Odchod zo zamestnania je dôležitým míľnikom v živote každého zamestnanca, a pre vedúceho, ktorý sa lúči so svojím tímom a kariérou, má mimoriadny význam. Či už ide o ďalší krok v kariére, zmenu oblasti práce, alebo novú životnú etapu v podobe dôchodku, je dôležité rozlúčiť sa s kolegami a nadriadenými dôstojne a profesionálne. Prvý dojem je dôležitý, no rovnako aj posledný. Tento článok vám ponúkne tipy a inšpiráciu, ako napísať úspešný a zapamätateľný rozlúčkový príhovor.
Kedy a ako sa rozlúčiť?
Ideálne je urobiť tak deň alebo dva pred posledným dňom v práci. Kolegovia majú ešte priestor osobne sa rozlúčiť, prípadne sa dohodnúť na odovzdaní agendy. Niektorí ľudia sa lúčia osobne počas mítingu, iní si pripravia individuálne správy pre najbližších kolegov. Dôležité je tiež myslieť na formu komunikácie s klientmi alebo partnermi, ktorá musí byť striktne formálna.
Čo by mal príhovor obsahovať?
V príhovore by ste mali vyjadriť vďaku, zdieľať spomienky a popriať tímu do budúcnosti. Tu sú kľúčové body, na ktoré by ste nemali zabudnúť:
- Vďačnosť: Vyjadrite poďakovanie za spoluprácu, podporu a priateľstvo. Zdôraznite radosť z úspechov, ktoré ste zdieľali spolu s kolegami a vedením firmy.
- Spomienky: Spomeňte si na nezabudnuteľné chvíle, spoločné obedy, brainstormingy alebo kávové prestávky. Uveďte, že vám bolo cťou pracovať s takým talentovaným tímom.
- Odovzdanie: Ak máte v záujme udržiavať kontakt, nezabudnite priložiť kontakt, kde vás zastihnú. V prípade odchodu do dôchodku môžete spomenúť plány na budúcnosť.
Prejav k odchodu do dôchodku: Neuveriteľne jednoduchá 3-kroková štruktúra
Príklad inšpiratívneho príhovoru
Tu je príklad, ako by mohol vyzerať príhovor, ktorý spája vďačnosť a víziu budúcnosti:
„Rada by som vás informovala, že od [dátum] už nebudem súčasťou spoločnosti [Názov]. Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ.
Aj keď odchádzam, mám srdce plné pekných spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti. Ešte raz vám všetkým ďakujem za vašu podporu a priateľstvo. Ďakujem za všetky spoločné obedy, brainstormingy aj kávové prestávky. Bolo mi cťou pracovať s vami a verím, že naše cesty sa ešte stretnú. Želám Vám do budúcnosti len to najlepšie. Ak máte v záujme udržiavať kontakt, nezabudnite na priloženie kontaktu, kde vás zastihnú.“
Čomu sa vyhnúť?
Pri písaní príhovoru je dôležité dodržiavať profesionálny tón. Nevhodné je písať negatívne spomienky, sťažnosti na kolegov alebo porovnávanie s novým zamestnávateľom. Vyhnite sa aj interným informáciám, ktoré nemajú odchádzajúci zamestnanci zdieľať.
Rozlúčka s odchodom do dôchodku
Na odchod do dôchodku sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné. V príhovore môžete zdôrazniť radosť z novej etapy a plánov s rodinou a vnúčatami.
Príklad príhovoru odchádzajúceho vedúceho do dôchodku
Mgr. Jozef Matloch, generálny sekretár Spišskej katolíckej charity, strávil na charite 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Jeho príbeh ponúka inšpiráciu pre tých, ktorí sa lúčia s dlhoročnou kariérou.
„Možno to znie neskromne, ale odchádzam s dobrým pocitom. Vždy som sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď som hovoril o tom, že som sa pýtal Pána Boha, či toto mám robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe som si uvedomil, že asi toto je to, čo by som chcel robiť až do dôchodku. Chcel som prispieť k dobru, pomáhať, a hoci som nepomáhal priamo v teréne či pri lôžku klienta, snažil som sa pochopiť kolegov, ktorí s nimi robia a rozmýšľal som nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie.“
Matloch tiež zdieľal zmiešané pocity, keďže kolegovia očakávali, že bude pracovať dlhšie, ale teší sa na oddych a trávenie času s rodinou. Nevylučuje ani budúcu spoluprácu v nejakej forme.
Odkaz nástupcovi
Dôležitou súčasťou rozlúčkového príhovoru môže byť aj odkaz pre nástupcu. Jozef Matloch svojmu nástupcovi, Lenke Gurskej, odkázal:
„Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.“
Spomienky kolegov
Odkazy od kolegov často vyzdvihujú pozitívne vlastnosti odchádzajúceho vedúceho. Martin Janíček, personálny riaditeľ, spomína na Jozefa Matlocha ako na „veľkého tím lídra, ťahača, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor.“ Kolegyne z ekonomického oddelenia, Miroslava Burčíková a ďalšie, ho vnímali ako oporu v dobrých aj náročných časoch. Lenka, jeho nástupkyňa, si váži jeho rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti a dôveru. Kolegovia z projektového oddelenia zdôraznili jeho vnútornú láskavosť a zmysel pre humor napriek prísnemu výzoru.
Formálne rozlúčky na univerzitnej pôde
Stalo sa už milou tradíciou, že so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku sa dôstojným spôsobom rozlúči, ale predovšetkým poďakuje za ich dlhoročnú svedomitú prácu aj rektor Prešovskej univerzity v Prešove. Rektor poďakoval za roky a desaťročia strávené na univerzite a za prácu, vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred. Odovzdanie ďakovného listu sprevádzalo želanie pevného zdravia a zaslúženého oddychu.
Prežívanie odchádzajúcich zamestnancov
Dr. Jakubíková z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO) uviedla: „Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena.“ Pôsobenie na FZO považovala za svoje vysnívané povolanie a najlepšiu skúsenosť v živote, preto sa jej ťažko odchádzalo. Po odchode do dôchodku sa plánuje venovať predovšetkým svojej rodine.
Dr. Longauerová, ktorá bola pri založení FZO, spomína na náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má opodstatnenie. Jej pôsobenie bolo plné práce, štúdia, publikovania a osobného rastu. „Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov.“ Svoje ďalšie plány zahŕňajú venovanie sa sebe a rodine, učenie sa po francúzsky a minimalizáciu zdravotných obmedzení.
Doc. Babčaková si zaspomínala na svoj príchod na univerzitu ako basketbalistka a na prácu so študentmi na katedre telesnej výchovy. „Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky.“ Aj po odchode do dôchodku plánuje spolupracovať s bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy.