Dohoda o vykonaní práce (DVP) je jedným z najflexibilnejších pracovných nástrojov, ktoré môžu zamestnávatelia a zamestnanci využiť. Umožňuje pracovať na krátkodobých projektoch bez zložitých administratívnych procesov. Dohoda o vykonaní práce predstavuje pracovný pomer, ktorý umožňuje flexibilné vykonávanie práce na základe konkrétnych úloh. Je to zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom, kde zamestnanec vykonáva úlohy na základe vopred dohodnutých podmienok.
Hlavným cieľom DVP je zabezpečiť efektívne vykonávanie práce v špecifických oblastiach, ako sú sezónne, projektové alebo jednorazové úlohy. Nejde ale o klasický pracovný pomer a od pracovného pomeru ich odlišuje aj spôsob ich ukončenia. Zamestnávateľ po dohodách siaha obvykle v prípade brigády a jednorazovej alebo mimoriadnej činnosti.
Právny rámec a podmienky DVP
Právny rámec DVP je upravený Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi potrebné podmienky na výkon práce, vrátane prístupu k potrebným nástrojom a informáciám. Zamestnanec sa zasa zaväzuje splniť dohodnuté úlohy v dohodnutej kvalite a v stanovenej lehote.
Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku a musí byť uzatvorená písomne. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov. Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín.
To znamená, že ak zamestnávateľ túto dohodu uzatvorí so zamestnancom napríklad v septembri daného roka, tento môže u neho odpracovať 350 hodín do konca roka, nie počas nasledujúcich 12 mesiacov. Do odpracovaného počtu hodín sa započítava aj práca vykonaná u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.
Minimálna výška odmeny pri práci na dohodu je rovnaká ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura. Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu. Horná hranica odmeny obmedzená nie je a závisí od dohovoru so zamestnávateľom.
Pri práci na DVP zamestnanec nemá automaticky výhody plynúce z práce v trvalom pracovnom pomere. Pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Rovnako nie je možné so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.
Rozdiely medzi DVP a DPČ
Dohoda o vykonaní práce (DVP) a dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) bývajú často zamieňané kvôli podobnému názvu. Ich účel je však trochu iný:
- Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (napríklad vymaľovanie interiéru presne určeného rodinného domu).
- Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená druhom práce (napríklad maľovanie interiérov) a obmedzuje maximálny počet odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne (štvrtina klasickej pracovnej doby).
Od 1. januára 2023 existuje aj osobitný poddruh DPČ - DPČ na výkon sezónnej práce, ktorá má obmedzenie 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Je možné ju použiť len na činnosti podľa prílohy č. Do tohto rozsahu sa započítava aj pracovná činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej DPČ na výkon sezónnej práce.
Ukončenie dohôd
- DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť.
- DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.
Kde pracuješ a koľko zarobíš? (TOTO JE IDEÁLNY PLAT)
Pravidelný a nepravidelný príjem
Podľa spôsobu vyplácania odmeny rozlišujeme pravidelný a nepravidelný príjem. Pri dohodách s nepravidelným príjmom sa odmena vypláca jednorazovo, resp. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne).
- Pravidelný príjem: Dohody, pri ktorých po vykonaní práce zamestnávateľ poskytne dohodárovi mzdu nasledujúci mesiac, sa považujú za dohody s pravidelným príjmom. DPČ alebo DBŠ uzatvorená na dlhšie ako jeden kalendárny mesiac sa vždy považuje za pravidelný príjem. Pri pravidelnom príjme sa na zamestnanca vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
- Nepravidelný príjem: Je príjem, ktorý nie je pravidelne mesačne vyplácaný. Napríklad odmena pri DVP po ukončení celej dohodnutej práce.
Odvody z dohôd pre dôchodcov
Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne.
Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Výnimkou sú poberatelia dôchodku, za ktorých sa zdravotné poistenie neplatí. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP)
Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.
Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie. Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.
Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody. Ak má žiak/študent alebo dôchodca uzatvorené viaceré dohody, v jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na neplatenie poistného iba jednu z nich. Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa.
Fyzické osoby pracujúce na DPČ, ktoré poberajú starobný, predčasný, invalidný, invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok ak dovŕšili dôchodkový vek, neplatia odvod do zdravotnej poisťovne. Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.
Rozdiely v odvodoch pre zamestnávateľa
- Starobní a výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku: zamestnávateľ za nich platí starobné poistenie, úrazové, garančné a príspevok do rezervného fondu solidarity, spolu 19,80 %.
- Invalidní dôchodcovia a invalidní výsluhoví dôchodcovia: zamestnávateľ odvádza starobné, invalidné, úrazové, garančné a rezervný fond, spolu 22,80 %.
Tabuľka odvodov pre dôchodcov pracujúcich na DVP/DPČ
| Typ príjmu | Mesačná odmena | Sociálne odvody zamestnanec | Sociálne odvody zamestnávateľ | Zdravotné odvody zamestnanec | Zdravotné odvody zamestnávateľ |
|---|---|---|---|---|---|
| Pravidelný/Nepravidelný* | Do 200 € | 0 % | Garančné (0,25 %) + Úrazové (0,80 %) = 1,05 % | 0 % | 0 % |
| Pravidelný/Nepravidelný** | Nad 200 € | 4 % starobné, 3 % invalidné (ak invalidný dôchodca) | 19,80 % (starobní/výsluhoví dôchodcovia), 22,80 % (invalidní dôchodcovia) | 0 % | 0 % |
| * Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. | |||||
| ** Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. | |||||
| Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. | |||||
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať za daný mesiac podpísané vždy len u jedného zamestnávateľa. Keď je aktuálna DVP alebo DPČ váš jediný príjem, vyhlásenie podpíšte. Zo základu dane z príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vám zamestnávateľ nebude zrážať daň z príjmov.
Pre úplnosť uvádzame, že tí, čo sú k 1. januáru poberatelia starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia či výsluhového dôchodku (alebo obdobného dôchodku zo zahraničia), si nemôžu u zamestnávateľa uplatniť vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Prihliadne sa na ňu až pri vykonaní ročného zúčtovania alebo v daňovom priznaní, a to vo výške prípadného kladného rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. Po skončení roka nezabudnite svojho zamestnávateľa do 15. februára požiadať o vystavenie potvrdenia o príjmoch.
Tip: V prípade nízkych príjmov sa nemusíte báť, že vám aj bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v priebehu roka po zdanení zostane málo. Ak ste si ju neuplatňovali počas celého roka, tak vám v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní pravdepodobne vyjde daňový preplatok.