Odborná starostlivosť podnikateľa: Kľúč k ochrane majetku a právnej istote

Funkcia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) prináša so sebou nielen rozsiahle právomoci, ale aj značnú zodpovednosť. Platná legislatívna úprava korporátneho práva kladie dôraz na to, aby štatutárne orgány spoločností vykonávali svoju funkciu so starostlivosťou riadneho hospodára, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti im hrozí postih. Obchodný zákonník definuje povinnosti štatutárov všeobecne, pričom štatutárne orgány sú povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti a jej spoločníkov, a samozrejme, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou vyplýva z ustanovenia § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníku, ktorý stanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Samotný pojem odborná „starostlivosť“ však zákon nedefinuje. Odborná starostlivosť je objektívna kvalitatívna požiadavka na výkon akejkoľvek činnosti konateľa.

Pochopenie týchto fiduciárnych povinností a pravidla obráteného dôkazného bremena je kľúčové pre ochranu majetku a zabezpečenie právnej istoty v turbulentnom podnikateľskom prostredí.

Definícia a právny základ odbornej starostlivosti

Danou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 30.06.2010, sp. zn.: 4 Cdo 177/2009, konštatoval, že: Pojem odborná starostlivosť zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania.

Odborná starostlivosť sa v zmysle judikatúry a odbornej literatúry široko definuje ako spôsob konania konateľa na informovanom základe, a teda po dôkladnom zvážení eventualít postupu a následkov, ktoré môžu byť spojené s takto zvoleným postupom zo strany konateľa. Konateľ má povinnosť brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých musí vzhľadom na svoje postavenie rozhodovať. Súčasne sa predpokladá, že konatelia poznajú stav, potreby a záujmy spoločnosti, aby mohli s odbornou starostlivosťou konať.

Pojem odbornej starostlivosti vychádza z právnej úpravy mandátnej zmluvy, podľa ktorej je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s odbornou starostlivosťou. Z povahy veci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa. Naopak, konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne, ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V takomto prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Odborná starostlivosť je kritérium objektívnej povahy, bez ohľadu na osobnostné predpoklady či zručnosti konateľa. Tento štandard konania sa nemení v závislosti od vlastností osoby, ktorá zastáva funkciu konateľa. Osobitné kvalifikačné predpoklady, dosiahnutý stupeň vzdelania, zručnosti či skúsenosti konateľa, by v prípade dokazovania v súdnom spore, či konateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo nie, boli irelevantné.

Kľúčové piliere odbornej starostlivosti

Najvyšší súd SR v prelomovom rozhodnutí (4Obdo/106/2020) stanovil jasné kritériá. Zodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti. Najvyšší súd jasne potvrdil, že konateľ nezodpovedá za výsledok svojej činnosti, ale za spôsob, akým k rozhodnutiu dospel. Medzi kľúčové piliere patria:

• Konanie informovane: Súd od vás vyžaduje, aby ste pred každým dôležitým rozhodnutím vynaložili primerané úsilie na získanie všetkých rozumne dostupných informácií. Rozhodovanie „od brucha“ alebo na základe nedostatočných podkladov je neprípustné. Musíte preukázať, že ste si urobili „domácu úlohu“. Konateľ je povinný zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.
• Starostlivé zváženie rizík: Na základe získaných informácií musíte starostlivo zvážiť všetky možné výhody a nevýhody vášho rozhodnutia. Cieľom je rozpoznať riziká a snažiť sa ich minimalizovať. Ak toto všetko preukážete, za škodu nezodpovedáte, aj keby sa investícia nakoniec ukázala ako stratová.
• Povinnosť lojality: Konanie v záujme spoločnosti je vyjadrením prvku lojality konateľa voči spoločnosti. Zákonná úprava zmierňuje striktnosť zodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že postačuje aspoň konateľova dobrá viera, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Súčasťou lojality je aj povinnosť mlčanlivosti o dôverných informáciách, ktorých prezradenie by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu. Dobrá viera zaniká vtedy, keď sa konateľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že koná v záujme obchodnej spoločnosti.

Pravidlo podnikateľského úsudku (Business Judgement Rule)

Podnikanie je neodmysliteľne spojené s rizikom. Podnikateľ, v tomto prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, musí v obchodnom styku čeliť aj situáciám, kedy nie je možné vopred jednoznačne vyhodnotiť úspešnosť napr. určitej investície alebo obchodného projektu. Výsledok takejto činnosti môže byť neistý a v prípade neúspechu hrozia podnikateľovi nepriaznivé následky.

Pravidlo podnikateľského úsudku vychádza zo základnej koncepcie, že pre riadne fungovanie spoločnosti je síce nevyhnutné, aby členovia štatutárneho orgánu niesli zodpovednosť za porušenie svojich povinností, ale nie je možné, aby riziko neúspechu v obchode niesli členovia štatutárnych orgánov. Ide v zásade o tzv. právo na omyl v podnikaní, ktoré spočíva v podnikateľskom riziku, ako atribúte podnikania, bez ktorého (rizika) nie je možný hospodársky rast. Nie je však prípustné, aby sa podnikateľské riziko prenášalo z obchodnej spoločnosti ako podnikateľa na jeho štatutárny orgán.

Pravidlo Business Judgement Rule chráni členov štatutárneho orgánu pred zodpovednosťou za škodu, ak preukážu, že pri svojom rozhodovaní:

1. Konali informovane na základe dostupných informácií.
2. Konali v dobrej viere.
3. Racionálne odôvodnili záujem spoločnosti.

Veľkým pozitívom pravidla podnikateľského úsudku je to, že vytvára štatutárnym orgánom pri obchodnom vedení podniku široký priestor na rozhodovanie, čím eliminuje alibizmus či obavu z rozhodovania štatutárneho orgánu. Aj napriek tomu, že právna úprava zodpovednosti konateľa za škodu voči obchodnej spoločnosti je pomerne striktná, keďže zakotvuje objektívnu zodpovednosť konateľa za škodu, konateľ má pri rizikovom podnikateľskom rozhodnutí právo na omyl.

Zodpovednosť za škodu a dôkazné bremeno

Zodpovednosť konateľa je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že za škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. Kľúčovým prvkom v sporoch o náhradu škody je obrátené dôkazné bremeno. Konateľ sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dôkazné bremeno je v takomto spore vždy na konateľovi. To znamená, že ak vaša investícia zlyhá alebo obchodný plán nevyjde, nemusí to automaticky znamenať, že budete platiť škodu z vlastného vrecka. Ak však nebudete vedieť preukázať, že ste pred rozhodnutím urobili všetko pre to, aby ste boli informovaní a zvážili riziká, vaša pozícia v prípadnom súdnom spore bude veľmi slabá.

Ak spoločnosti vznikne škoda porušením povinností konateľa, je konateľ povinný ju spoločne a nerozdielne nahradiť.

Príklady porušenia odbornej starostlivosti

Za konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou môže byť považované napríklad:

• Nevymáhanie pohľadávky: Ak necháte premlčať pohľadávku, môžete za to niesť zodpovednosť. Museli by ste preukázať, že ste mali dobrý dôvod ju nevymáhať (napr. udržanie kľúčového obchodného partnera, kde by súdny spor spôsobil väčšiu škodu). Rozhodujúcim faktorom je, či konateľ dokáže preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme spoločnosti.
• Pôžička bez istenia: Poskytnutie pôžičky bez akéhokoľvek zabezpečenia (napr. ručenie, záložné právo, zmenka) je podľa súdu vysoko rizikový krok. Konateľ musí byť schopný preukázať, že aj napriek chýbajúcemu zabezpečeniu mal rozumný dôvod veriť, že pôžička bude vrátená, a že týmto krokom sledoval záujem spoločnosti. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/214/2018 zo dňa 5. 12. 2019, potvrdzuje, že poskytnutie firemnej pôžičky bez adekvátneho zabezpečenia je považované za vysoko rizikové konanie.
• Nevýhodné ukončenie zmluvy: Ak predčasne a bez preukázania nutnosti ukončíte pre firmu výhodnú zmluvu, pripravte sa na problémy. Ak takýmto konaním vznikne spoločnosti škoda, konateľ bude s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedný za túto škodu, pokiaľ nepreukáže, že mal na takéto konanie veľmi vážne, rozumne podložené a zdokumentované dôvody.

Osobná zodpovednosť konateľa

Konateľ s.r.o. môže ručiť za záväzky spoločnosti svojim osobným majetkom v týchto situáciách:

• Nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas: Konateľ má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene spoločnosti, ak je spoločnosť v úpadku. Ak tak neurobí, súd mu môže uložiť zmluvnú pokutu 12 500 €. Porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu prináša následky, ktoré môžu vyústiť v rozličné sankcie, vrátane povinnosti zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania. Oneskorené podanie návrhu ako aj nepodanie návrhu zakladá taktiež vznik civilnoprávnej zodpovednosti štatutára za škodu.
• Spôsobenie škody veriteľom nepodaním návrhu na konkurz: Ak konateľ poruší povinnosť podať návrh na konkurz a veritelia medzičasom utrpia škodu.
• Konanie s vedomím neschopnosti plniť: Ak konateľ podpíše zmluvu s vedomím, že firma už nie je schopná plniť, môže sa dopustiť zavinenia škody.
• Konanie za zlikvidovanú alebo vymazanú firmu: Ak niekto koná za firmu, ktorá už bola zlikvidovaná alebo vymazaná z registra, nesie zodpovednosť osobne.

Zodpovednosť štatutárneho orgánu za porušenie povinnosti zákazu konkurencie: V prípade porušenia zákazu konkurencie môže spoločnosť po štatutárovi požadovať vydanie prospechu alebo prevedenie zodpovedajúceho práva na spoločnosť. Spoločnosti samozrejme zostáva zachované právo domáhať sa vedľa vyššie uvedeného vydania prospech a prevedenia práv taktiež náhrady škody.

Odborná starostlivosť v kontexte DPH

Predstavte si situáciu, v ktorej vaša spoločnosť uzavrie obchod, prevezme tovar, zaplatí faktúru a uplatní si odpočet DPH. Všetko prebehne štandardne. O niekoľko mesiacov však správca dane odpočet odmietne, pretože váš dodávateľ neodviedol daň, prípadne sa ukáže, že bol súčasťou podvodného reťazca. Práve na túto otázku odpovedá koncept odbornej starostlivosti podnikateľa, ktorý sa v daňovej praxi stáva čoraz rozhodujúcejším kritériom pri posudzovaní práva na odpočet DPH.

Ak správca dane identifikuje v dodávateľskom reťazci podvod na DPH, kľúčovou otázkou prestáva byť, či k plneniu došlo. Pozornosť sa presúva na takzvaný vedomostný test. Pri tomto teste sa hodnotia dva okruhy skutočností. Prvý sa týka toho, aké kroky podnikateľ podnikol ešte pred uskutočnením obchodu, teda či si preveril dodávateľa, overil jeho existenciu a spoľahlivosť a aké informácie mu tieto kroky v relevantnom čase poskytli.

Rovnako dôležité ako vedieť, čo robiť, je vedieť, čo od vás súdy nevyžadujú. Súdny dvor EÚ jasne stanovil, že podnikateľ nemusí vykonávať hĺbkové kontroly podobné tým, ktoré robí správca dane. Najvyšší správny súd SR opakovane potvrdil, že daňový subjekt nemožno pripraviť o právo na odpočet DPH kvôli skutočnostiam mimo jeho kontroly. Súdny dvor EÚ zároveň potvrdil niekoľko konkrétnych situácií. Odpočet nemožno odmietnuť len preto, že dodávateľ nebol formálne registrovaný pre DPH, ak vecné podmienky transakcie boli splnené. Rovnako nie je dôvodom odmietnutia spätné zrušenie registrácie odberateľa, ak sa predávajúci v čase dodania spoliehal na údaje z registra.

Varovné signály a zvýšená obozretnosť

Aj keď od podnikateľa nemožno požadovať kontroly na úrovni finančnej správy, existujú okolnosti, pri ktorých sa očakávaný štandard obozretnosti zvyšuje. Čím silnejšie sú objektívne indície rizika, tým vyšší štandard obozretnosti sa od podnikateľa očakáva. Medzi takéto varovné signály patria:

• Neobvykle vysoká cena bez kalkulácie alebo neurčitý spôsob jej určenia.
• Personálne prepojenia medzi zúčastnenými spoločnosťami.
• Opakované obchody medzi tými istými osobami realizované cez rôzne, striedajúce sa spoločnosti s rovnakým obchodným cieľom.
• Umelé vsunutie subjektu do dodávateľského reťazca bez ekonomického dôvodu.

Podstatné je, že ignorovanie verejne dostupných informácií o obchodných partneroch, najmä pri významnej hodnote alebo opakovaných plneniach, nie je zlučiteľné s odbornou starostlivosťou podnikateľa.

Odborná starostlivosť pri odpočte DPH nie je abstraktný právny koncept. Je to praktický inštitút, ktorý rozhoduje o tom, či podnikateľ o svoj odpočet príde, alebo si ho udrží. Odpočet DPH závisí od preukázania reality plnenia, nie od formálnej bezchybnosti dokladov. Vedomostný test sa hodnotí podľa objektívnych okolností v čase obchodu. Správca dane skúma, aké informácie mal podnikateľ k dispozícii a či na ne primerane reagoval. Riziká sa zvyšujú proporcionálne s varovnými signálmi. Pri štandardnom obchode s etablovaným partnerom postačuje základná miera obozretnosti.

Ako zabezpečiť odbornú starostlivosť a minimalizovať riziká

Pre zabezpečenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie konateľa je dôležité:

• Získavať dostatočné informácie: Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia si konateľ musí zaobstarať a zohľadniť všetky objektívne možné a dostupné informácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie. Z judikatúry je možné abstrahovať súbor opatrení, ktoré podnikateľovi umožňujú uniesť dôkazné bremeno pri vedomostnom teste. Pred uzavretím obchodu by podnikateľ mal overiť identitu a existenciu dodávateľa vo verejne dostupných registroch, preveriť, či je registrovaný ako platiteľ DPH, a zistiť základné informácie o jeho ekonomickej činnosti a personálnom zabezpečení.
• V priebehu obchodného vzťahu je rozhodujúca kontrola reálneho toku plnenia: Podnikateľ by mal dokumentovať prevzatie tovaru alebo výsledok služby, archivovať prepravné doklady, odovzdávacie protokoly a korešpondenciu a overovať, že faktické plnenie zodpovedá zmluvným podmienkam.
• Reagovať na varovné signály: Ak sa objavia okolnosti, ktoré by u primerane zodpovedného podnikateľa mali vyvolať podozrenie, nestačí ich ignorovať. Podnikateľ musí vedieť preukázať, aké opatrenia prijal, kedy a na základe čoho, aby reagoval na konkrétne varovné signály.
• Vzdelávať sa a rozvíjať: Konateľ by mal neustále rozširovať svoje vedomosti a zručnosti v oblasti riadenia spoločností a relevantných právnych predpisov.
• Konzultovať s odborníkmi: V prípade potreby by mal konateľ konzultovať s odborníkmi, ako sú právnici, audítori, daňoví poradcovia a iní špecialisti.
• Vytvoriť efektívny systém riadenia rizík: Spoločnosť by mala mať zavedený systém riadenia rizík, ktorý umožní identifikovať, hodnotiť a riadiť potenciálne riziká spojené s podnikateľskou činnosťou.
• Dodržiavať etické zásady: Konateľ by mal pri výkone svojej funkcie dodržiavať etické zásady a konať v súlade s dobrými mravmi.

Nastavenie primeraných interných procesov, ich dôsledná realizácia a dokumentácia nie sú byrokratickou záťažou. Sú podmienkou udržateľného podnikania a daňovej obhájiteľnosti nároku. Zodpovednosť konateľa je komplexná téma, ktorá vyžaduje, aby ste si neustále zabezpečovali dostatok informácií a dbali na riadnu dokumentáciu všetkých rozhodnutí.

tags: #pri #konani #podnikatela #sa #predpoklada #odborna