Zdravotné poistenie a odvody z dohôd: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú obľúbenou a flexibilnou formou zamestnávania, ktorú upravuje Zákonník práce. Ponúkajú jednoduchosť a flexibilitu pre obe strany - zamestnávateľov pri plnení úloh a zamestnancov pri získavaní príjmu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach dohodárov a zamestnávateľov voči zdravotnej poisťovni, vrátane prihlasovania, odhlasovania, platenia preddavkov a nároku na náhradu príjmu pri práceneschopnosti. Predkladáme aj špecifiká odvodov pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), študentov a dôchodcov.

Typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

V zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce poznáme tri hlavné typy dohôd:

• Dohoda o vykonaní práce: Uzatvára sa na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, ktorej rozsah nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec pre rovnakého zamestnávateľa vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena je splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy alebo jej časti.
• Dohoda o pracovnej činnosti: Uzatvára sa písomne s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahu pracovného času a doby. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie. Odmena je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov: Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov. Možno ju uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou, rozsahom pracovného času a dobou. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Študent môže vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Maximálna doba, na ktorú je možné dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Od roku 2021 platí výnimka, vďaka ktorej je možné uzatvoriť túto dohodu aj s osobami mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku, na vykonávanie ľahkých prác.

Tieto dohody má zamestnávateľ uzatvárať výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Zamestnávanie na dohody by malo byť zamerané na výnimočné prípady (napríklad menší rozsah pracovného času a úloh) a nemalo by nahrádzať klasický pracovný pomer.

Sezónna práca na dohodu

Od roku 2023 existuje možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi, určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva, lesníctva, potravinárskej výroby a cestovného ruchu. Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok. Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie.

Zdravotné poistenie dohodárov: Základné princípy a oznamovacia povinnosť

Fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je povinný písomne alebo elektronicky prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne fyzickú osobu pracujúcu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak má postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné, a to do ôsmich pracovných dní od vzniku/skončenia dohody. Ak má zamestnávateľ jedného alebo dvoch zamestnancov, môže ich prihlásiť prostredníctvom tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“.

Zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec sa v období trvania dohody nepovažuje za zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 11 ods. 3 druhej vety a § 11 ods. 7), je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov, resp. oznamovaní zmeny platiteľa poistného sa uplatňuje Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/2009 - Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni.

Kód 2D pre dohodárov

Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D. Číslica 2 vypovedá, že ide o zamestnanca a písmeno D o skutočnosti, že takýto zamestnanec má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. dohodu o pracovnej činnosti.

Evidencia v zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ v zmysle metodického usmernenia prihlasuje a odhlasuje dohodára kódom 2D ako zamestnanca na dni, ktoré odpracoval, resp. na dni, v ktorých sa pokladá za zamestnanca. Ak v prvý deň trvania dohody dohodár prácu vykonáva, zamestnávateľ ho prihlási do 8 pracovných dní odo dňa vzniku dohody kódom 2D. Ak v priebehu mesiaca počas trvania dohody dohodár niektoré dni nepracuje (okrem dní, za ktoré sa považuje za zamestnanca), v týchto dňoch sa v súlade s § 11 ods. 3 druhej vety zákona za zamestnanca nepovažuje a zamestnávateľ takto neodpracované dni nahlasuje zdravotnej poisťovni do konca nasledujúceho mesiaca vždy kódom 2D.

Príklad 1: Dohoda uzatvorená na celé obdobie

• Dohoda uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 5.
• Prihlásenie zamestnanca: kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 1. 5.
• Odhlásenie zamestnanca: kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 31. 5.

Príklad 2: Dohoda s prihlasovaním len na dni výkonu práce

• Dohoda uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 5., prihlasovanie zamestnanca iba na dni, kedy prácu vykonáva, a to v termíne do 30. 6. 2013:
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 2. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 3. 5.
• ...
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 30. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 31. 5.

Príklad 3: Dohoda s práceneschopnosťou a neodpracovanými dňami

• Dohoda uzatvorená na obdobie od 20. 5. 2013 do 20. 9. 2013 s výkonom práce každý pracovný deň po 2 hodiny. V máji dohodár z dôvodu nedostatku práce nepracoval v piatok 24. 5. a v pondelok 27. 5. V júni bol od 12. 6. do 19. 6. práceneschopný.
• Prihlásenie zamestnanca: kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 20. 5.
• Nahlásenie v máji neodpracovaných dní v termíne do 30. 6. 2013: kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 23. 5., kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 28. 5.
• Nahlásenie obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti dohodára, počas ktorého je platiteľom poistného štát (dohodár sa považuje za zamestnanca, preto sa neodhlasuje), a to v termíne do 31. 7. 2013: kód zmeny 1O, platnosť zmeny Z, dátum 12. 6., kód zmeny 1O, platnosť zmeny K, dátum 19. 6.
• Odhlásenie zamestnanca: kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 20. 9.

Neodpracované dni a oznamovacia povinnosť

Ustanovenie § 93 Zákonníka práce o nepretržitom odpočinku v týždni sa vzťahuje aj na fyzické osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak dohodár vykonáva prácu 5 dní v týždni, má nárok na 2 po sebe nasledujúce dni na odpočinok a počas týchto dní odpočinku sa považuje za zamestnanca. Zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca kódom 2D a zároveň ako osobu, za ktorú platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) zákona kódom 1O.

Problémy s určením dátumu výkonu práce

Ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce dohodára, v zmysle metodického usmernenia sa prihlasuje a odhlasuje na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ príjem vyplatil. Tento postup zamestnávateľ nemôže uplatniť v kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár pracoval, pretože dni výkonu práce dokáže určiť z evidencie pracovného času.

Ak zamestnávateľ nedokáže určiť dátum výkonu práce z dôvodu, že dohodár v príslušnom kalendárnom mesiaci nepracoval, ale bol mu poskytnutý príjem, zamestnávateľ ho prihlási kódom 2D na posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom mu príjem vyplatil, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Príklad: Dohoda o pracovnej činnosti s nepravidelným výkonom práce

• Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená na obdobie od 1. 5. 2013 na dobu neurčitú s výkonom práce vždy podľa potreby zamestnávateľa. Na základe evidencie pracovného času dohodár pracoval 3., 14., 15., 16., 28. a 29. 5. 2013. Zamestnávateľ ho v termíne do 30. 6. prihlási nasledovne:
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 3. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 3. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 14. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 16. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny Z, dátum 28. 5.
• kód zmeny 2D, platnosť zmeny K, dátum 29. 5.

Príklad: Doplatenie odmeny po skončení dohody

• Dohoda trvala v období od 1. 1. 2013 do 30. 4. 2013. Z dôvodu nesprávne vypočítanej odmeny za výkon práce bola vo vyúčtovaní za mesiac máj doplatená odmena. Za kalendárny mesiac máj nie je možné určiť dátum výkonu práce, preto zamestnávateľ prihlási dohodára kódom 2D na deň 31. 5.

Vykazovanie preddavkov na poistné

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v metodickom usmernení č. 3/7/2008. Dohodár vykázaný vo Výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený.

Zamestnanca, ktorý je u jedného zamestnávateľa evidovaný z titulu existencie pracovného pomeru a zároveň má príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v rovnakom čase, zamestnávateľ vykazuje na mesačnom výkaze len raz a príjmy z oboch činnosti sa sčítajú.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie

Pri platení preddavkov na zdravotné poistenie sa od 1. 1. 2023 uplatňuje minimálny preddavok na poistné zamestnanca. Ak je zamestnanec zdravotne poistený celý mesiac, celkový preddavok na zdravotné poistenie (súčet preddavku zamestnanca a zamestnávateľa) musí byť aspoň vo výške 40,32 eura. Pokiaľ je celkový preddavok vypočítaný z vymeriavacieho základu zamestnanca nižší, vykoná sa dopočet do minimálneho preddavku. O tento dopočet sa zvyšuje preddavok na poistné zamestnanca. Minimálny preddavok sa pomerne znižuje za dni, kedy bol zamestnanec osobou, za ktorú platí poistné štát.

Takýto zamestnanec u zamestnávateľa podpíše Oznámenie zamestnanca o neuplatňovaní si dopočtu preddavku na poistné do sumy minimálneho preddavku. Obdobia, počas ktorých je zamestnanec v ZP prihlásený, ale nemá sa za ne uplatňovať dopočet do minimálneho preddavku na ZP, zaevidujete v Personalistike na karte Zdravotné poistenie na záložke Min. Zaevidovaný dôchodok, dovŕšenie dôchodkového veku, zdravotné obmedzenia, poberanie dávky materské a rodičovského príspevku, PN a OČR program automaticky zohľadňuje.

Príklad: Dohodár s nepravidelným výkonom práce

• Dohodár uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem od 1. 3. 2024 do 30. 6. 2024. Počas týždňa pracuje len pondelky a stredy, a to hodinu denne. V mesiaci marec 2024 je dohodár prihlásený na 8 dní (4., 6., 11., 13., 18., 20., 25. a 27. 3.). Dopočet do min. preddavku sa uplatní len za tieto dni.

Príklad: Uplatnenie výnimky z dopočtu

• Dohodár uzatvoril dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem od 15. 3. 2024 do 31. 5. 2024. Dohodár si môže uplatniť výnimku z dopočtu do minimálneho preddavku na ZP od 15. 3. 2024. Pre uplatnenie výnimky z dopočtu je potrebné v Personalistike na karte Zdravotné poistenie zaevidovať na záložke Min. preddavok obdobie, kedy sa neuplatňuje dopočet do sumy min. preddavku na ZP a vybrať Dôvod: Iný zamestnávateľ. Ak si zamestnanec na celý mesiac (resp. celé obdobie zdravotného poistenia v danom mesiaci) uplatnil výnimku z dopočtu, tak sa v položke „Neuplatnenie min. preddavku“ zobrazí „Áno“.

Práceneschopnosť dohodára a nárok na náhradu príjmu

Práceneschopnosť je stav, keď zamestnanec alebo dohodár nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dohodár má za určitých podmienok nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenskú dávku. Na vznik nároku na náhradu príjmu nie je potrebné odpracovať minimálny počet dní. Ak má dohodár pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.

Minimálny vymeriavací základ pre vznik povinného nemocenského poistenia sa každoročne mení. V roku 2024 je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne. Ak váš príjem z dohody dosahuje aspoň minimálny vymeriavací základ, ste povinne nemocensky poistený. To znamená, že vy aj váš zamestnávateľ platíte poistné na nemocenské poistenie.

Výpočet náhrady príjmu

Vymeriavací základ je hrubá mzda alebo príjem, z ktorého sa vypočítavajú odvody do Sociálnej poisťovne a následne aj výška nemocenských dávok. V prípade práceneschopnosti sa náhrada príjmu počíta z denného vymeriavacieho základu.

Verejné zdravotné poistenie a platitelia

Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné. Preddavky na poistné odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za poistenca platí poistné štát.

• Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ. Ich výšku si môže skontrolovať na výplatnej páske.
• Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo dobrovoľne nezamestnaný si platí preddavky na poistné sám. Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom rodičovského príspevku a materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
• Samoplatiteľom, t.j. dobrovoľne nezamestnanou osobou, ste v týchto prípadoch: ak nie ste zamestnancom, ak nie ste SZČO, ak nie ste poistencom, za ktorého platí poistné štát.
• Poistenec štátu je napríklad dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie, matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa. Poistné za tieto skupiny poistencov platí štát. Keď sa stanete poistencom štátu, vo väčšine prípadov sa to dozvieme od príslušných úradov. V niektorých prípadoch však má oznamovaciu povinnosť samotný poistenec, ktorú by si mal splniť do 8 dní.

Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie takto:

• v roku 2024 minimálny preddavok - 97,80 €
• v roku 2025 minimálny preddavok - 107,25 €
• v roku 2026 minimálny preddavok - 121,92 €

Maximálny preddavok nie je určený. Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu.

Za koho platí odvody štát?

Štát platí odvody za takzvaných poistencov štátu. Sú nimi napríklad:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
• Študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, forma štúdia nerozhoduje (t.j. denný aj externý študent).
• Študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
• Doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa).
• Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny.
• Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok.
• Evidovaný uchádzač o zamestnanie.
• Poberateľ rodičovského príspevku.
• Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov.
• Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
• Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné.

Súbeh pracovného pomeru a práce na dohodu

Ak je poistenec evidovaný ako zamestnanec na základe riadneho pracovného pomeru a zároveň u toho istého zamestnávateľa má príjem z dohôd o práci vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ takéhoto zamestnanca oznamuje zdravotnej poisťovni iba ako zamestnanca na základe kódu 2.

• Práca na dohodu vznikne a zanikne v čase trvania pracovného pomeru: Zamestnávateľ nič neoznamuje zdravotnej poisťovni, nakoľko poistenec je už prihlásený v zdravotnej poisťovni z titulu pracovného pomeru (príjem z dohody a príjem z pracovného pomeru sa v mesačnom výkaze spočítajú).
• Práca na dohodu zanikne, ale pracovný pomer naďalej trvá: Zamestnávateľ neoznamuje zánik dohody, nakoľko pracovný pomer trvá. Pracovný pomer je priorita a má vždy prednosť.
• Pracovný pomer sa ukončí, ale práca na dohodu pokračuje: Zamestnávateľ poistenca z dôvodu ukončenia pracovného pomeru odhlási kódom 2 a zároveň oznámi vznik výkonu činnosti na dohodu osobitným kódom 2D.
• Vznik práce na dohodu, počas ktorej vznikne pracovný pomer: Zamestnávateľ oznámi vznik práce na dohodu osobitným kódom 2D. Po vzniku pracovného pomeru ukončí prácu na dohodu osobitným kódom 2D a oznámi vznik pracovného pomeru kódom 2.
• V prípade, ak poistenec má pracovný pomer u jedného zamestnávateľa a zároveň pracuje na dohodu u iného zamestnávateľa: Zamestnávateľ, u ktorého má poistenec pracovný pomer, prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2. Každý zamestnávateľ, u ktorého má poistenec uzatvorenú dohodu, prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2D na dni, kedy má príjem z dohody.
• Vznik práce na dohodu, počas ktorej sa poistenec stane starobným dôchodcom: Zamestnávateľ ukončí v zdravotnej poisťovni prácu na dohodu osobitným kódom 2D dňom, kedy nastala skutočnosť od kedy sa začal poistenec považovať za poistenca štátu z titulu poberania starobného dôchodku.

Minimálna mzda pri dohodách

V prípade odmeňovania sa na dohodárov, rovnako ako na zamestnancov v pracovnom pomere, vzťahuje ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura. Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Výška odvodov z jednotlivých druhov dohôd

Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.

Odvody z dohody o vykonaní práce

Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Ak dohodár dostáva odmenu každý mesiac (napríklad za pravidelné upratovanie), ide o pravidelný príjem. Ak pracuje na jednorazovej zákazke a odmenu dostane až po jej dokončení (napríklad preklad brožúry), ide o príjem nepravidelný.

Odvody z dohody o pracovnej činnosti

Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov má najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %. Aby sa výnimka uplatnila, študent musí zamestnávateľa písomne požiadať prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Platí len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.

Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %. Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.

Odvody zo sezónnej práce

Pri sezónnej práci na dohodu sa uplatňuje odpočítateľná položka na sociálne poistenie vo výške 715 € mesačne. Do tejto sumy sa neplatí poistné na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, takže pracovník aj zamestnávateľ odvádzajú len zvyšné druhy poistného. Ak príjem presiahne hranicu 715 €, poistné na starobné a nezamestnanosť sa platí len zo sumy nad tento limit, zatiaľ čo zdravotné poistenie sa platí vždy z celej odmeny.

Príjem zo sezónnej práce do 715 € mesačne

Príjem zo sezónnej práce nad 715 € mesačne

Dohodári dôchodcovia a odvody

Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.

Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie.

Rozdiel je aj na strane zamestnávateľa:

• Starobní a výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku: zamestnávateľ za nich platí starobné poistenie, úrazové, garančné a príspevok do rezervného fondu solidarity, spolu 19,80 %.
• Invalidní dôchodcovia a invalidní výsluhoví dôchodcovia: zamestnávateľ odvádza starobné, invalidné, úrazové, garančné a rezervný fond, spolu 22,80 %.

Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.

tags: #prijem #z #dohody #a #ztp #a