Práceneschopnosť konateľa s.r.o. a jej vplyv na ušlý zisk

Dňa 1. 1. 2011 vstúpili do aplikačnej praxe ustanovenia zákona č. 499/2010 Z. z. (ďalej len „novela ZZP“), ktorý novelizuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) a zákon č. 543/2010 Z. z. (ďalej len „novela ZSP“), ktorý novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).

Tieto zmeny ovplyvnili postavenie viacerých poistencov v sociálnom a zdravotnom systéme. V tomto príspevku sa zameriame iba na zmeny, ktoré zmenili postavenie konateľov s. r. o. a spoločníkov s. r. o. v sociálnom a zdravotnom systéme od 1. 1. 2011.

Podmienky, za ktorých sa konateľ s. r. o. a spoločník s. r. o. považujú od 1. 1. 2011 za zamestnanca na účely ZSP a ZZP

Zásadnou zmenou, ktorá nastala prijatím novely ZSP, je to, že od 1. 1. 2011 sa konateľ s. r. o. a spoločník s. r. o. považujú za zamestnanca nielen v prípade, ak má okrem výkonu funkcie konateľa s. r. o. a postavenia spoločníka s. r. o. uzatvorenú s príslušnou spoločnosťou s r. o. pracovnú zmluvu na základe zákona č. 311/2001 Z. z., ale aj vtedy, ak má nárok na príjem konateľa s. r. o. alebo spoločníka s. r. o. na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), teda existuje obchodnoprávny vzťah.

Od 1. 1. 2011 sa tak v zásade zosúladil, takmer rovnako vymedzil, pojem zárobková činnosť a pojem zamestnanec na účely sociálneho a zdravotného poistenia.

Za zamestnanca sa nepovažuje ani na účely ZSP, ani na účely ZZP fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (z dohôd je povinnosť platiť iba úrazové a garančné poistenie).

Pojem zárobková činnosť je vymedzený v ustanoveniach § 3 ods. 1 ZSP a § 10b ods. 1 ZZP. Zárobková činnosť je podľa § 3 ods. 1 ZSP a podľa § 10b ods. 1 ZZP v prípade, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP.

Ak má fyzická osoba akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti a táto sa považuje za zárobkovú činnosť [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP], je podľa § 4 ZSP a podľa § 11 ods. 3 ZZP považovaná za zamestnanca a platiteľ takéhoto príjmu je považovaný za zamestnávateľa.

ZSP rozdeľuje zamestnancov na tých, ktorí majú nárok na pravidelný mesačný príjem a na tých, ktorí majú nepravidelný príjem. Podľa § 4 ods. 1 ZSP sa pravidelným mesačným príjmom považuje príjem zamestnanca, ktorý mu vzniká v súvislosti s jeho zamestnaním, ktorý je za zamestnanca platené poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a ktorý je povinný platiť poistné na sociálne poistenie.

Podľa § 4 ods. 2 ZSP sa nepravidelným príjmom považuje príjem zamestnanca, ktorý mu vzniká v súvislosti s jeho zamestnaním, ktorý nie je pravidelný mesačný príjem, a ktorý nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie.

Konateľ s. r. o. a spoločník s. r. o., ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti s r. o. formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti, sa považuje za zamestnanca na účely ZSP.

Príklad č. 1: Konateľ s. r. o. a spoločník s. r. o. (prípadne ak ide o jednu osobu v postavení konateľa s. r. o. a zároveň aj spoločníka s. r. o.) má nárok na odmenu za výkon funkcie buď na pravidelný, alebo na nepravidelný príjem na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu na základe OZ.

Ak má konateľ s. r. o. alebo spoločník s. r. o. uzatvorenú so spoločnosťou s r. o. (so zamestnávateľom) pracovnú zmluvu, považuje sa za zamestnanca s pravidelným príjmom i napriek tomu, že v niektorom mesiaci počas trvania pracovnoprávneho vzťahu nemá ako zamestnanec príjem, napr. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Príklad č. 2: Konateľ s. r. o. má so spoločnosťou s r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu. Z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikne 15. 4. 2011 a bude trvať do 3. 6. 2011, sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom.

Osoba v pracovnom pomere je vždy považovaná za zamestnanca s pravidelným príjmom, bez ohľadu na to, na aký čas je pracovný pomer uzavretý, môže to byť napr. aj iba na časť mesiaca, jeden mesiac alebo viac mesiacov a rokov.

Príklad č. 3: Spoločník spoločnosti AB s. r. o. pracuje na základe pracovnej zmluvy, má pravidelný príjem. Konateľ spoločnosti VK s. r. o. vykonáva pre spoločnosť funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy. Na účely ZSP sa obidvaja považujú za zamestnanca.

Aj konateľ, ktorý nemá pracovnoprávny vzťah a vykonáva iba funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy, z ktorej mu plynie príjem (z nákladov, nie zo zisku), je podľa ZSP od 1. 1. 2011 zamestnanec.

Ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP sa za príjem zo závislej činnosti považuje príjem za prácu konateľov s. r. o. a spoločníkov s. r. o., aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť s r. o. dodržiavať príkazy inej osoby.

Prihlasovacie a odhlasovacie povinnosti zamestnávateľa, konateľa s. r. o. a spoločníka s. r. o.

V súvislosti so zmenami ustanovenými novelou ZSP boli vykonané zmeny na tlačivách, ktoré boli v platnosti do 31. 12. 2010. Registračný list fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“) a Registračný list zamestnávateľa (ďalej len „RLZ“).

Obsah RLFO je od 1. 1. 2011 aktualizovaný tak, aby reflektoval nové postavenie konateľov a spoločníkov.

Zmena v spôsobe odmeňovania zamestnanca z pravidelného mesačného príjmu na nepravidelný príjem alebo naopak spôsobuje zánik a následný vznik povinného poistenia zamestnanca, t. j. zamestnávateľ odhlasuje a následne prihlasuje zamestnanca.

V Registračnom liste fyzickej osoby sa uvádzajú kódy týkajúce sa zamestnancov:

• 1 - zamestnanec - konateľ spoločnosti s r. o.
• 2 - zamestnanec - spoločník s. r. o.
• 5 - SZČO, osoba vykonávajúca umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť mimo pracovnoprávneho vzťahu.

Osoba, ktorá nie je osobou podľa číselníka 1 - 5, číselný kód neuvádza.

Vznik prihlasovacej povinnosti zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne od 1. 1. 2011 sa týka aj spoločností s ručením obmedzeným, ktoré zamestnávajú konateľov a spoločníkov ako zamestnancov.

Príklad č. 4: Spoločnosť s r. o., ktorá vznikla 1. 11. 2010, má od 1. 11. 2010 uzatvorené iba zmluvy o výkone funkcie konateľa s. r. o. s dvomi osobami, ktoré túto spoločnosť riadia. Spoločnosť s r. o. im od 1. 11. 2010 vypláca mesačne odmenu za výkon funkcie konateľa s. r. o. Táto spoločnosť s r. o. sa od 1. 1. 2011 stala na účely ZSP zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ mal povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne prostredníctvom tlačiva RLZ do 31. 1. 2011, pretože zamestnáva dvoch zamestnancov, ktorým vypláca pravidelný príjem. Rovnako mal do 31. 1. 2011 povinnosť prihlásiť ako svojich zamestnancov aj týchto dvoch konateľov s. r. o.

Príklad č. 5: Konateľ s. r. o. má od roku 2007 uzatvorenú so spoločnosťou s r. o. mandátnu zmluvu tak, že nárok na odmenu konateľa s. r. o. vznikne vtedy, keď spoločnosť dosiahne určitý obrat. Tento konateľ s. r. o. sa od 1. 1. 2011 považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom. Jeho právny vzťah spred 31. 12. 2010 trvá naďalej. Do 31. 12. 2010 nebol na účely ZSP považovaný za zamestnanca. Zamestnávateľ bol povinný prostredníctvom tlačiva RLFO prihlásiť ho do Sociálnej poisťovne najneskôr do 31. 1. 2011.

Príklad č. 6: Konateľ s. r. o. uzatvorí so spoločnosťou s r. o. mandátnu zmluvu odo dňa 15. 4. 2011 tak, že odmenu mu spoločnosť s r. o. vyplatí iba v 4. a 10. mesiaci kalendárneho roka. Ak konateľ s. r. o. uzatvorí mandátnu zmluvu, na základe ktorej nebude mať nárok na príjem - na odmenu konateľa s. r. o., každý mesiac, ale iba v dohodnutých termínoch v roku (prípadne iba raz za rok), je považovaný za zamestnanca s nepravidelným príjmom od vzniku zmluvy, v tomto prípade odo dňa 15. 4. 2011. Vzťah zamestnanca mu zanikne až zánikom mandátnej zmluvy. Spoločnosť s r. o. má povinnosť prostredníctvom tlačiva RLFO prihlásiť ho do Sociálnej poisťovne predo dňom 15. 4. 2011.

Príklad č. 7: Konateľ s. r. o. má so spoločnosťou s r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce a zároveň mandátnu zmluvu na výkon funkcie konateľa s. r. o. podľa OZ s nárokom na odmenu konateľa s. r. o. dvakrát za kalendárny rok. Na účely ZSP sa považuje zároveň aj za zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, aj za zamestnanca s nepravidelným príjmom.

Zmeny v prihlasovacích a odhlasovacích povinnostiach od 1. 1. 2011 pre zdravotné poistenie

Zamestnancom na účely ZZP je podľa § 11 ods. 1 ZZP fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZZP a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP.

Od 1. 1. 2011 pre posúdenie toho, či je osoba podľa ZZP zamestnancom, nie je podstatné, aký právny vzťah je uzatvorený. Podstatné je, že z tohto právneho vzťahu poberá príjem zo závislej činnosti (okrem napríklad príjmu z dohôd a príjmu z vráteného poistného).

Príklad č. 8: Konateľka s. r. o., ktorá nie je v pracovnom pomere so spoločnosťou GH s. r. o., je na účely ZSP považovaná za zamestnanca, pretože na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa s. r. o. má nárok na nepravidelný príjem - odmenu konateľa s. r. o. Iný obchodnoprávny vzťah ani pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, ktorý by jej zakladal nárok na príjem zo závislej činnosti, nemá. Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca iba v mesiaci, kedy jej spoločnosť s r. o. vyplatí odmenu. Ak jej spoločnosť GH s. r. o. v príslušnom mesiaci, napríklad od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011, nevyplatí odmenu konateľa, nie je na účely ZZP považovaná za zamestnanca.

V prípade vzniku takejto situácie vyplývajú na základe ZZP povinnosti pre konateľku s. r. o. (zamestnanca), ale aj pre spoločnosť GH s. r. o. (zamestnávateľa).

Ak v ďalšom mesiaci vznikne nárok na odmenu, zamestnávateľ je povinný zamestnanca opäť prihlásiť do jeho príslušnej zdravotnej poisťovne. Dátum prihlásenia pritom bude vždy prvý deň mesiaca, v ktorom mal zamestnanec príjem, nie deň, kedy bola odmena vyplatená.

Zamestnanec v mesiaci, v ktorom je odhlásený zo zdravotnej poisťovne, ak nie je zamestnaný u iného zamestnávateľa alebo nie je SZČO a ani poistencom štátu (dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku, študent atď.), stáva sa na účely ZZP samoplatiteľom a je povinný prihlásiť sa k 1. dňu kalendárneho mesiaca do príslušnej zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a zaplatiť za toto obdobie preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume najmenej 46,06 €/mesiac. Ide o 14 % zo sumy 329,06 €/mesiac, teda z minimálneho vymeriavacieho základu samoplatiteľa.

Podľa § 13 ods. 10 ZZP sa výška preddavku na poistné na zdravotné poistenie odvodzuje od minimálneho vymeriavacieho základu SZČO ustanoveného podľa ZSP aj ZZP. Je to 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009. Podľa opatrenia MPSVR SR č. 164/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 v sume 8 934 €, vychádzame zo sumy 744,5 €/mesiac (8 934 : 12).

Príklad č. 9: Zamestnávateľ, spoločnosť s r. o., poskytne zamestnancovi - konateľovi s. r. o., ktorý je zamestnancom iba na základe pracovného pomeru (nárok na odmenu konateľa s. r. o. nemá), neplatené voľno, ktoré bude trvať od 28. 4. 2011 do 4. 6. 2011. V období od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011 zamestnávateľ odhlási zamestnanca k 30. 4. 2011 z zdravotnej poisťovne a prihlási zamestnanca od 1. 6. 2011 do zdravotnej poisťovne. Zamestnanec nemá zdaniteľný príjem počas celého mesiaca máj 2011. Ak zamestnanec nie je v období od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011 zamestnancom u iného zamestnávateľa a nie je ani SZČO alebo poistencom štátu, tak voči zdravotnej poisťovni má zamestnanec povinnosť: prihlásiť sa ako samoplatiteľ od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011 a zaplatiť preddavok na poistné.

Tento zamestnanec bol dočasne práceneschopný od 1. 2. 2011 do 28. 2. 2011. V tomto období mu nevznikol nárok na príjem zo zamestnania, ale poberal náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nemocenské. V takomto prípade sa považoval za zamestnanca, nemusel ho zamestnávateľ odhlasovať z jeho zdravotnej poisťovne.

Nárok na nemocenské dávky a práceneschopnosť

Vzhľadom na nové vymedzenie pojmu zamestnanec novela ZSP od 1. 1. 2011 spresňuje v jednotlivých ustanoveniach ZSP okruh osôb na účely jednotlivých druhov poistení.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca s pravidelným príjmom (uvedeného v § 4 ods. 1 ZSP) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom (uvedeného v § 4 ods. 2 ZSP) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe.

Pre výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ.

Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.

Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Ušlý zisk v dôsledku práceneschopnosti konateľa

Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že poškodenému nevznikol očakávaný majetkový prospech. V prípade práceneschopnosti konateľa s.r.o. môže spoločnosť utrpieť ušlý zisk v dôsledku zníženia alebo prerušenia podnikateľskej činnosti.

Preukázanie ušlého zisku je náročné a vyžaduje si odborné posúdenie.

Faktory ovplyvňujúce výšku ušlého zisku:

• Dĺžka trvania práceneschopnosti konateľa
• Význam konateľa pre fungovanie spoločnosti
• Možnosť zastupovania konateľa inou osobou
• Sezónnosť podnikateľskej činnosti spoločnosti
• Konkurenčná situácia na trhu

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal problematikou ušlého zisku. V rozhodnutí I. ÚS 423/2014 uviedol, že ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného prínosu, ktorý bolo možné očakávať pri pravidelnom behu vecí nebyť škodnej udalosti.

Koronavírus a jeho vplyv na plnenie obchodných zmlúv a ušlý zisk

Pandémia koronavírusu a s ňou spojené opatrenia mali a stále majú významný dopad na plnenie obchodných zmlúv. Mnohé spoločnosti sa dostali do situácie, kedy nemohli plniť svoje záväzky v dôsledku obmedzenia prevádzky, prerušenia dodávateľských reťazcov alebo karanténnych opatrení.

Ak sa zmluvná strana dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov, vznikajú druhej strane viaceré nároky, ktoré môže voči meškajúcej strane uplatniť. Veriteľ môže požadovať splnenie záväzku, zaplatenie zmluvnej pokuty (ak bola dohodnutá) a náhradu škody.

V prípade, ak omeškanie s plnením bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť (vyššou mocou), meškajúca strana nezodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla druhej strane.

V počiatočnej fáze pandémie koronavírusu bolo možné považovať za vyššiu moc, ktorá vylučovala zodpovednosť za omeškanie s plnením. V súčasnosti, po viac ako dvoch rokoch pandémie, je potrebné posudzovať každý prípad individuálne.

Ak spoločnosť uzatvára nové zmluvy, je vhodné už vtedy myslieť na koronavírus a zahrnúť do zmluvy klauzulu o vyššej moci, ktorá bude zohľadňovať aj prípadné budúce vlny pandémie alebo iné podobné udalosti.

tags: #praceneschopnost #usli #zisk #konatel #firmy