Prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti: Príspevky a odvody

Máte skvelý podnikateľský nápad, ale chýba vám základný kapitál? Snívate o tom, že sa osamostatníte a začnete konečne pracovať na seba ako freelancer, no chýbajú vám financie na rozbeh? Štátna podpora pre začínajúcich podnikateľov je realizovaná prostredníctvom príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tento príspevok má za cieľ uľahčiť začiatky podnikania a preklenúť prvé mesiace, kedy ešte podnikanie neprináša zisk. Príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú záujem o rozbehnutie živnosti alebo podnikanie v poľnohospodárstve. Príspevok na SZČ poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ. To môže zahŕňať napríklad prenájom kancelárie, vybavenie priestorov, nákup elektroniky, ale aj úhradu odvodov do zdravotnej poisťovne. Vďaka príspevku na podnikanie nemusíte svoju ambíciu dlho odkladať.

Kto môže požiadať o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť?

O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby (hospodárenia v lesoch a na vodných plochách). O príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže požiadať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

• Je evidovaný na úrade práce minimálne 3 mesiace. Ak v predchádzajúcich 6 mesiacoch pred zaradením do evidencie ukončil alebo pozastavil podnikateľskú činnosť, musí byť evidovaný minimálne 12 mesiacov.
• Plánuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako živnostník v zmysle živnostenského zákona alebo ako poľnohospodársky podnikateľ, ktorý sa zaoberá pestovateľskou alebo chovateľskou činnosťou.
• Bude prevádzkovať živnosť nepretržite minimálne dva roky.

Príspevok nie je určený pre uchádzačov so zdravotným postihnutím, ktorí už získali finančnú podporu na podnikanie podľa § 57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti. Taktiež ho nemožno získať opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku. Podmienka najmenej 3 mesiacov neplatí pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie mladšieho ako 25 rokov, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie; príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa mu poskytuje najskôr odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zaradení uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ako získať príspevok?

Proces získania príspevku zahŕňa niekoľko krokov, ktoré je potrebné dodržať:

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť. Predostrite tu svoj zámer a oblasť, v ktorej chcete podnikať. Určite si pripravte konkrétne otázky a takisto si pozrite, akú konkrétnu živnosť chcete vykonávať.
2. Podajte písomnú žiadosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lokalite, kde plánujete podnikať. Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Je potrebné si na úrade vyžiadať Žiadosť o poskytnutie príspevku. Spolu s tlačivom „Žiadosť o poskytnutie príspevku“ dostanete aj formulár „Podnikateľský zámer“. Po vyplnení žiadosti o poskytnutie príspevku je potrebné zaslať alebo priniesť tlačivo spolu s uvedenými prílohami na úrad práce. Žiadosť o príspevok predkladá žiadateľ na územne príslušný úrad, v ktorého územnom obvode vytvára pracovné miesto, na ktorom bude prevádzkovať SZČ. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa. Ak vytvára prevádzkareň (miesto podnikania nie je totožné s miestom výkonu), žiadosť sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta vytvorenej prevádzky. K žiadosti je potrebné priložiť podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ.
3. Vypracujte si podnikateľský plán. Rozsah by mal byť cca 10 strán, vrátane jeho súčastí. Osnova podnikateľského zámeru je k dispozícii na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Podnikateľský zámer by mal mať minimálne 5 strán, obsahovať údaje o žiadateľovi ako životopis, absolvované vzdelanie, stáže a kurzy, predošlé zamestnania, zručnosti a doklad o ukončenom vzdelaní. Podnikateľský zámer by mal obsahovať aj marketingové informácie o trhu a situácii v regióne, finančné prognózy na aspoň 3 roky a kalkuláciu predpokladaných nákladov. V kalkulácii predpokladaných nákladov musíte uviesť konkrétne predmety, zariadenie či poplatky za služby, ktoré plánujete uhradiť zo získaného príspevku. Ku každej položke je potrebné doložiť aj 3 cenové ponuky z rôznych obchodov/e-shopov alebo priamo od dodávateľov.
4. Absolvujte test pripravenosti na začatie podnikania, ktorý obsahuje 20 otázok s možnosťami a, b, c na výber. Pre úspešné absolvovanie testu je potrebné zodpovedať správne 10 otázok. Otázky pokrývajú bežné témy živnostníkov, s ktorými sa počas podnikania stretnete. Spravidla ide o základy, ktoré by mal ovládať každý podnikateľ. Test trvá 30 minút.
5. Absolvujte pohovor pred komisiou, kde obhajujete, respektíve zodpoviete pár otázok ku svojmu podnikateľskému zámeru.
6. Otvorte si živnosť na príslušnom živnostenskom úrade (alebo klientske centrum, prípadne využijete elektronický občiansky preukaz a zrealizujete to online). Uchádzač o zamestnanie za účelom získania podnikateľského oprávnenia ohlási svoju živnosť podľa § 45 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Dôležitá vec: Živnosť si v žiadnom prípade nezakladajte skôr, ako vám bude schválený príspevok a podpíšete s Úradom práce dohodu. V ohlásení živnosti (resp. žiadosti o vydanie príslušného podnikateľského oprávnenia) by mal tento uchádzač o zamestnanie ako deň začatia živnosti uviesť neskorší deň ako deň ohlásenia živnosti.
7. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
8. Založte si účet v banke.

Schvaľovací proces

Odborná komisia posudzuje kvalitu predložených dokumentov a vydáva stanovisko. Konečné rozhodnutie prijíma výbor pre otázky zamestnanosti. Podkladom pre splnenie podmienok poskytnutia príspevku je stanovisko komisie úradu, ktorá ako nezávislý poradný orgán posudzuje efektívnosť, reálnosť a účelnosť podnikateľského zámeru a kalkulácie predpokladaných nákladov príslušného žiadateľa o príspevok, ako aj stanovisko výboru pre otázky zamestnanosti vo vzťahu k situácii na trhu práce v príslušnom regióne, ktorý odporúča, resp. neodporúča poskytnutie príspevku.

Výška príspevku

Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sa odvíja od miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru. Ak komisia schváli vašu žiadosť, úrad s vami uzatvorí dohodu o poskytnutí príspevku. To znamená, že v menej rozvinutých a prosperujúcich krajoch je vyššia šanca na získanie maximálnej výšky príspevku. Od 1. januára 2025 sú sumy príspevku rozdelené nasledovne:

MEN = miera evidovanej nezamestnanosti v kraji.

Vyplácanie príspevku

Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Prvá predstavuje najviac 60 % celkovej sumy a úrad práce ju uvoľňuje do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody. Druhú splátku, predstavujúcu zvyšných 40 %, možno získať po dvanástich mesiacoch podnikania, a to na základe predloženej správy o využití príspevku.

Použitie príspevku

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk, vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce. Príspevok je možné využiť na platbu akýchkoľvek výdavkov, ktoré sú v súlade s vaším podnikateľským zámerom. Medzi oprávnené výdavky patria napríklad výpočtová technika (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Neexistuje jednotné pravidlo, podľa ktorého by sa výdavky delili na oprávnené, alebo neoprávnené. Veľmi záleží aj od toho, aký máte podnikateľský zámer a predmet podnikania. Ak si idete otvoriť kaderníctvo, asi nebude oprávneným výdavkom motorová píla.

Povinnosti po získaní príspevku

Po získaní príspevku sa príjemca zaväzuje:

• Prevádzkovať živnosť nepretržite minimálne dva roky. Živnosť musí byť prevádzkovaná 3 roky.
• Pravidelne informovať úrad o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania. Počas troch rokov ste pod kontrolou úradu práce. Raz ročne máte povinnosť informovať úrad o fungovaní vášho podnikania a dokladovať, ako ste minuli príspevok.
• Predkladať správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12-mesačného prevádzkovania SZČ. Druhú správu sa predkladá do 3 mesiacov po uplynutí záväzku nepretržitého prevádzkovania SZČ.
• Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.

V prípade nepoužitia celého príspevku je príjemca príspevku povinný vrátiť nepoužitú časť príspevku, ako aj v prípade predčasného ukončenia prevádzkovania SZČ.

Príspevok pre osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP)

Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.

Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a na úhradu nájomného. Príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, sa poskytuje príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať nepretržite najmenej dva roky. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom občan so zdravotným postihnutím zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov, je povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov.

Ďalšie projekty podpory podnikania

Štát podporuje mladých a znevýhodnených, ktorí majú záujem o prácu prostredníctvom projektu Chyť sa svojej šance. Tento príspevok slúži na podporu zaúčania nového zamestnanca do 30 rokov a znevýhodneného uchádzača o prácu pod vedením iného zamestnanca, čiže mentora. Na získanie príspevku musí byť osoba minimálne 1 mesiac v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ môže v takomto prípade získať počas 4 mesiacov príspevok vo výške spolu až 3 700 eur. Tento projekt je zameraný na znevýhodnených uchádzačov, ktorí sú v evidencii minimálne 1 mesiac, resp. 3 mesiace, ak ide o uchádzača s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Podmienkou na získanie podpory je vytvorenie pracovného miesta v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času na dobu neurčitú. Okrem toho si musí zamestnanec udržať miesto ďalšie 3 mesiace bez príspevku. Spolu tak musí pracovať minimálne 9 mesiacov.

Projekt Chyť sa svojej šance slúži aj na podporu začínajúcich podnikateľov. Tí môžu získať jednorazový príspevok vo výške 5 600 eur. Podmienkou získania je, aby SZČO bola znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Zároveň musí byť táto osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 1 mesiac.

Nový projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny nedávno avizoval nový projekt, ktorý by mal pomôcť mladým a nezamestnaným. Erik Tomáš na svojej tlačovej besede avizoval jednorazový finančný príspevok na rozbehnutie podnikania vo výške 7 721 eur. Nový projekt je zatiaľ len vo fáze príprav. „Poskytovanie finančného príspevku na SZČ mladým uchádzačom o zamestnanie v situácii NEET (vo veku do 30r. mínus 1 deň) a znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie v rámci národného projektu „Finančné stimuly pre zamestnanosť“ je aktuálne v procese finálnych príprav.“ Spustenie uvedeného národného projektu je plánované v mesiaci apríl 2024.

Odvody pri samostatnej zárobkovej činnosti

Odvodmi sa rozumejú platby preddavkov na verejné zdravotné poistenie a platby poistného do sociálnej poisťovne. Na základe týchto platieb máte zo Sociálnej poisťovne napríklad v prípade choroby nárok na nemocenské dávky.

Kto sa považuje za SZČO

Samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) je podľa zákona fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo má príjem z tejto činnosti. V praxi ide hlavne o živnostníkov, daňových poradcov, audítorov, autorov, hercov, umelcov, športovcov, lekárov, znalcov, tlmočníkov, prekladateľov, advokátov, notárov, finančných sprostredkovateľov, spoločníkov v.o.s., komplementárov k.s., samostatne hospodáriacich roľníkov a mnohých iných.

Kedy majú živnostníci a iné SZČO povinnosť platiť zdravotné a sociálne odvody

Zdravotné odvody

SZČO musia platiť zdravotné poistenie odo dňa, keď sa stanú samostatne zárobkovo činnými osobami (napríklad odo dňa ohlásenia živnosti). Výnimkou sú SZČO, u ktorých dochádza pri začatí vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti k súbehu platiteľov zdravotného poistenia (napríklad sú súčasne študentom, zamestnancom, dôchodcom). Zákon o zdravotnom poistení im umožňuje stanoviť si na začiatku výšku preddavku na zdravotné poistenie aj v nulovej výške.

Ak ste SZČO, odvádzate ho sami za seba, u zamestnancov odvody odvádza zamestnávateľ. Štát hradí zdravotné poistenie za nasledujúce skupiny:

• nezaopatrené deti (deti do ukončenia povinnej školskej dochádzky a ďalej študenti, ktorí sa sústavne pripravujú na budúce povolanie),
• osoby, ktoré poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
• osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok,
• osobu, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
• osobu, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské,
• uchádzačov o zamestnanie v evidencii úradu práce,
• osoby, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie,
• osoby poberajúce pomoc v hmotnej núdzi,
• osoby vo výkone trestu odňatia osoby, a ďalšie.

Sociálne odvody

SZČO musia platiť sociálne poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý ich príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahne určitú výšku (hranicou je príjem vyšší ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné). Aktuálne tak od 1. júla 2017 platia sociálne poistenie tie SZČO, ktorých príjem za rok 2016 presiahol výšku 5 298 eur (5 298 eur je suma vypočítaná ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy za rok 2015, čiže 12 x 0,5 x 883 eur). Priemerná mesačná mzda za rok 2016, ktorá bola vo výške 912 eur, ovplyvní hranicu príjmov, po presiahnutí ktorej budú SZČO musieť platiť sociálne odvody od 1. júla 2018. Ak príjem živnostníka či inej SZČO za rok 2017 presiahne sumu 5 472 eur, vznikne jej povinnosť od 1. júla 2018 platiť sociálne poistenie. Ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, vznik povinnosti platiť sociálne poistenie sa posudzuje k 1. októbru príslušného kalendárneho roka.

Ako živnostník alebo živnostník popri zamestnaní sa nemusíte registrovať v SP, pretože na začiatku podnikania nemáte povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne. Vaša povinnosť platiť odvody do SP sa prvýkrát posudzuje k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku kedy ste začali podnikať. Ak začínate podnikať v roku 2017, do 30. 6. 2018 nemusíte platiť odvody do SP. Vznik povinného sociálneho poistenia sa bude posudzovať k 1. 7. 2018 z údajov z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2017, ktoré podáte do 31. 3. 2018. Vzniknutie povinnosti či platiť alebo neplatiť odvody si nemusíte sledovať. SP to na základe údajov z vášho daňového priznania sleduje za vás.

Vymeriavací základ pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov

Konkrétna suma zdravotných odvodov a sociálnych odvodov platených samostatne zárobkovo činnou osobou sa odvíja od tzv. „vymeriavacieho základu“ pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie a pre platenie jednotlivých sociálnych poistení. Vymeriavací základ je zjednodušene povedané suma vychádzajúca z príjmov SZČO, ktorá sa na účely zistenia vymeriavacieho základu upravuje podľa postupu uvedeného v zákone o zdravotnom poistení a v zákone o sociálnom poistení niekoľkými prepočtami. Vymeriavací základ SZČO je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na zdravotné poistenie a povinné poistné na sociálne poistenie, a koeficientu 1,486. Zjednodušene povedané, vymeriavací základ SZČO na zdravotné a sociálne poistenie platené od roku 2018 sa vypočíta nasledovne: (základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2016 + poistné na zdravotné poistenie zaplatené v roku 2016 + povinné poistné na sociálne poistenie zaplatené v roku 2016) / 1,486. Výsledok výpočtu vymeriavacieho základu sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Výška a minimálne odvody zdravotného poistenia

Mesačný vymeriavací základ pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie SZČO sa vypočíta tak, že ročný vymeriavací základ sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ste začali teda podnikať napríklad 15. januára a podnikali ste celý rok, berie sa pri výpočte mesačného vymeriavacieho základu do úvahy len 11 mesiacov. Mesačná výška zdravotných odvodov SZČO sa vypočíta sadzbou zdravotného poistenia z mesačného vymeriavacieho základu. Sadzba zdravotného poistenia v roku 2018 pre SZČO je 14 % z mesačného vymeriavacieho základu, a ak je SZČO osobou so zdravotným postihnutím, sadzba je 7 %. Mesačná výška zdravotných odvodov SZČO sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Pre rok 2025 činí minimálny mesačný vymeriavací základ 715 eur, čo znamená mesačný preddavok minimálne 107,25 eura.

Minimálna výška zdravotných odvodov sa však nevzťahuje na tie SZČO, ktoré sú zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu (napríklad popri podnikaní pracujú u zamestnávateľa, študujú alebo sú na dôchodku). V tomto prípade môžete platiť aj menej, než je stanovené minimum.

Výška a minimálne/maximálne odvody sociálneho poistenia

Sadzby povinného sociálneho poistenia živnostníkov a iných SZČO sú:

• na nemocenské poistenie 4,40 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu (neplatí ho poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo poberateľ výsluhového dôchodku, ak dovŕšil dôchodkový vek),
• na rezervný fond solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Jednotlivé sumy sociálneho poistenia SZČO sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Minimálny mesačný vymeriavací základ pre platenie sociálnych odvodov SZČO od roku 2018 je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy za rok 2016 (priemerná mesačná mzda za rok 2016 bola na Slovensku 912 eur). A maximálny mesačný vymeriavací základ pre platenie sociálnych odvodov SZČO od roku 2018 je 7-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2016. Minimálny mesačný vymeriavací základ od roku 2018 pre platenie sociálnych odvodov SZČO tak je 456 eur a maximálny mesačný vymeriavací základ od roku 2018 pre platenie sociálnych odvodov SZČO tak je 6 384 eur. Vychádzajúc z minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie sociálneho poistenia SZČO, bude od roku 2018 minimálna výška sociálnych odvodov SZČO spolu 151,16 eura a maximálna výška sociálnych odvodov SZČO spolu 2 116,29 eura. Zmena vymeriavacích základov pre platenie sociálnych odvodov sa dotkne tých samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré v súčasnosti platia nižšie sociálne odvody ako 151,16 eura a tiež tých, ktoré platia odvody vo výške presne 2 048,99 eura. Od roku 2018 budú samostatne zárobkovo činné osoby platiť sociálne a zdravotné odvody spolu vo výške najmenej 215 eur, kým pre porovnanie v roku 2017 je suma minimálnych odvodov SZČO spolu vo výške 208,16 eura.

Termíny platieb

Preddavok na zdravotné poistenie a aj sociálne poistenie sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Prvé zdravotné a sociálne odvody v novej výške budú musieť SZČO zaplatiť do 8. februára 2018 a následne každý mesiac do jeho ôsmeho dňa. Do 8. januára 2018 všetky SZČO zaplatia zdravotné a sociálne odvody ešte v ich pôvodnej výške.

Ak ste živnostníkom popri zamestnaní, nemusíte na začiatku podnikania platiť žiadne odvody do ZP a SP. Odvody poistného si platíte naďalej z príjmov zo svojho zamestnania a teda máte nárok na príslušné dávky. Výšku odvodov vypočíta a odvádza za vás mesačne zamestnávateľ. Jednou z vašich nových povinností, ako živnostníka popri zamestnaní, je podávať za každý rok daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Zdravotná poisťovňa vám na základe údajov z daňového priznania najneskôr do konca septembra (prípadne do konca októbra, ak ste si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania) vykoná ročné zúčtovanie poistenia.

SZČO ako vedľajšia činnosť: zdravotné a sociálne poistenie

Ak ako SZČO prevádzkujete podnikanie ako „vedľajšiu činnosť“, čiže podnikáte napríklad popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, tak platí za vás zdravotné poistenie váš zamestnávateľ alebo štát. Začatím podnikania u vás dochádza k súbehu platiteľov poistného a v kalendárnom roku začatia podnikania a v prvom kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku začatia podnikania nemusíte platiť žiadne preddavky na zdravotné poistenie - ich výšku si totižto v týchto rokoch určíte sami a môže byť aj nulová. Po podaní prvého daňového priznania za kalendárny rok začatia podnikania vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom však môže byť pri nulových preddavkoch nedoplatok. V ňom vám bude stanovená aj výška preddavkov na zdravotné poistenie na druhý kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku začatia podnikania. Pre vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti nie sú stanovené žiadne minimálne sumy odvodov zdravotného poistenia. Vymeriavací základ pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti vždy vychádza zo skutočného základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, takže na zdravotnom poistení (celoročne aj v podobe mesačných preddavkov) môžete zaplatiť aj menej, než je stanovené minimum. Pozor - pokiaľ odídete zo zamestnania pri súbežnom prevádzkovaní podnikania ako vedľajšej činnosti a zamestnávateľ za vás prestane platiť preddavky na zdravotné poistenie, stáva sa z vás SZČO vykonávajúca podnikanie ako hlavnú činnosť a ste povinný odvádzať preddavky na zdravotné poistenie v minimálnej sume stanovenej pre SZČO.

Pokiaľ si neviete rady ako postupovať v špecifickom prípade, navštívte stránky svojej poisťovne. Tie evidujú často kladené otázky, medzi ktorými sa môže objaviť odpoveď aj na tú vašu. Odpovede môžete hľadať aj prostredníctvom kontaktného formulára, na infolinke svojej zdravotnej poisťovne, prípadne u daňových poradcov. Odvody zdravotného poistenia môžete uhradiť bezhotovostným prevodom alebo poštovou poukážkou v prospech vašej zdravotnej poisťovne, prípadne v hotovosti, ak je to možné.

Čo podnikateľom hrozí pri neplnení povinností

Za nedodržiavanie zákonných povinností vám môže byť udelená pokuta v rádoch tisícov eur. Napr. za nesplnenie povinnosti včas oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho čísla bankového účtu môžete uhradiť pokutu až 340 eur. A za neodvedenie preddavku na zdravotné poistenie môžete uhradiť úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej však 15 %. Neznalosť zákona neospravedlňuje ani podnikateľov s nízkym ročným príjmom, ktorí v praxi povinnosti často ignorujú.

tags: #prevadzkovanie #samostatnej #zarobkovej #cinnosti #prispevok