma o viac ako sto eur nižšia.
Tabuľka nižšie ilustruje nové výšky finančných príspevkov schválené nariadením vlády SR č. 170/2025 Z. z. pre stupne odkázanosti (I. až V.) v dvoch hlavných formách sociálnych služieb, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2026.
| Stupeň odkázanosti | Príspevok na pobytovú formu sociálnej služby (eur/mesiac) | Príspevok na ambulantnú formu sociálnej služby (eur/mesiac) |
|---|---|---|
| I. | 204 | 136 |
| II. | 408 | 272 |
| III. | 530 | 353 |
| IV. | 734 | 489 |
| V. | 900 | 600 |
Zmení sa aj príspevok na zariadenia krízovej intervencie. Tam patria nocľahárne, útulky, domovy na polceste a zariadenia núdzového bývania. Mesačný príspevok pri všetkých stúpne zo sumy 375 eur na 408 eur mesačne. Príspevok v zariadeniach krízovej intervencie bude vo výške 0,5 násobku minimálnej mzdy, ktorá platí pre tento rok.
Proces žiadosti o finančný príspevok
Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
Odporúča sa, aby si poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je povinný v IS SoS vyplniť Hlásenia o prijímateľoch sociálnej služby (P03) a Hlásenia o zamestnancoch (P04), pred podaním písomnej žiadosti o finančný príspevok tieto hlásenia skontroloval podľa skutočných údajov a stavu ku dňu podania žiadosti. Tým sa predíde chybám, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu neaktualizovania údajov o prijímateľoch sociálnej služby, ktoré majú vplyv na výšku žiadaného finančného príspevku.
S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne o odpustení zmeškania termínu na podanie tejto písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.
Eurofondy a Plán obnovy
Slovenské sociálne služby čelia výzvam spojeným s rastúcim dopytom. Plán obnovy a eurofondy pomáhajú budovať nové kapacity a modernizovať existujúce zariadenia, stále však zostáva otázka ich dostupnosti a udržateľnosti v dlhodobom horizonte. Od vstupu do EÚ, teda od 1. mája 2004 nasleduje Slovensko vyspelé krajiny aj v sociálnej politike. Sociálne služby, ambulantné, terénne či pobytové, vymedzil nový zákon v októbri 2008 a verejní aj neverejní poskytovatelia nové kapacity financujú rôzne. S budovaním nových kapacít z európskych zdrojov súvisia reformy, ktoré majú zabezpečiť, aby sociálne služby boli dostupné a udržateľné.
Plán obnovy a odolnosti SR na roky 2021 až 2026 cieli na dostatočné a transparentné financovanie dostupných a kvalitných sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Na prevádzku všetkým pobytovým zariadeniam bez ohľadu na právnu formu poskytovateľa a lokalitu budú povinne paušálne prispievať VÚC, ambulantným a terénnym zasa obce. Cieľom v oblasti Lepšie zdravie je výrazne zvýšiť kapacity pobytových zariadení komunitného typu v rámci Komponentu 13 Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť.
Pomocou ŠFRB najmä verejný sektor v rokoch 2005 až 2023 vybudoval v 27 pobytových zariadeniach vyše 700 lôžok a v troch neverejných vzniklo 98 lôžok. Spolu pribudlo 814 lôžok a štátna podpora sa vyšplhala takmer na 18 miliónov eur. Bez nej by túto výstavbu samosprávy finančne sotva uniesli.
Integrovaný regionálny operačný program (IROP) poskytol vyše 60 miliónov eur na nové objekty sociálnych služieb na komunitnej úrovni. Nenávratný finančný príspevok sa vyšplhal takmer na 2,6 milióna eur a celkové oprávnené výdavky boli vyššie o spolufinancovanie na úrovni 5 %. Občianske združenie Golden Age pridalo nové služby s kapacitou po 12 klientov v dvoch budovách v Pustých Úľanoch a po jednej v Liptovskom Mikuláši a vo Veľkých Kostoľanoch. Z celkového rozpočtu vyše 3,67 milióna eur bolo viac ako 3,5 milióna eur z plánu obnovy a vlastné zdroje boli 160 025 eur, uviedla nezisková organizácia Atrium ako zriaďovateľ a poskytovateľ sociálnych služieb.