Tento článok sa venuje problematike príjmu zo závislej činnosti osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku a podmienkam, ktoré s tým súvisia. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, od neplatnosti skončenia pracovného pomeru až po opakované posudzovanie zdravotného stavu a nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej téme a poukázať na problémy, s ktorými sa osoby so ZŤP stretávajú pri uplatňovaní svojich práv.
Príjmy zo závislej činnosti
Príjmy zo závislej činnosti sú uvedené v § 5 ods. 1 Zákona o dani z príjmov (ZDP). Ide napríklad o:
- príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (z pracovného pomeru, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru),
- príjmy zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
- príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického vyučovania,
- príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným, komanditistov komanditných spoločností, likvidátorov, prokuristov, nútených správcov,
- príjmy z prostriedkov sociálneho fondu.
Príjmy zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 ZDP). Príjmom zamestnanca je okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom. Takéto nepeňažné plnenie sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia.
Zdaňovanie príjmov
V zmysle § 4 ods. 3 ZDP príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi do 31. 1. 2014 po skončení zdaňovacieho obdobia 2013, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou jeho základu dane za toto (skončené) zdaňovacie obdobie 2013. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že sa zdaňujú len príjmy, s ktorými zamestnanec môže disponovať, teda príjmy, ktoré boli nielen zúčtované, ale aj vyplatené (poskytnuté) zamestnancovi - vyplýva to z viacerých ustanovení ZDP, napr. z § 35 ods. 1 ZDP.
Úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov sa uvádza na riadku 32 oddielu V tlačiva daňového priznania typu A, resp. na riadku č. 34 oddielu V tlačiva typu B. Súčasťou tohto úhrnu sú aj nepeňažné príjmy zo závislej činnosti. Z celkového úhrnu príjmov zo závislej činnosti daňovník vyčlení na samostatný riadok (riadok 32a tlačiva typu A, resp. riadok 34a tlačiva typu B) odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Súčasťou tohto úhrnu sú aj všetky príjmy zo zdrojov v zahraničí. Pri prepočte príjmu v cudzej mene na eurá sa postupuje podľa § 31 ZDP.
Čiastkovým základom dane z príjmov zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy znížené o poistné a príspevky (na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. poistné podľa zákona č. 328/2002 Z. z.). Úhrn poistného a príspevkov je potrebné v tlačive rozčleniť na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie (zabezpečenie) - v tlačive typu A na r. 33a a 33b, v tlačive typu B až v prílohe č. 1.
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2022 je fyzická osoba povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2022 presiahnu 50 % 21-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí
Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí musíme okrem ustanovení ZDP vziať do úvahy aj článok 15 (v prípade Českej republiky článok 14) zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ). Podľa čl. 15 ods. 1 ZZDZ, ktoré vychádzajú v zásade z modelovej zmluvy OECD, sa takéto príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, zdania len v tomto štáte (v štáte rezidencie).
V zmysle čl. 15 ods. 2 ZZDZ odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu, napr. SR, poberá zo závislej činnosti vykonávanej v druhom zmluvnom štáte, napr. v Nemecku, podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sú však splnené súčasne všetky tri podmienky uvedené v čl. 15 ods. 2 ZZDZ.
V prípade závislej činnosti vykonávanej daňovým rezidentom SR v zahraničí sa príjem zdaní v štáte výkonu činnosti s výnimkou situácie, ak sú splnené všetky tri podmienky podľa čl. 15 ods. 2 ZZDZ. Pri vylúčení dvojitého zdanenia sa postupuje v súlade s čl. 23 ZZDZ.
Ak rezident jedného štátu vykonáva závislú činnosť v druhom štáte a medzi týmito dvoma štátmi nie je uzavretá ZZDZ, právo na vybratie dane má jednak štát zdroja, v ktorom sa činnosť vykonáva a jednak štát daňového domicilu, rezidencie. Môžu sa však tohto práva (napr. čiastočne) vzdať; príjmy z tejto závislej činnosti v štáte zdroja možno v istom rozsahu oslobodiť od zdanenia (vo vnútroštátnom daňovom zákone) a nahradiť tým dikciu čl. 15 ods. 2 ZZDZ. V ZDP túto „funkciu“ spĺňa ustanovenie § 5 ods. 7 písm. g) ZDP.
Podmienky pre peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí aj od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP.
Zisťovanie výšky príjmu
Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú, okrem jej príjmu, aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ktorými sú napríklad manžel alebo manželka osoby s ŤZP, rodičia, ktorí žijú s touto osobou v spoločnej domácnosti, ak je osoba s ŤZP nezaopatrené dieťa.
Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa potom určí tak, že súčet všetkých príjmov osôb posudzovaných spoločne sa vydelí počtom týchto osôb (teda osoba s ŤZP a ostatné spoločne posudzované osoby).
Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch.
Príklad výpočtu príjmu
Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je (333 + 777) /2 = 555 € mesačne.
Hodnota majetku
Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Toto pravidlo platí pre všetky peňažné príspevky na kompenzáciu.
Kedy nárok na príspevok nevzniká
- Ak príjem osoby s ŤZP je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima.
- Ak sa osobe s ŤZP poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, s dvomi výnimkami:
- ak sa sociálna služba poskytuje v útulku, domove na pol ceste, zariadení núdzového bývania, zariadení podporovaného bývania alebo v zariadení sociálnych služieb na určitý čas nepresahujúci 30 dní.
- ak osoba s ŤZP spĺňa podmienky podľa prílohy č. 5 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru osôb so ZŤP
Z riešenia problémov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vyplynulo, že pre zamestnávateľa nie sú takíto zamestnanci väčšinou žiaduci a zamestnávatelia robia všetky kroky k tomu, aby sa ich zbavili. Takýto postup zamestnávateľov ilustruje podnet zaevidovaný na Úrade komisára, ktorý sa týka Základnej umeleckej školy Svit.
Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, napr. prácu v zníženom pracovnom úväzku, pre ktorý by nemusel spĺňať predpoklady. Zamestnanec so zdravotným postihnutím má právo na to, aby mu zamestnávateľ umožnil prácu aj naďalej vykonávať a aby výkon jeho práce primerane upravil tak, ako to zaručuje Zákonník práce a Článok 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru.
Často sa opakujúce problémy pri dokazovaní nároku na dávky pre osoby so ZŤP
Služby zamestnanosti orgánov verejnej správy považujú odňatie príspevku, jeho nepriznanie alebo čiastočné odobratie za vážny zásah do práv osôb so zdravotným postihnutím.
Opakovaná posudková činnosť úradov práce
Právna úprava posudkovej činnosti vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
Podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch, môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Trojaké posudzovanie zdravotného stavu
Jedným z častých problémov, ktorý sa objavuje v podnetoch, je tzv. trojaké posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa, a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a obcou. Stanoveným systémom trojakého posudzovania dochádza k dezorientácii žiadateľov o dávky sociálneho poistenia, žiadateľov o kompenzácie a žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, pretože každý orgán posudzuje zdravotný stav žiadateľa len v súvislosti s tou formou kompenzácie alebo sociálnej dávky, ktorá patrí do rozhodovacej činnosti toho ktorého orgánu.
- Posudok úradu práce: Úrad práce vykonáva podľa Zákona o peňažných príspevkoch posudkovú činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, ktorou posudzuje u človeka zdravotný stav a „mieru funkčnej poruchy“.
- Posudok sociálnej poisťovne: Sociálna poisťovňa posudzuje pre účely dôchodkového poistenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou“.
- Posudok obce: Na účely poskytnutia sociálnej služby vykonáva posudkovú činnosť podľa Zákona o sociálnych službách posudzujúci zdravotnícky pracovník. Posudkovou činnosťou sa zisťuje „odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu“.
Nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu
Osobná asistencia je základným nástrojom podpory samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje na základe rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku a jeho právoplatnosti. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa odmena, ktorú dostáva osobný asistent za výkon činnosti osobnej asistencie od fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti a podlieha dani z príjmu fyzických osôb. To platí aj v prípade, ak osobný asistent túto činnosť nevykonáva ako svoju živnosť.