Hľadanie práce môže priniesť prekvapenia, najmä ak sa zamestnávateľ pred podpisom zmluvy rozhodne znížiť ponúkanú mzdu. Takéto situácie vyvolávajú otázky o právach zamestnancov a možnostiach ochrany. Tento článok objasňuje, čo je mzda, plat a minimálna mzda, kto má na ňu nárok a aké sú možnosti, ak zamestnávateľ ponúkne nižšiu mzdu, než je zákonom stanovená. Taktiež sa venuje pomoci v hmotnej núdzi a súvisiacim príspevkom.
Čo je mzda, plat a základná zložka mzdy?
Pre správne pochopenie problematiky je dôležité rozlišovať medzi pojmami mzda a plat, ktoré sa používajú v slovenskom pracovnom práve.
- Mzda: Zákonník práce definuje mzdu ako „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.“ Mzda je odmena, ktorá vám ako zamestnancovi vznikne pri vykonávaní práce pre zamestnávateľa v súkromnom sektore a zamestnávateľ má povinnosť vám ju vyplatiť.
- Plat: Pojem plat sa používa na vyjadrenie odmeny pre zamestnanca, ktorý pracuje pre štát podľa zákona o štátnej službe č. 55/2017 alebo podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme č. 553/2003 Z.z. Je určený tabuľkovo, váš očakávaný plat si môžete vyhľadať na základe pracovného zaradenia, rokov praxe, dosiahnutého vzdelania a pod.
- Základná zložka mzdy: Od 1. mája 2018 bola do pracovného práva zaradená aj základná zložka mzdy. Je to suma, ktorú vám zamestnávateľ dá za odpracovaný čas (hodinová mzda) alebo podľa dosiahnutého výkonu (výkonová mzda). Je to suma očistená od odmien alebo príplatkov. Musí byť uvedená v pracovnej ponuke alebo byť súčasťou kolektívnej zmluvy. Z logiky pracovného práva vyplýva aj to, že základná zložka mzdy nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, ktorá sa určuje každý rok nariadením vlády.
Ako uchádzač o prácu, vaša mzda sa bude odvíjať od tejto základnej zložky mzdy. So zamestnávateľom si pred podpisom pracovnej zmluvy môžete vyjednať vyššiu mzdu, než je uvedená v inzeráte. Zamestnávateľ vám za žiadnych okolností nemôže za tú istú prácu ponúknuť nižšiu sumu.
Minimálna mzda a doplatok k nej
Podľa Zákonníka práce nesmie byť mzda zamestnanca nižšia ako je minimálna mzda ustanovená vládnym nariadením. Minimálna mzda predstavuje minimálne peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.
Kto má nárok na minimálnu mzdu?
Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu. V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy.
- Nárok na minimálnu mzdu majú: Zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu v súkromnom sektore (na základe pracovnej zmluvy alebo dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári).
- Nárok na minimálnu mzdu nemajú: Štátni zamestnanci a zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme. Títo zamestnanci však majú nárok na plat, ktorý nesmie byť nižší ako minimálna mzda.
V prípade, že najnižšie tarifné platy niektorých zamestnancov vo verejnom sektore (napr. školník, kuchárka, údržbár v školskom zariadení) nedosahujú výšku minimálnej mzdy, zamestnávateľ im musí platy dorovnávať na úroveň minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k porušeniu zákona o minimálnej mzde.
Doplatok k minimálnej mzde
Ak mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy (aj napriek tomu, že zamestnanec odpracoval plný pracovný čas), zamestnávateľ je povinný poskytnúť takémuto zamestnancovi doplatok. Tento doplatok predstavuje sumu rozdielu medzi výškou minimálnej mzdy ustanovenej na príslušný kalendárny rok a výškou dosiahnutej mzdy zamestnanca.
Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur a minimálna mzda je 480 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 480 Eur - 405 Eur = 75 Eur.
Stupne náročnosti pracovných miest
Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Zamestnávateľ musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne a v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce.
Od stupňa náročnosti pracovného miesta závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto. Stupne náročnosti pracovných miest sa vzťahujú na zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore, s výnimkou dohodárov.
Zmena minimálnej mzdy od 1.1.2026
Predzmluvné vzťahy a ochrana uchádzačov o prácu
Ako uchádzač o zamestnanie vstupujete pri uchádzaní sa o prácu do tzv. „predzmluvného vzťahu“. Zákonník práce hovorí, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy má zamestnávateľ povinnosť poučiť vás o vašich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy. Nesmie od vás vyžadovať informácie nad rámec zákona, napríklad informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch alebo bezúhonnosti. Taktiež musí dodržať zásadu rovnakého zaobchádzania.
V prípade, že vám zamestnávateľ aj tak dá podpísať pracovnú zmluvu, v ktorej vám ponúkne nižšiu mzdu, je dobré ho na to najskôr upozorniť. Ak by zamestnávateľ na nižšej mzde trval, upozornite ho na to, že takéto správanie je v rozpore s jeho právnymi povinnosťami. Pamätajte, že ako uchádzač o prácu vo výberovom konaní vám Zákonník práce priznáva právnu ochranu.
Možnosti ochrany práv zamestnancov
V prípade, že sa so zamestnávateľom nebude možné dohodnúť, Zákonník práce dáva uchádzačom v zásade dve možnosti, ako pristúpiť k ochrane svojich práv:
- Podanie podnetu Inšpektorátu práce: Inšpektorát práce je povinný vykonať inšpekciu práce a je oprávnený uložiť pokutu až do 100 000 eur za porušenie pracovnoprávnych predpisov.
- Súdne konanie: Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Konanie pred súdom bude prebiehať v rámci Civilného sporového poriadku.
Praktická rada je, aby ste si odložili pôvodný inzerát ako dôkaz pre prípadné konanie.
Dávka garančného poistenia
Zamestnanci, ktorým zamestnávateľ neuhrádza mzdu a iné platové náležitosti, majú po splnení zákonných podmienok nárok na dávku garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne. Nárok na dávku im vzniká v prípade, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť ich nároky z pracovnoprávneho vzťahu.
Ako požiadať o dávku garančného poistenia:
- Vyplnenie žiadosti: Žiadosť o dávku je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne v sekcii Formuláre alebo v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.
- Priloženie potrebných dokumentov: K žiadosti je potrebné priložiť kópiu pracovnej zmluvy, doklad o skončení pracovného pomeru (ak už skončil), výplatné pásky alebo iné doklady preukazujúce výšku neuhradených nárokov. Taktiež je potrebné priložiť Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.
Žiadosť o dávku odporúčame podať do 60 dní od platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ukončenia pracovnoprávneho vzťahu; premlčacia doba je tri roky. Požadované neuspokojené nároky zamestnanca je možné uspokojovať najviac v rozsahu maximálnej sumy dávky garančného poistenia, ktorá do 30. júna 2025 predstavuje sumu 4 290 eur.
Pomoc v hmotnej núdzi a súvisiace príspevky
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Započítavanie príjmov
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Dávka v hmotnej núdzi a podmienky jej poskytovania
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.
Dávka sa môže znížiť o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak napríklad:
- nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
- nedostavil sa na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Poskytuje sa na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Osobitný príspevok
Podľa zákona č. 417/2013 Z. z. nárok na osobitný príspevok občan preukazuje predložením pracovnej zmluvy, v ktorej je uvedený dohodnutý príjem vo výške mesačnej minimálnej mzdy. Vzhľadom na to, že pri posúdení nároku na osobitný príspevok sa vychádza z dohodnutého príjmu, občan nie je povinný počas jeho poskytovania mesačne predkladať na úrad potvrdenie o výške vyplatenej mzdy a osobitný príspevok patrí najviac šesť mesiacov.
Jednorazová dávka
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.