Práca počas sviatkov a dni pracovného pokoja majú na Slovensku špecifické pravidlá, ktoré upravuje Zákonník práce a zákon o štátnych sviatkoch. Nie každý sviatok automaticky prináša voľný deň od práce alebo nárok na rovnaké mzdové zvýhodnenie. Pre správne pochopenie nárokov zamestnancov je kľúčové rozlišovať medzi rôznymi statusmi sviatkov a typmi odmeňovania.
Právny Rámec Sviatkov a Dní Pracovného Pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve alebo doprave.
Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Napríklad, hoci sa Veľkonočná nedeľa v mnohých kalendároch uvádza ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Toto obmedzenie predstavuje úplný zákaz výkonu práce vo sviatok z dôvodu charakteru vykonávanej práce, ktorou je maloobchodný predaj tovaru. Zamestnancovi v tieto dni nie je možné prácu nariadiť ani ju s ním dohodnúť. Zákonník práce obmedzuje maloobchodný predaj aj počas Veľkonočnej nedele, ktorá nie je sviatkom podľa zákona o sviatkoch. Výnimkou zo zákazu sú iba druhy maloobchodného predaja uvedené v prílohe č. 1a Zákonníka práce.
Vymedzené sviatky, počas ktorých je zákaz maloobchodného predaja, zahŕňajú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. december.
Sviatky so Zmeneným Statusom Dňa Pracovného Pokoja
Z pravidla, že sviatky sú dňami pracovného pokoja, existujú výnimky, ktoré sa týkujú 1. septembra a 28. októbra. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status dňa pracovného pokoja nemajú. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahli aj ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Z pohľadu miezd a dochádzky ide v prípade 1. septembra a 28. októbra o dni, ktoré sa považujú za pracovné. V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Nároky Zamestnancov za Prácu vo Sviatok
Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
Minimálna zákonná výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok je suma vo výške 50 % priemerného zárobku zamestnanca. V pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve je možné dohodnúť vyššie alebo diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, napríklad podľa charakteru sviatku, počas ktorého zamestnanec musel pracovať, podľa druhu a náročnosti vykonávanej práce.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1.
V zmysle § 122 ods. 2 Zákonníka práce za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna. Náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok.
V súlade s § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Príklad: Práca vo sviatok a náhradné voľno
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. september pripadol na piatok. Zamestnanec pracoval v tento deň. Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodol, že za prácu vo sviatok si nasledujúci týždeň vezme náhradné voľno. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Náhrada Mzdy, ak Zamestnanec Nepracoval z Dôvodu Sviatku
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.
Definícia "obvyklého pracovného dňa"
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. U zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (napr. na pondelok až piatok) je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou
Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín.
V zmysle § 122 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Práca zamestnancov počas sviatkov – odpovieme na otázky, ako ju odmeňovať
Osobitné Kategórie Zamestnancov a Práce
Vedúci zamestnanci a ich mzda
Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Ak by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, bolo by neplatné. V prípade, že mzda vedúceho zamestnanca už zahŕňa aj prácu vo sviatok, nepatrí mu mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce a telepráce nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne.
Práca na základe dohôd (dohodári)
Nárok na príplatky za vykonanú prácu vo sviatok majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Určenie začiatku a konca sviatku pre nočné zmeny
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napríklad, 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za celú zmenu.
Vplyv Minimálnej Mzdy a Aktuálne Sadzby Príplatkov (od roku 2025)
Mesačná minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne. Z toho vyplývajúca minimálna hodinová mzda je 4,690 eur pre 1. stupeň náročnosti práce. Sadzby príplatkov sú často viazané na minimálnu hodinovú mzdu.
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v nedeľu, avšak najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce. Príplatky sa kumulujú, tzn., ak zamestnanec pracuje vo sviatok, ktorý pripadne na nedeľu, má nárok na oba príplatky.
