Elektronické potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) a povinnosti zamestnávateľa

Dočasná pracovná neschopnosť, bežne známa ako PN, je stav, ktorý dočasne znemožňuje zamestnancovi vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o PN na Slovensku, vrátane nárokov, povinností a zmien, ktoré vstúpili do platnosti od 1. januára 2024.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) od 1.1.2024

Od 1. januára 2024 nastali významné zmeny v procese vystavovania a správy práceneschopnosti, ktoré majú za cieľ zjednodušiť a zefektívniť celý systém pre pacientov, lekárov a zamestnávateľov. Pred 1. júnom 2023 musel zamestnanec papierové potvrdenie o PN fyzicky doručiť zamestnávateľovi, čo často predstavovalo problém, najmä pri ťažších zdravotných stavoch. Od 1. júna 2023 však lekár musí vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).

Hlavné zmeny

• Elektronické vystavovanie a ukončovanie (ePN): PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky.
• Žiadne papierové doklady pre zamestnávateľa: Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky.
• Vystavovanie ePN lekárom bez ohľadu na špecializáciu: ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• Zodpovednosť lekára za zdravotnú indikáciu: O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Povinnosť lekára vystaviť ePN: Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.

Nárok na nemocenské

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Nárok na PN majú:

• Povinne nemocensky poistená osoba: Zamestnanci a SZČO, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo študenti a platia si poistné sami. Podmienkou je, že za posledné dva roky pred nástupom na PN boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
• Osoba v ochrannej lehote: Osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo a ktorá ochorela alebo utrpela úraz po zániku poistenia, má nárok na dávku v ochrannej lehote, ktorá trvá sedem dní (alebo toľko dní, koľko trvalo poistenie, ak bolo kratšie ako sedem dní). V prípade tehotenstva je ochranná lehota osem mesiacov.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského príspevku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemerná denná mzda zamestnanca. Pre rok 2016 bol maximálny vymeriavací základ 4290 eur. Ak je mzda vyššia, pri výpočte dávky sa neberie do úvahy. Od 1. 1. 2017 sa novelou zákona č. 462/2003 Z. z. zmenila limitácia denného vymeriavacieho základu z 1,5 násobku na 2 násobok všeobecného vymeriavacieho základu.

Rozdelenie náhrady príjmu a nemocenského:

Náhrada príjmu počas PN pre zamestnancov

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN.
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti zamestnanca poskytuje nemocenské Sociálna poisťovňa.

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni pri ePN

Ak ste v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností súvisiacich s ePN. Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“.

• Oznamovacia povinnosť: Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 14 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy.
• Lehota na nahlásenie: Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
• Výplata mzdy v hotovosti: Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade Sociálnej poisťovni oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti.
• Pracovný úraz alebo choroba z povolania: Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na Sociálnu poisťovňu oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
• Informácie o vykonávaní práce počas PN: Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Povinnosti zamestnávateľa pri papierovej PN (pred 1.1.2024)

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN:

• Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské: Odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca.
• Štvrtý diel potvrdenia - hlásenie skončenia PN: Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ).
• Potvrdenie o trvaní dočasnej PN: Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN.

Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Liečebný režim počas PN

Počas PN je pacient povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. To zahŕňa užívanie predpísaných liekov, pokoj, oddych a vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť zdravotný stav. V prípade, že sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, lekár môže povoliť vychádzky. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Čas vychádzok a ich prípadnú zmenu určuje výlučne lekár.

Kontroly

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne, prípadne aj zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Porušenie liečebného režimu

Ak pacient poruší liečebný režim, Sociálna poisťovňa mu môže prestať vyplácať nemocenské. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

PN a invalidita

Ak PN trvá dlhodobo (viac ako jeden rok), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie PN je tzv. ochrannou dobou, počas ktorej môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď len výnimočne.

tags: #pri #pn #ktore #cast #tlaciva #ide