Slovenské zdravotníctvo stojí pred významnou demografickou výzvou. Starnúca populácia bude v najbližších desaťročiach klásť citeľne vyššie nároky na personálne kapacity a verejné financie. Podľa súčasného demografického vývoja a predpokladov o očakávanej dĺžke života možno už v najbližších rokoch očakávať prudký rast výdavkov na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Starnutie bude výrazne prispievať k záťaži verejných financií v oblasti zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti, pričom náklady zdravotníctva v dlhodobom horizonte sa zvýšia až o 1,5 % HDP v porovnaní s dnešným stavom.
Demografické zmeny a ich dopad na zdravotníctvo
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pravidelne zverejňuje prognózu vývoja dlhodobej udržateľnosti, ktorá berie do úvahy aj vplyv starnutia obyvateľstva na verejné financie. Náklady verejného zdravotníctva na starostlivosť o človeka začínajú výrazne narastať vo veku nad 50 rokov. Pohľad na demografický vývoj ukazuje, že už v najbližších rokoch uvidíme posun veľmi silných ročníkov dnešných štyridsiatnikov práve do životného obdobia, keď začínajú zdravotné výdavky narastať.
Projekcie ukazujú, že predpokladané starnutie populácie vytvorí v najbližších dvoch desaťročiach citeľne vyššie nároky na veľkosť personálnych kapacít v zdravotníctve. V prípade lekárov bude problém menej citeľný, ako boli predpoklady spred desiatich rokov, a to najmä preto, že medzi rokmi 2013 až 2023 došlo k viditeľnému zvýšeniu zapojenia absolventov medicíny do slovenského zdravotníctva.
Nedostatok zdravotných sestier
Výrazne zložitejšia situácia sa črtá pri zdravotných sestrách, kde sa postupne začne aj v praxi odrážať ich nízky prílev do zdravotníctva v kombinácii s nárastom ich odchodu zo zdravotníctva daným veľkosťou starších vekových kohort. V aktuálnych rokoch môžeme pozorovať zlepšovanie v ukazovateľoch ako je záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách či záujem nastúpiť a zotrvať v zdravotníctve (retencia), keďže v posledných rokoch boli prijaté opatrenia s výrazným efektom na rast miezd. Vzhľadom na výrazný nárast dopytu zo strany starnúcej populácie to zďaleka nebude stačiť. Nedostatok sestier bude mať za následok aj zníženie efektivity práce lekárov. Zdá sa, že obmedzujúcim faktorom fungovania zdravotníctva v budúcnosti budú práve sestry, ak nedôjde k zmene aktuálneho trendu.
Riešením prognózovanej situácie by mohli byť opatrenia zlepšujúce personálne kapacity, ale je nepravdepodobné, že sa len touto cestou podarí daný deficit odstrániť. Súčasťou zvládnutia procesu starnutia populácie a personálneho zabezpečenia zdravotníctva by preto mali byť aj ďalšie reformy v zdravotníctve.
Trendy v počte lekárov a ich odchode do zahraničia
Podľa posledného zverejneného údaju od NCZI je na Slovensku 20 753 lekárov (rok 2023). To je o tritisíc viac, ako v roku 2009, keď ich počet dosiahol minimum. Kľúčovými destináciami odchádzajúcich lekárov bolo Česko a Nemecko. V týchto krajinách už pôsobí tri a pol tisíc slovenských lekárov, pričom do tohto počtu rátame len tých, ktorí získali vzdelanie na slovenských fakultách. Dobrou správou je, že odchody lekárov nepokračujú konštantným tempom. Po období veľkej emigrácie lekárov, ktorá začala v 90-tych rokoch, došlo postupne k jej výraznému oslabeniu.
Pokiaľ ide o Česko, tam tiež dochádzalo k postupnému poklesu, no v rokoch 2022 a 2023 prišlo podľa dát Českej lekárskej komory opäť k nárastu odchádzajúcich - a to paradoxne napriek tomu, že na Slovensku sa medzitým presadila legislatíva, ktorá hromadne výrazne zvýšila platy lekárov v nemocniciach, dokonca v celkovej sume až nad českú úroveň. Prieskum medzi slovenskými lekármi v Česku už predtým spomínal ako kľúčové dôvody odchodu iné faktory než platy. Predovšetkým zlé vybavenie nemocníc, nekompetentnosť ľudí v riadiacich pozíciách, korupciu a zlé podmienky pre vzdelávanie.
Pohľad na vekovú štruktúru lekárov dnes ukazuje výrazne neprimerané zastúpenie medzi najstaršími lekármi, voči ostatným kohortám aj voči roku 2012. Je to dané aj celkovým trendom predlžovania profesionálneho veku lekárov, ktorý je príznačný pre lekárov vo väčšine vyspelých krajín, kde je to pre lekárov výhodné.
Problémy vo vzdelávaní medikov
Problém, ktorý za poslednú dekádu prekonal aj závažnosť odchodov lekárov do zahraničia, je politika lekárskych fakúlt od roku 2010. Znižovanie počtu vzdelávania slovenských medikov bolo dlhodobo skryté v celkových číslach, ako ich napríklad vykazuje aj OECD. Ak čísla očistíme od absolventov anglických programov, z ktorých sú cca 95 percent cudzinci, prepadneme sa v tomto ukazovateli hlboko pod priemer. Vzhľadom na to, že zahraniční absolventi tu takmer nezostávajú, táto transformácia štruktúry je zásadný problém pre budúcu schopnosť krajiny zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti aspoň na súčasnej úrovni.
Podľa údajov od fakúlt môžeme skonštatovať, že došlo medziročne k nárastu o 125 prvákov. Predchádzajúci akademický rok bol však extrémne slabý, prvákov na štyroch fakultách bolo len 728. Na základe 15-ročných časových radov o tom, ako sa študentom darí na jednotlivých fakultách prechádzať z ročníka do ročníka a následne ukončiť štúdium, vieme povedať, že to bude v roku 2030 znamenať približne 82 až 85 spromovaných medikov viac oproti priemeru za posledných 5 rokov. V porovnaní s dlhšou históriou počtu absolventov to nebude žiadna revolúcia. Napriek tomu, že projekt dopadol skromnejšie, ako bol deklarovaný plán, objavili sa postoje, že niektoré fakulty by z neho chceli odstúpiť. Vzhľadom na demografický vývoj je však dôležité trvalejšie zachovanie aspoň týchto dosiahnutých úrovní.
Navyše podľa aktuálneho demografického vývoja môžeme v najbližších rokoch rátať so zvýšením počtu maturantov o asi 8 až 9 percent ročne, čo objem dostupných talentov ešte zvýši. Neobstojí ani často spomínaný argument zo strany fakúlt, že zvyšovanie počtu medikov nemá zmysel, pretože aj tak odchádzajú do zahraničia, resp. sa nezapoja do slovenského zdravotníctva. Podľa vývoja vekových kohort lekárov za 15 rokov však možno zistiť, že približne 75 % našich medikov sa zapojí do nášho zdravotníctva. To sa síce nedá označiť za zvlášť dobré číslo, ale ani katastrofické, navyše v období spred dekády došlo k výraznému zlepšeniu tohto ukazovateľa.
Prognóza ráta s predpokladom, že fakulty si udržia počty prijímaných z aktuálneho akademického roka 2024/25. Aj v takom prípade budeme po aktuálnom náraste vidieť od roku 2030 jemný pokles mladých lekárov (do 35 rokov) v zdravotníctve ako dôsledok poklesu počtu vzdelávania slovenských lekárov v aktuálnom období. Predpokladáme, že v najbližších dvoch dekádach nedôjde k takej výraznej zmene v procesoch v zdravotníctve, ktoré by zásadne zmenili podiel ľudskej práce v starostlivosti o pacientov. Rátame teda s aktuálnou záťažou lekárov voči demografickému profilu krajiny, čiže s jej starnutím sa bude záťaž na lekárov zvyšovať. Projekcia hovorí, že v prípade udržania počtu prijímaných medikov na úrovni roka 2024/25, čo znamená navýšenie počtu študentov o 94 v porovnaní s predchádzajúcim päťročným priemerom, ich počet by v dlhšom horizonte mohol sekundovať rastúcemu dopytu po lekároch.
Kapacitne by tak v budúcnosti (po roku 2038) malo byť možné zabezpečiť aj v starnúcej populácii pacientom približne toľko lekárskeho času, ako dnes. Bez tohto navýšenia by deficit lekárov presiahol po roku 2040 hodnotu tisíc, čo by sa prejavilo na zhoršenej dostupnosti. Naopak, ak by namiesto zvýšenia o 94 medikov došlo k trvalému navýšeniu o 120, situácia s lekármi by v dlhšom horizonte bola pomerne komfortná.
Profesie "sestra+" a ich vývoj
Profesia, ktorej všeobecne zaužívaný názov je zdravotná sestra, postupne prechádza zmenami, pričom dochádza k jej rozdeľovaniu na viaceré skupiny. Napríklad na stredných zdravotníckych školách sa v priebehu rokov študovala v programe zdravotná sestra, diplomovaná všeobecná sestra, zdravotnícky asistent, praktická sestra, a napokon praktická sestra-asistent, pričom nejde o totožné smery, resp. plne substitučné profesie. Vzdelávacích procesov, ktorými možno vstúpiť do niektorej zo „sesterských“ profesií, je viacero. Najtradičnejším spôsobom, ako začať, je absolvovanie strednej zdravotníckej školy. Na „štandardnú“ nemocničnú sestru treba absolvovať bakalárske, resp. magisterské štúdium, nastavené najmä ako ďalšia vzdelávacia cesta pre absolventov smerov SZŠ.
Pôvodne to platilo aj pre sestry v ambulanciách, v posledných rokoch sa to však začalo meniť. Možno predpokladať, že ani aktuálne kritériá a požiadavky pri uplatnení tejto profesie nie sú definitívne. Vedie sa však široká odborná a stavovská debata, či a do akej miery je dnes systém sestier a ostatných profesií dobre nastavený, a či postavenie absolventov SZŠ (dnes praktická sestra-asistent) nie je v praxi kompetenčne výrazne podhodnotené vzhľadom na charakter štúdia. V našej analýze používame na všetky druhy „sesterských“ profesií (zdravotná sestra, praktická sestra, zdravotnícky asistent a pôrodná asistentka) pojem „sestra+“, hoci vnímame rozdiely (vo vzdelaní i v kompetenciách) medzi jednotlivými profesiami.
Celková veľkosť profesie „sestra+“ po predchádzajúcich rokoch poklesu v posledných rokoch narastá. Dôvodov je viacero. Tento legislatívny efekt však už takmer vypršal, dobieha už len pri ženách s 5 a viac deťmi. Ďalším dôvodom, ktorý sa týka najmä súčasného obdobia (2023, 2024 a 2025) je navyše ovplyvnený dohodami, ktoré väčšina nemocničných sestier uzavrela v roku 2022 pri vyplácaní mimoriadneho príspevku 5 tis. eur. Súčasťou podmienok na jeho prijatie bol aj záväzok nezmeniť zamestnávateľa najbližšie tri roky. V posledných rokoch došlo tiež k výraznejšiemu zvýšeniu príjmov sestier, najmä v období pandémie, vďaka čomu sa plat sestier výraznejšie vzdialil od príjmu človeka s priemerným príjmom. Ďalšou dočasnou devízou je fakt, že hoci priemerný vek sestier narastá, zatiaľ platí, že ročníky blízko dôchodkového veku sú relatívne malé (9 percent sesterského stavu) v porovnaní s ročníkmi o dekádu mladšími.
Dopyt po štúdiu na stredných zdravotníckych školách
Na sledovanie dopytu použijeme ako ukazovateľ počet prihlášok, kde je SZŠ uvedená na prvom mieste - preferovaná prihláška. Oživenie tohto záujmu ide mierne nad rámec demografického vývoja. V absolútnych počtoch vzhľadom na prichádzajúce silnejšie ročníky, ktoré budú v ďalších rokoch nastupovať na stredné školy, môže tento zvýšený záujem pretrvať. Nedá sa však povedať, že tento dopyt je celoplošný, preto sme sa pozreli na každú SZŠ zvlášť.
Pri pohľade na jednotlivé školy môžeme vyčísliť aj približný počet škôl, ktoré by dokonca mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy na základe dopytu. Ako kritérium sme si určili previs dopytu nad ponukou aspoň o 25 miest, tak, aby aj pri istom počte neúspešných uchádzačov dokázali školy naplniť ďalšiu triedu. V takomto prípade dostaneme osem škôl, ktoré by mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy (s veľkou rezervou sú to Trenčín, Košice-Juh, Žilina a Banská Bystrica, Trnava, Poprad, Michalovce a štátna v Prešove). Spolu by tak šlo o približne 200 absolventov navyše. Ak by sme kritérium ešte zmiernili, mohlo by pribudnúť desať tried, teda okolo 240 absolventov. Dnes má tento problém asi tretina škôl, ktoré evidujú nedostatočný záujem na naplnenie plánovanej kapacity. Ide najmä o prípady, keď si v rámci spádovej oblasti konkuruje viac škôl, napríklad pre rozdiel vo vyučovacom jazyku (slovenský a maďarský), prípadne z dôvodu zriaďovateľa (štátna škola a cirkevná škola). Rozdiel v dopyte vidno aj vtedy, ak dve blízko umiestnené školy spolupracujú pri praxi s odlišnými nemocnicami. Podľa dát sa zdá, že možnosť absolvovať praktickú časť v univerzitnej, resp. Situácia na stredných zdravotníckych školách tak ukazuje na možnosť zvýšiť počet absolventov, teda praktických sestier. Zároveň však ukazuje, že táto možnosť je pomerne obmedzená, neuspokojený dopyt zo strany záujemcov nie je výrazný. Druhou odlišnosťou je výrazne menší záujem absolventiek SZŠ vôbec nastúpiť do zdravotníctva (retencia).
Aktuálne štatistiky z oblasti zdravotníctva (2023-2025)
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) pravidelne zverejňuje aktuálne štatistiky o stave zdravotníctva na Slovensku. Medzi najnovšie zistenia patria:
- Diabetes: V roku 2025 bolo na Slovensku evidovaných takmer 350 000 ľudí s cukrovkou, pričom 91 % z nich trpelo diabetom 2. typu. V roku 2023 sa liečilo takmer 340-tisíc diabetikov a do starostlivosti diabetológov pribudlo vyše 27-tisíc nových pacientov.
- Zubná starostlivosť: Preventívnu prehliadku ústnej dutiny absolvovalo v roku 2024 46,3 % evidovaných pacientov, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2023 bolo na preventívnej prehliadke u zubného lekára menej ako polovica Slovákov, pričom chrup po nej potrebovalo ošetriť 65 % pacientov.
- Srdcovocievne choroby: Sú najčastejšou príčinou hospitalizácií aj úmrtí na Slovensku.
- Onkologické ochorenia: Kým výskyt onkologických ochorení rastie, úmrtnosť na ne dlhodobo klesá.
- Duševné zdravie: Štatistika za rok 2024 poukazuje na jednu z najvyšších hodnôt vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách.
Rodová nerovnosť a jej vplyv na ženy v zdravotníctve
Pracujúce ženy zarábajú v EÚ v priemere o 12 % menej na hodinu ako muži. Zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu zakotvila Rímska zmluva o založení Európskych spoločenstiev v roku 1957. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je rozdiel v priemernom hrubom hodinovom zárobku žien a mužov. Na Slovensku dochádza k nerovnému finančnému ohodnoteniu na tej istej pracovnej pozícii podľa 62 % respondentov. Podľa 64 % firiem dochádza k nerovnému finančnému ohodnoteniu medzi mužmi a ženami na tej istej pracovnej pozícii.
Súčasný rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami na Slovensku dosahuje úroveň približne 18 %. Priemerný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien v EÚ bol v roku 2023 12 % v neprospech žien. V praxi to znamená, že za každé zarobené euro muža žena dostane približne 83 centov. Pre 38 % ľudí nie je téma nerovného finančného ohodnotenia problémom, ktorý by vnímali. Firmy si v 65 % myslia, že na Slovensku dochádza k nerovnému finančnému ohodnoteniu na tej istej pracovnej pozícii. Vo firme, ktorú opýtaní reprezentovali, sa však vyjadrilo 77 % respondentov, že ženy majú rovnaké finančné ohodnotenie ako muži.
Zamestnávatelia nie sú podľa respondentov dostatočne angažovaní v tejto téme. Podľa 33 % opýtaných sa angažuje v tejto téme len zopár zamestnávateľov. Za najčastejšie objektívne dôvody diskriminácie označilo 57 % opýtaných dôvod, že ženy nemajú dostatočnú podporu od zamestnávateľov pri návrate po materskej dovolenke.
Príčiny rozdielov v odmeňovaní a vplyv na ženy
Niektoré príčiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov sú štrukturálne a súvisia s rozdielmi v zamestnaní, úrovni vzdelania a pracovných skúsenostiach. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšuje s vekom a môže sa zvýšiť v dôsledku prerušenia kariéry žien. Takisto sa líši v závislosti od odvetvia a v roku 2023 bol vyšší v súkromnom sektore ako vo verejnom sektore vo väčšine krajín EÚ.
Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov znamenajú, že ženy sú v starobe vystavené vyššiemu riziku chudoby. V priemere ženy odpracujú viac hodín neplatenej práce, ako je starostlivosť o deti alebo domáce práce. To znamená menej času na platenú prácu. Podľa údajov z roku 2022 takmer jedna tretina žien (28 %) pracuje na kratší pracovný čas, zatiaľ čo len 8 % mužov pracuje na kratší pracovný čas.
U žien okrem toho existuje väčšia pravdepodobnosť, že prerušia kariéru: podľa údajov z roku 2018 tretina žien v EÚ prerušila svoju kariéru z rodinných dôvodov v porovnaní s 1,3 % mužov. Približne štvrtinu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov možno vysvetliť nadmerným zastúpením žien v relatívne málo platených odvetviach, ako je starostlivosť, zdravotníctvo alebo vzdelávanie.
Približne 3 z 10 žien v EÚ pracujú v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej práce, ktoré sú tradične nízko platenými odvetviami, zatiaľ čo v týchto odvetviach je zamestnaných len 8 % mužov. Na druhej strane takmer tretina mužov je zamestnaná v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky, ktoré sú odvetviami s vyššími mzdami. Zvýšil sa počet žien vo vede, technike a inžinierstve. Dôležitým dôvodom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je skutočnosť, že ženy sú často nedostatočne zastúpené vo vyšších zárobkových pozíciách v spoločnostiach.
Nerovnomerné rozdelenie domácich povinností
Nerovnomerné rozdelenie domácich povinností na Slovensku prehlbuje rodové nerovnosti a negatívne vplýva na psychické zdravie žien. Ženy na Slovensku zarábajú menej ako muži a robia viac neplatenej práce v starostlivosti o domácnosť a rodinu. Táto práca ostáva často spoločensky nedocenená, hoci výrazne ovplyvňuje kariérne možnosti, duševnú pohodu aj finančnú nezávislosť žien.
„Téma neplatenej práce žien je často prehliadaná, no práve ona je jednou z hlavných príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami. Deň matiek je dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, koľko neviditeľnej práce ženy denne vykonávajú a aký má táto realita vplyv na ich kariéru, zdravie aj dôchodky,“ uviedla manažérka komunikácie a PR pracovného portálu Kariéra.sk Katarína Tešla.
Slovensko vlani dosiahlo v rámci Indexu rodovej rovnosti v EÚ skóre 59,9 bodu zo 100 a umiestnilo sa na 22. mieste z 27 štátov. Vo vyrovnávaní postavenia žien a mužov v práci aj domácnosti krajina výrazne zaostáva za európskym priemerom. Ženy strávia neplatenými činnosťami v domácnosti v priemere okolo 33 hodín týždenne, kým muži necelých 18 hodín, čiže približne o 15 hodín viac týždenne než muži. Podobne je to aj na úrovni EÚ, kde ženy v priemere venujú neplatenej práci vyše štyroch hodín denne, čo je zhruba o dve hodiny viac ako muži.
Nerovnomerné rozdelenie povinností neovplyvňuje len voľný čas žien, ale aj ich profesionálny život, keďže majú menej času a energie na kariérny rast, ďalšie vzdelávanie či prijímanie náročnejších pracovných úloh. Z dôvodu materstva a častejších prerušení kariéry sa ženy takisto pomalšie posúvajú na vyššie pozície. V rámci EÚ je len 35 % manažérok.
Rodičovskú dovolenku využívajú hlavne ženy
Na Slovensku využívajú rodičovskú dovolenku predovšetkým ženy, podiel otcov dosahuje okolo dvoch percent, takže starostlivosť o malé deti zostáva takmer výhradne na matkách. Pozitívne však je, že počet otcov, ktorí čerpajú materské, sa zvyšuje a aktuálne je to už každý štvrtý. To má aj vplyv na skorší návrat matiek do práce. Polovica matiek nastupuje do práce až po 33 mesiacoch od pôrodu, no v prípade, že bol na materskej muž, sa ženy vracajú do zamestnania v priemere už po 25 mesiacoch.
Tešla spresnila, že nerovné rozdelenie domácich povinností prehlbuje rodové nerovnosti a negatívne vplýva na psychické zdravie žien. Dlhodobé preťaženie môže totiž viesť k frustrácii, vyhoreniu či pocitu nespravodlivosti. Slovenské ženy zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, napriek tomu dokážu ušetriť o 6 % viac. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej sa ukazuje dlhodobý trend, že ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie. Z prieskumu vyplýva, že najviac si dokážu ušetriť ženy vo veku 18 až 35 rokov.
Podľa údajov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie (EÚ), ženy v Únii zarábajú približne o 15 % menej ako muži. Na Slovensku je to podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) za rok 2018 na úrovni 21 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2000 eur.
V priemere je zamestnaných v rámci štátov EÚ 67 % žien, ale až 78 % mužov. Na Slovensku je tento pomer o niečo väčší, žien je zamestnaných 66 %, mužov 79 %. Viac prevláda u nežnejšieho pohlavia zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorý využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 8 % mužov. „Dôvodom skrátených pracovných úväzkov, nižších miezd a potom aj nižších dôchodkov je starostlivosť o rodinu a materstvo, ktoré ukrajuje ženám z počtu odpracovaných hodín. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent,“ uvádza analytička.
Z tohto dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. V Únii ženy staršie ako 65 rokov majú o tretinu nižšie dôchodky ako muži. Na Slovensku sú rozdiely v penziách mužov a žien miernejšie, a to na úrovni 8 % v prospech mužov.
V celkovom hodnotení rodovej rovnosti je Slovensko na chvoste spomedzi štátov EÚ. Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu vo vzdelaní, v príjmoch, zdravotnom stave, zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou. Ako v jedinom štáte EÚ sa na Slovensku nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami je SR na 26. mieste v rámci štátov EÚ a za posledné roky sa prepadla až o sedem pozícií.