Po roku 1989 nastal dramatický prepad pôrodnosti. V roku 1990 sa podľa Sociologického ústavu SAV narodilo 80 000 detí, v roku 2002 to bolo len 50 841 detí a priemerný počet 2,1 dieťaťa na matku sa znížil na 1,19 dieťaťa. V roku 2003 sa dlhodobý pokles pôrodnosti zastavil, narodilo sa o 872 detí viac ako rok predtým. V roku 2004 bol tento trend ešte výraznejší, narodilo sa o 2 000 detí viac. Deväťdesiate roky priniesli aj zmenu v podiele detí narodených mimo manželstva. Pred desiatimi rokmi to bola už štvrtina všetkých detí a tento počet rastie.
Právo na prácu a trestný čin príživníctva boli doménou socializmu. Pracovať museli všetci alebo mať aspoň v občianskom preukaze pečiatku od zamestnávateľa. Aj preto sa takmer okamžite po revolúcii prepúšťalo a mnoho ľudí sa muselo vyrovnať s úplne novým javom - nezamestnanosťou a mnohými negatívami, ktoré priniesla - chudobou, rozvojom závislostí či rozpadom rodín.
V roku 1990 bola priemerná veľkosť podniku v Česko-Slovensku stále približne 3 500 zamestnancov, už po reorganizácii. V súčasnosti je 99 % podnikov v EÚ s počtom zamestnancov menej ako 50. Došlo k postupnému vzniku podnikateľskej vrstvy. Už v roku 1992 bola nezamestnanosť na území Slovenskej republiky na úrovni 12 %. Hlavnou príčinou bol rozpad trhov RVHP, kam smerovala väčšina slovenskej produkcie. Nepriaznivý dosah zanechala aj nepripravená konverzia zbrojárskeho priemyslu. Postupným znižovaním počtu zamestnancov pre novú trhovú realitu nezamestnanosť narastala. V roku 1994 dosiahla hodnotu 14,6 %.
Dôchodky v období socializmu a po ňom
Dôchodky v socializme sa prideľovali podľa zákona č. 121/1975. Zásluhovosť zodpovedala dobe, v ktorej bol tento zákon účinný. Existovali tri kategórie zamestnancov s odlišnými podmienkami vzniku nároku na starobný dôchodok. V prvej kategórii boli zaradené zamestnania hlavne v odvetví baníctva, v druhej kategórii zamestnania v ťažkých pracovných podmienkach a v tretej kategórii ostatné. Nárok na starobný dôchodok vznikal mužom zamestnaným najmenej 25 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku 60 rokov. Ženy museli byť zamestnané 25 rokov a do dôchodku išli vo veku 53 až 57 rokov v závislosti od počtu vychovaných detí. Výška dôchodku bola 50 percent z priemerného mesačného zárobku. Stráviť celý pracovný život u jedného zamestnávateľa bolo bežné, skôr bolo nezvyčajné meniť zamestnanie. Rozhodujúce obdobie na zisťovanie priemerného mesačného zárobku bolo obdobie posledných desať rokov pred dovŕšením dôchodkového veku a v nich sa zisťovali zárobky z najlepších piatich rokov. Maximálna výška starobného dôchodku bola 3 000 Sk.
Až po šesťdesiatke
V roku 1988 bol prijatý zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný až do roku 2003. Po roku 1989 prešiel mnohými legislatívnymi úpravami, ale v zásade zachovával princípy toho pôvodného - v zásluhovosti či v podmienkach vzniku nároku na starobný dôchodok. Do výšky dôchodku sa započítavali príjmy do 10 000 Sk a maximálny vymeriavací základ bol 4 067 Sk. Z tejto sumy bol vymeraný dôchodok vo výške 50 %. V roku 2003 bola podľa zákona maximálna výška starobného dôchodku 6 709 Sk.
V tom istom roku bol prijatý zákon o sociálnom poistení. Od systému dôchodkového zabezpečenia sa prešlo k systému dôchodkového poistenia. Nárok dnes vzniká na základe obdobia poistenia, nie zamestnania. Výška dôchodku sa odvádza od zaplateného poistného z priemerného vymeriavacieho základu a nezávisí od pohlavia poistenca. V prechodnom období sa postupne zvyšuje dôchodkový vek žien o 9 mesiacov ročne a zároveň bol predĺžený dôchodkový vek zo 60 na 62 rokov.
Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bol pre obe krajiny veľkou výzvou, s ktorou sa už však od 1. januára 1993 museli pasovať samostatne. Po rokoch však môžeme konštatovať, že sme šťastnejší, bohatší, žijeme dlhší život, sme vzdelanejší a máme aj čistejšie prostredie. Zároveň priepasť voči Západu v mnohých oblastiach zostáva naďalej značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní. Posledné roky navyše v porovnaní so Západom priniesli aj stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne.
HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27. Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.
Poznámka: Starobné dôchodky boli z dátových dôvodov deflované indexom HICP resp. Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr. Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 p. b. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.
Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5.
Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľuďom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 (viď graf č. 19) v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990.
Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou. Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.
Po preskúmaní viacerých oblastí môžeme skonštatovať, že Slovenská aj Česká republika si od rozdelenia prešli dlhou cestou s rozličnými úspechmi v približovaní sa Západu a sebe navzájom. Je ešte množstvo oblastí, ktoré by sme radi zaradili do nášho prehľadu, ale pre nedostatok dát sme tak nemohli učiniť. Preto môžeme už dnes konštatovať, že jeden z najväčších posunov zaostatných 30 rokov sa udial v tom, čo sa vieme o sebe dozvedieť a následne zlepšiť vďaka dobrému zberu a prístupu k údajom. Dúfajúc, že daný trend v zbere a prístupnosti dát sa uchová a ešte zlepší, sa už dnes tešíme aké nové pohľady na vývoj Slovenska a jeho (snáď) približovanie k rozvinutejším krajinám budeme môcť priniesť o ďalších 30 rokov.
